IRON MAIDEN - Brave New World

im00 Ten osudný deň si narozdiel od svadobného a iných zapamätám do konca života. Deň D, keď dvanásťročný zasran (dnes familiárne – zasran) začul úvodný riff z „The Wickerman“, sa počíta za jeho najväčší kultúrny šok. Z dnešného pohľadu samozrejme nič prevratné, pre toho ranopubertálneho caparta to však bola prevratná novinka, ktorá mu prevrátila naruby hlavne vkus. Ten zvuk! Bože, ten zvuk! Stále ho považujem za najlepší, aký kedy mali Mejdni namixovaný. Všetko bolo tak heavy, pritom melódia jasne čitateľná a celok bol skvele organizovaný. 67 minút nemého úžasu.

Vzhľadom na silný osobný vzťah k tejto nahrávke vravím, že tento kotúč je dokonalý a ani v objektívnejšom zmysle slova rozhodne nie som ďaleko od pravdy. Nádherný obal, kde Eddie prichádza v tvare búrkového mračna hľadiac na futuristický „Odvážny Nový Svet“ a materiál samotný, na ktorom ani po rokoch nenachádzam nič prebytočné, ani nehľadám nič chýbajúce. Prvý raz skáču chlapi na ľad v šestici, vrátili sa Adrian s Bruceom a tri gitary sú na zahustenom zvuku a celkovom dojme poznať. Gers, Murray a Smith zapĺňajú svojím riffovaním každý milimeter priestoru a ich technicky bravúrne (a neraz vyložene esteticky omračujúce) sóla štípu ako močenie po nepríjemnej návšteve urológa. Pán kapelník pochopiteľne prizvukuje dostatočnú zainteresovanosť basy („Dream of Mirrors“, „The Nomad“), Nickove bicie s častou zahusťujúcou činelovou podporou na moju radosť nový producent Kevin Shirley vysadil opäť o kus dopredu, čím nám dáva možnosť opájať sa jeho výnimočnými schopnosťami. No a Bruce? V lepšej forme som ho na štúdiovkách snáď počul už len na Siedmom Synovi.

To sú ale iba čriepky. Podstatou sú silné skladby. Všetky do jednej! Na písaní každej sa podieľajú spravidla dvaja až traja ľudia a takáto kooperácia je len ku prospechu veci, pretože piesne sú pestré kompozične i náladovo, neraz prekvapujú zvratmi ako v prípade fantastickej Harrisovky „Blood Brothers“, či výpravnej „The Nomad“ a v prípade openingu „The Wickerman“ možno takisto hovoriť o vydarenom záreze. S tým, že stále ide prakticky o najslabšiu skladbu tejto kolekcie! Skupina sa tematicky inšpiruje staršou tvorbou (morské motívy po rokoch ožívajú v technickom skvoste „Ghost of the Navigator“, rovnako aj padlý anjel v „The Fallen Angel“), pritom však v obavách hľadí do budúcnosti. Z piesní ale vidno, že všetko zasa začalo klapať ako za starých dobrých (najmä tých 80 – tkových) čias, doska je to uvoľnene zahraná, pritom však tradične ponúka aj dôvody pre zadumanú sústredenú tvár poslucháča pri lúskaní bookletu.

Nemenej podstatný je fakt, že drvivá väčšina piesní je tentokrát vystavaná tak, aby boli úspešne prezentovateľné v koncertnej podobe a aby dokázali vypredať štadióny. Mnohé obsahujú spevné, krátke refrény, ktorých sa publikum vďačne chytí. Typickým je pre tento album rovnako aj gradačný systém piesní, najzreteľnejší v kúskoch „Ghost of the Navigator“, „Blood Brothers“ a najdlhšej „Dream of Mirrors“.

Na prahu nového milénia prichádza starnúca Železná Panna s albumom, ktorý ju zaslúžene katapultuje zo zberných surovín späť na vrchol a vracia jej popularitu, porovnateľnú so zlatou klasickou érou. No a pre mňa je to zároveň majstrovský kúsok, ktorý mi kedysi poodchýlil dvere do sveta tvrdej muziky. Tých desiatok ešte môže byť mnoho, ale táto nahrávka bude u mňa vždy prvá medzi rovnými.

Martin
★ 10/10

Komentáře redaktorů

3 3 Svého času mě "Brave New World" těžce zklamalo. A ani dnes k této desce nechovám nijak větší sympatie. Podle mě je to prostě nuda. Pár dobrých momentů, ale kromě titulního kousku a epické "The Nomad" nic, co by stále za větší ohledání. U IRON MAIDEN tady naplno propukla megalomanie, kdy kapela neví, kdy má skladbu skončit. Z této nemoci se bohužel dodnes nevyléčila. Mám rád dlouhé songy, ale musí mít nějaký vývoj. Není to o zbytečném natahování. Bruce Dickinson šel comebackovým albem "Brave New World" kvalitativně dolů. Hodně dolů, protože proti jeho sólovkým z té doby, tedy "Accident Of Birth" a "Chemical Wedding", je to slabý čaj. Abych byl upřímný, raději si pustím "Virtual XI.". Venca 6/10

www.ironmaiden.com

Seznam skladeb:
01. The Wickerman
02. Ghost of the Navigator
03. Brave New World
04. Blood Brothers
05. The Mercenary
06. Dream of Mirrors
07. Fallen Angel
08. The Nomad
09. Out of the Silent Planet
10.The Thin Line Between Love and Hate

