RISK - The Reborn
Pre mňa je zase uťahané nič doska nasledujúca,...

RISK - The Reborn
Já bohužel nemohu s recenzí souhlasit,pro mně je...

RISK - The Reborn
U nás šířil osvětu místní majitel CD půjčovny....

Jack RUSSELL - Shelter Me
Tyhle reedice vůbec nekupuj, to nemá...

Jack RUSSELL - Shelter Me
Koukám, že dnes je na netu za 15 euro, což není...

RISK - The Reborn
Výborná deska od začátku do konce nemá chybu...

Jack RUSSELL - Shelter Me
Jo jo, nejdražší cd mojí sbírky. Tehdy jsem za ní...

Michael KISKE, Andi DERIS (HELLOWEEN) - Vydali jsme ze sebe to nejlepší
Z poslední desky hráli "Best Time", "Mass...

Michael KISKE, Andi DERIS (HELLOWEEN) - Vydali jsme ze sebe to nejlepší
„Budeme hrát polovinu nového alba a ne jen staré...

DEVIN TOWNSEND - PowerNerd
Miloval som Devina, aj som nejake 2-3 koncerty...












Fobia Zine

Metalopolis

metalový magazín ABYSS

Volumemax




IRON MAIDEN - Iron Maiden

Platne Iron Maiden boli vždy tie, ktoré som do prehrávača vkladal s odlišnými pocitmi, ako všetky ostatné a vždy som cítil ťažko opísateľné nepokojné vibrácie vo vnútri. Vždy mi pripomenuli, čo pre mňa muzika znamená a vždy mi tak trochu dokazovali, že v nej hľadám čosi iné, ako moji rovesníci a kamaráti, ktorí trávili piatky a soboty po tuc tuc diskotékach v značne nesvätom netriezvom stave. Podivujúc sa nad tým, aké znásilňovanie umenia sú oni schopní adorovať a ako (s prepáčením – odráža to môj vtedajší pohľad na vec) povrchné je ich vnímanie hudby, držal som sa svojho kopyta a práve Iron Maiden musím poďakovať za to, že sa ho držím dodnes. Tento dúfajme seriál teda bude akýmsi splatením dlhu, ktorý u Mejdnov mám.

Pár nevyhnutných maličkostí, ktoré nám spríjemnia život najmä v prípadnej následnej diskusii:
- hlavne sa prosím nesnažte považovať tieto články za každú cenu za riadne recenzie. Neraz bude zrejme faktická stránka prebitá pocitovou a dojmy zašliapnu pojmy, pretože tie všetci poznáte, takže budete iste veľmi zvedaví na názory redakcie :). Teda aj preto zaradenie do sekcie "články."
- pokiaľ sa vám nejaká informácia nebude pozdávať, či bude niečo zásadné chýbať, doplňte ma, opravte. Tiež o nich neviem úplne všetko a rád si rozšírim obzory;

Ukážkoví moralisti najmä z radov staršej populácie sa museli pri pohľade na tú obscénnosť prežehnávať. Dnes bezpochyby najväčšia heavy metalová kapela na svete si pre vizuálnu propagáciu svojej muziky totiž vybrala výtvarníka Dereka Riggsa. Ťažko povedať, ako sa musel vtedajší kožený rocker tváriť, keď na pultoch zbadal relatívne morbídny obal, na ktorom jednoducho nešlo prehliadnuť ohavné monštrum s tvárou v značnom štádiu rozkladu (i keď zuby vyzerajú, pravda, až nezdravo zdravé), vyťahanou imitáciou trička a bujným porastom hlavy, ktorý si zrejme prešiel nejakým tým slabším elektrošokom. Predstavte si štetku pre nekrofilov riadne po záruke, do ktorej udrel hrom. No nebol to v tej dobe geniálny nápad? Aby toho nebolo málo, nebudeme trocháriť a tejto kreatúre, prirodzene, vdýchneme život. Riggsovu obludu inšpirovanú vidinou amerického vojaka ležérne napichnutého na hlavni vietnamského tanku bolo najvhodnejšie zasadiť do oblačnej noci za splnu mesiaca, kde jej spoločnosť robí „rozsyp sa“ múrik s neďalekou lampou, plným odpadkovým košom a autobusovou zastávkou. Priamo tomu nič síce nenasvedčuje, no vo mne tento obraz stále vyvoláva dojem akéhosi asociálne ladeného predmestia špinavého veľkomesta a to bolo snáď aj cieľom. Takto vyštafírovanej kreatúre zasadenej do nanajvýš vhodného exteriéru potom už nič nebránilo stať sa maskotom heavy metalovej kapely, keďže Riggsove maľby utkveli v hlave manažérovi Iron Maiden Rodovi Smallwoodovi.

