Denno denne ma niekto volá na koncert. Prichádzajú mi pozvánky mailom, osobne aj poštou. No málokedy sa akcia ukáže tak dobrá, ako bol koncert americkej glam rockovej legendy, gitaristu Adama Bomba. Ja osobne nepatrím medzi jeho skalných. Poznám ho z kapely T.K.O. a viem, že jeho dve najznámejšie sólové platne "Fatal Atraction" a "Pure S.E.X.", nesmú chýbať žiadnemu vyznávačovi glitter rocku a hair metalu. Súčasnú tvorbu evidujem len z klipov a kompilačiek. No myslím, že určite v budúcnosti doplním zbierku. Hlavne po zhliadnutí štvrtkového koncertu.

V British Rock Stars som bol po tretíkrát, tak už som vedel že by žiadne problémy so zvukom, svetlami, čašníčkami, či niečím iným byť nemaly. Dorazil som pol hodinu pred slovenským supportom Janesession a tak som sa stihol "rozkukať", kúpiť si drink aj posledné CD Adama Bomba. BRS bolo zaplnené asi do polovice, čo mne vyhovovalo, ale usporiadateľ asi nadšený nebol.

O štvrť na deväť začali predskokani Janesession. Ani neviem ktorý raz som ich už videl, ale od JuniFestu v 2008, keď hrali v bratislavskej Inchebe ako jeden z afterbandov Judas Priest som ich pomerne sledoval a pokiaľ som sa dostal na koncert, bol som vždy spokojný. Inak tomu nebolo ani pred Adamom. Kapela od úvodného intra celých tridsaťpäť minút tlačila neuveriteľne na pílu. Hecovala ľudí a publikum sa nenechalo ponúkať dlho a minimálne od druhej piesne spievalo refrény a skákalo v kotli. Keď sa Janesession po chvíli za neskrývaného sklamania veľkej časti publika odporúčali, nastala krátka zvukovka hlavnej hviezdy.

Adam Bomb v sprievode basáka Paul DelBella a famóznej bubeníčky Viollet Cannibal, ktorá celý koncert odštartovala figúrou na bicie, bez akéhokoľvek intra len za pyrotechnických efektov vyšiel na pódium, kde žiarili ledkami všetky kombá a mikrofónový stojan. Vystupoval v slušivých ružových kožených nohaviciach, v ružovom kabáte a s ružovou gitarou. Okamžite Vám bolo jasné, že sa tu jedná o inú, ako metalovú školu a drsné rock n´ rollové riffy a punková rytmika začali pumpovať krv do žíl. Musím uznať že Adam hral - aj napriek môjmu značnému pocitu, že je sfajčený a ani netuší kde je - tak dobře, ako som už dlho nemal možnosť vidieť. Ale publikum už v takom vare bohužiaľ nebolo . Z počiatku reagovalo dosť vlažne. Čo som im nemal až tak za zlé, veď väčšina materiál nepoznala a musel ich rozhýbať až set Kissáckych coverov. No ale v druhej polovici, keď už došlo na starý a zrejme najväčší Adamov hit "I Want My Heavy Metal" sa celá sála zabávala ako jeden človek. Počas koncertu sa samozrejme nezabudlo ani na menšie, ale nemenej dobré hity, ako boli "SST", "Pure S.E.X." a "Shape Of The World". Oficiálnu časť koncertu pred prídavkami ukončili skladbou "Rock Like Fuck" pri ktorej podpálil Adam svojho ružového Gibsona, činely a Paul po vzore Gene Simmonsa pľul oheň. Po chvíli sa Bomb a spol vrátili na pár prídavkov a celú show zakončili cover verziou "Rock n´Roll" od Led Zeppelin. Potom Adam skočil z pódia medzi ľudí a vybehol z toho dymu von na ulicu, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu.

Musím uznať že to bol fantastický večierok. Adam Bomb dokázal svoj legendárny status a veľmi človeka zamrzí pomyslenie, prečo tento američan nie je na úplnom rockovom Olympe? Aké chybné rozhodnutia dostali člověka, čo bol konkurencia najznámejším kapelám v osemdesiatych rokoch, až do malých kluboch na koncerty pre sto ľudí?

Na konci celého podujatia som sa trošku pri pive zamýšľal nad zložením publika a viac menej mi vychádzalo, že polovica fanúškov došlo kvôli domácemu supportu (tí robili Adamovi na slovensku skutočne veľkú kampaň ), tridsať percent bola bratislavská "Kissarmy", ktorú Adam niekoľko krát z pódia pozdravil a zvyšok nezaradení fanúškovia novej vlny škandinávskeho glam metalu. Otázka ostáva, kde boli všetci tí keckovia, čo vkuse nadávajú, že sa nič nedeje? Na to, že o tom nevedeli, sa tentokrát skutočne nedá vyhovárať. Reklama bola dostačujúca. Ja v každom prípade dúfam, že Adama a jeho squadru sme na Slovensku nevideli naposledy a príde potešiť fanúškov skutočného rocku znovu. Ja tam určite budem!

Na záver by som sa ešte chcel čitateľom ospravedlniť za tak malý počet fotiek, ale v Adamovom prípade a v malom priestore klubu sa nič lepšie fotiť nedalo. To strašné množstvo dymu z pyroefektov zabraňovalo akémukoľvek dobrému záberu.