Štvorčlenné zoskupenie vedené členom NEUROSIS, Joshom Grahamom, formujúce sa v roku 2007 v Brooklyne je presne ten typ umeleckých telies, ktorých sa rodí ako šafranu. Emocionálnosť a atmosferickosť ich hudby rafinovane zabalená v pôsobivom inštrumentálnom teátri, aký však ocenia hlavne post-nadšenci, im dáva náskok celej triedy pred „bežnými“ predstaviteľmi žánru, blúdiacimi v kruhoch a uväznenými v mantineloch, ktoré si pred rokmi sami dobrovoľne postavili. Ako si predstavujem smerovanie súčasnej (post)metalovej scény, zistíte, ak si zoženiete aktuálny opus A STORM OF LIGHT. Či už vám tieto alternatívne vody niečo hovoria alebo obyčajne len mávnete rukou, odporúčam bez rozdielu každému, kto chce nevšedný zážitok. Dostane ho!
Po pilotnej časti z psychopatického, skreslene nahovoreného triptychu „Law of Nature“ vám zvukovody ovládne rituálne znejúci dusot bicích, do ktorých sa o pár sekúnd rozleje ťahavý, škrípajúci riff. Svoje litánie začne do tejto pavučiny vplietať Graham a jeho výhradne čistý spev pôsobí veľmi zainteresovane. Bezútešné deklamácie s nálepkou „viem, čo hovorím“ tak nahrávke ohromne pridávajú na dôveryhodnosti a považujem za veľký klad, že Josh si spev urval pre seba.
Pre poslucháča, ktorému už slovíčko post- ničí ušné bubienky nejaký ten piatok a súčasne znalého pomerov v Grahamových NEUROSIS nebude síce samotná stavba skladieb nijakým veľkým prekvapením, treba však na adresu Grahamovcov pripísať fakt, že kontrastné poňatie kompozícii, rovnako ako odmietanie šablóny sloha-refrén-sloha nie sú nutné a nepôsobia ako mantinely kreativity. Chlapi sa snažia tento vzorec ozvláštniť, čo im len alternatívna struna stačí. Gitarové masívy hrozivo sa týčiace nad všetkým ostatným dianím nezašlapujú despoticky ostatné nástroje a často dajú vyniknúť najmä bravúrnej rytmike Andyho Ricea, naplno pohlcujúcej a vťahujúcej poslucháča do každej skladby. Jeho valivé tempá majú v sebe vždy dostatok kreatívneho ducha, aby vás bez problémov udržali v strehu a bez zjavného náhlenia vás budú v dobrom zmysle slova mučiť.
Atmosferické ambientné medzihry po vzore aktuálnych NEUROSIS dokonale sedia do nálady vytvorenej naliehavo tragickým divadielkom metalových nástrojov, pretože práve po ňom prichádza čas na krátke, no intenzívne adorácie v spoločnosti už decentnejšieho Joshovho recitálu. Krátke pozastavenie sa nad prchavým okamihom končí v momente, keď vás tempom naplno rozhúpaného obrieho kyvadla začnú fackovať údery bicích s výdatnou podporou istý čas abstinujúcich, nadržaných gitár, ktoré sa vás chcú nasýtiť na večeru a nepýtajú sa, čím ste si ráno čistili zuby.
Husté riffy režú ako ostnatý drôt, ktorý sa snažíte preliezť v spodnom prádle a desivé zvuky dochucujú atmosféru do štádia krájateľnosti, čoho absolútne orgazmickým vyvrcholením je umieráčik „The Light in Their Eyes“. Za tie umučené, krvácajúce violončelá v mojej obývačke by som zabíjal. Zlovestný škripot starých pántov na hrdzavejúcich vrátach, nepríjemný severák dychtivo prevracajúci stovky novinových stránok nedbalo sa povaľujúcich po spustošenej krajine... Scéna ktorá sa vám obdivuhodne jasne objaví v hlave je dosť silná na to, aby ste sa obratom zbavili svojej zbierky katastrofických DVD, pretože od tejto chvíle vám už jednoducho budú iba zavadzať.
A STORM OF LIGHT prichádzajú s dielom, aké sa, čo do početnosti, môžu stretávať vo výťahu. Aj preto dôrazne radím neminúť. Ich druhý zárez vám bude v hlave čmárať skicy o neblahom (a najmä blízkom) konci planéty. Robia to však spôsobom, ktorý sa mi ráta. Nevnucujú vlastný pohľad. Iba vás privedú na správne myšlienky. Miesto hotových exponátov v múzeu postnukleárneho umenia len uhlíkom načrtnú obrysy, či iba tiene, no a farbičky, tie dajú do rúk vám. Konečné hodnotenie potom závisí v mnohom aj od stupňa vašej obrazotvornosti. Treba sa vyrovnať s tým, čo nastalo a čo už neodčiníme. Človek ako „vše požierajúca nenásytná beštia“. Človek ako parazit na chorľavejúcom tele tejto planéty. Sú isté neopísateľné zážitky, ktoré dokáže ponúknuť len skutočná Muzika.
|