A čo s názvom, chlapi? Malo by to byť niečo nakopávajúce, čo zarezonuje celosvetovo (nezabúdajte, budeme slávni). Na druhú stranu by nejaký do očí bijúci zabijácky názov vzbudzoval pohoršenie a iste aj odradil kopu potenciálnych fanúšikov, tak to nejako rafinovane zabalíme. Železná panna vôbec neznie zle. Nie každý si pod tým vie predstaviť mučiarenský nástroj stredovekého útrpného práva, najmä nie tí, ktorí by na nás mohli neslušne pokrikovať, že kazíme mládež a provokujeme už tak skazenú stareš. Výrazná červená farba kostrbatého, no ladne symetrického loga na obálku rozhodne sadne, takže to by sme mali tiež.

Hudba? Zmiešame hardrockovú živelnosť a komplikovanosť s energiou punku, celé to natrieme patinou raných osemdesiatych a dostaneme veľmi približný obrázok ako vyzerá debutovka. Punková rebélia sála z celého albumu, jeho vplyvy sú však najviditeľnejšie na singlovke „Running Free“, ktorá už pred vydaním albumu obsadila 34. priečku britského rebríčka (bolo jasné, že heavy metal nebude záležitosťou len a výlučne hudobných extrémistov) – jednoduchý riff, monotónny rytmus, živelný, no napriek tomu melodický spev Paula Di´Anna a aby to naozaj nevyzeralo ako krave z riti vytiahnuté, šprtneme tam jedno pekné sólo. No prosím. Krásne spojenie punku a hard rocku. Dotyčná skladba však rozhodne nie je absolútnym vrcholom celého eponymného diela (i keď vyššie spomenuté z nej robí koncertnú megabombu). Tých je vlastne niekoľko a takmer v každom tracku sa dá nejaký nájsť, ja si však za seba dovolím subjektívne vypichnúť 5-6 minútu z „Phantom of the Opera“. Nádherné sólo kontinuálne prechádza do dnes už trochu naivnej, ale stále funkčnej melodickej vyhrávky a spomienka na tieto momenty ma vždy naštartuje ku kompletnej prechádzke prakticky celým albumom. Skladbu považujem za predchodcu takých vecí, akými budú neskôr „To Tame a Land“, či „Rime of the Ancient Mariner“ a Harris, ktorý väčšinu trackov sám zložil a takmer na každom z ostatných sa podieľal, už tu demonštruje ako vysoko nadpriemerné kompozičné schopnosti tak aj znalosť svetovej literatúry, pričom obe sa Mejdnom časom zídu a urobia z nich doslova bohov.