Sestava:
Bruce Dickinson - zpěv
Dave Murray - kytara
Adrian Smith - kytara
Janick Gers - kytara
Steve Harris - baskytara
Nicko McBrain - bicí

Rok vydání: 29. máj / květen 2000
Čas: 67:03
Studio: Guillaume Tell Studios, Paříž
Produkce: Kevin Shirley a Steve Harris
Label: EMI Records
Země: Velká Británie

Diskografie:
1980 – Iron Maiden
1981 – Killers
1982 – The Number Of The Beast
1983 – Piece Of Mind
1984 – Powerslave
1986 – Somewhere In Time
1988 – Seventh Son Of The Seventh Son
1990 – No Prayer For The Dying
1992 – Fear Of The Dark
1995 – The X-Factor
1998 – Virtual XI
2000 – Brave New World
2003 – Dance Of Death
2006 – A Matter Of Life And Death


Související články:
IRON MAIDEN - Iron Maiden
IRON MAIDEN - Killers
IRON MAIDEN - The Number of the Beast
IRON MAIDEN - Piece of Mind
IRON MAIDEN - Powerslave
IRON MAIDEN - Somewhere in Time
IRON MAIDEN - No Prayer for the Dying
IRON MAIDEN - Seventh Son of the Seventh Son
IRON MAIDEN - Fear of the Dark
IRON MAIDEN - The X Factor
IRON MAIDEN - Virtual XI
IRON MAIDEN - A Matter Of Life And Death

Všechny díly seriálu

Vydáno: 17. 12. 2009
Přečteno: 10330x

Komentáře

sanntrik, 9. 12. 2024, 16:17

Nicko McBrain,ukončil karieru u Iron Maiden.

David Svoboda, 13. 3. 2020, 10:06

Dokonalý comeback....

Tassadar, 23. 12. 2009, 00:59

Sozhlas s martinem -> AMOLAD je genialita sama o sobě /ta atmosféra je úžasná/, ale stojím si za tím, že BNW je slabé.)

Martin, 22. 12. 2009, 17:28

mates: nesúhlasím, u DoD by ti tento názor ešte z mojej strany možno prešiel, ale AMOLAD je perfektný, len už nie je tak klasický ako osemdesiatky. A ostatných diskutujúcich vrátane Venca naozaj nechápem.

mates, 22. 12. 2009, 10:38

Podle mě výborné album. Lepší než všechna alba IM z 90. let dohromady. Měli ho vydat a pak to zabalit, protože DOD a AMOLAD už jsou jen takovým příznakem agónie kapely, která neví, kdy skončit a kvůli penízkům bude svoji existenci natahovat a natahovat, až se z ní stane parodie sama na sebe.

Tassadar, 17. 12. 2009, 17:52

Nikdy jsem nepochopil oblíbenost tohohle alba(: Mám rád blood brothers /váže mě k ní určitá nostalgie/, pak nejlepší věc na albu Dream of Mirrors, fallen angel a poslední skladbu. Úvod by byl super, nebýt zkomoleného refrénu, ghost je takový nijaký, titulka se mi hrubě nelíbí, mercenary jakbysmet, nomad takový průměr a silent planet se mi za tu dobu šíleně ohrála. Přeceňované album(:

GNT, 17. 12. 2009, 06:48

Album patří k mým oblíbeným, nicméně 10 bodů bych mu nedal, některé skladby nemají na svou délku potřebnou dávku melodií (kromě slok, bridgů a refrénu by na takové desetiminutovce měly být ještě 2, 3 ,4 a více samostatných melodií, takový Nomad natahuje do nekonečna základní motiv, v tom mi lehce připomíná Bolero od Ravela, které si dvacet minut vystačí s tím, co už slyšíme v prvních 20 sekundách skladby), poslední skvělá skladba se v polovině zlomí do jakési instrumentální zbytečnosti, čímž se vlastně "zničí" jeden z mála rychlejších songů tohoto alba. Üvodní skladby alb I. M. byly vždy vypalovačky, což se tady nekoná, Wicker Man se v refrénu přesune do houpavého středního tempa (podobně Brave New World a další písně), čímž se tato píseň nedá považovat za rychlou. Nejleoší skladba - Blood Brother, to je opravdový skvost. Od Mercenary mě deska začíná trochu nudit, je zbytečně temná, pasáže natahované (sloka za slokou a dlouho nic v Dreams of Mirror (teď nevím zda název této skladby nekomolím). Následující album Dance of Death mi oproti většinovému názoru přišlo lepší (až na akustickou natahovárnu v závěru) pestřejší a méně temné. Deska nemusí mít nutně 70 minut, v tom je možná hlavní problém posledních tří desek I. Maiden. Dávám 8,5 bodu, možná 9, s tím, že ubírám hlavně za nepřiměřenou natahovanost nejdelších věcí na albu.

[ zpět nahoru ↑ ]