Ak si celkovo uvedomíte inštrumentálnu úroveň tohto archaického diela, musíte uznanlivo kývať hlavou. Chlapci vtedy vedeli. A čím boli starší, tým Toho vedeli viac a nebáli sa To (až na výnimky) použiť a zakomponovať, to je nesporné, rovnako ako je nesporné, že to s nami poslucháčmi dodnes robí divy. Od úvodnej „Prowler“ nenechávajú Harris a spol. nikoho na pochybách, že Iron Maiden čakajú veľké veci. Zmeny tempa a nálad sú pre nich také samozrejmé, ako že metrák cementu váži metrák. K tomu sú tieto kompozičné zvraty umiestnené na také miesta, kde je to poslucháčovi vyslovene príjemné ("Phantom of the Opera") a niekedy by to ani nečakal (práve "Prowler"). Pokiaľ by albumu hrozil nedostatok invencie v podobe stereotypnej nálady, objaví sa sem aj tam nejaká tá rozkošná, na vkusnej melódii postavená balada ("Remember Tomorrow" a obzvlášť prosím na tomto mieste venovať pozornosť "Strange World", ktorej sólo si mimochodom sám autor Dave Murray vraj dodnes nevie vynachváliť) a dokonca inštrumentálka ("Transylvania"). Paul Di´Anno do paleolitického obdobia regulárnej existencie skupiny skvele pasuje, dokáže zúrivo zarevať aj melodicky intonovať a práve v spomínanej "Strange World" vidím vrchol jeho speváckeho prínosu pre Iron Maiden. Clive Burr sa ešte rozhodne nedostal do optimálnej prevádzkovej teploty, ktorú de facto dosiahne až na Čísle Šelmy, napriek tomu toho za bicími ukazuje dosť na to, aby to dotyčný kožený rocker stále váhajúci pri pultoch napokon mohol považovať za hodné povšimnutia.

Načo zbytočne onanovať nad krásou týchto piesní – regulárny debut Iron Maiden je hudobný klenot, to vie každý, kto sa týmito chlapíkmi nechal uchvátiť. Svet zločinu, horory, morálne skazená spoločnosť spejúca k záhube – prvé platne Iron Maiden sa venujú najmä týmto témam. Na svoju dobu, myslím, naozaj trefné. Iron Maiden tu vždy boli aj od toho, aby ich muzika mala okrem toho, že je úžasná, aj hlbšiu výpovednú hodnotu. Vedieť odovzdať posolstvo cez hudbu. Darilo sa im to hneď od začiatku a bez diskusií musíme priznať, že si to chlapci/muži s potokmi mlieka ešte stekajúceho z brady rozohrali naozaj dobre. Mladučká Železná Panna sa mohla tešiť na veľkolepú budúcnosť.

Martin             

Velice specifická nahrávka s osobitou atmosférou, která je parádním dozvukem sedmdesátých let. Spíše než o tradiční heavy metal se jedná o hard rock, který například v případě "Runnig Free" sahá až po boogie. Deska přinesla tři skladby, které se nebojím označit za geniální. V první řadě výpravnou "Phantom Of The Opera" s kouzelnou kytarovou přestřelkou, gradující baladu "Remember Tomorrow" a atypickou "Strange World". Právě nenapodobitelná atmosféra a chuť sedmdesátek mě nejvíce přitahuje na debutu IRON MAIDEN. Je to vynikající deska, která patří od "ironů" k mým nejoblíbenějším ... I když, skladby "Iron Maiden" a "Sanctuary" úplně nesnáším. Díky nim sahám po menším hodnocení.
Venca 8/10

www.ironmaiden.com

Seznam skladeb:
1. Prowler
2. Sanctuary
3. Remember Tomorrow
4. Running Free
5. Phantom of the Opera
6.Transylvania
7. Strange world
8. Charlotte the Harlot
9. Iron Maiden

Sestava:
Paul Di´anno - zpěv
Dave Murray - kytara
Dennis Stratton - kytara
Steve Harris - baskytara
Clive Burr - bicí

Rok vydání: 14.4.1980
Čas: 40:48
Produkce: Will Malone
Studio: Kingsway (Londýn)
Label: EMI Records Ltd.
Země: Velká Británie

Diskografie:
1980 – Iron Maiden
1981 – Killers
1982 – The Number Of The Beast
1983 – Piece Of Mind
1984 – Powerslave
1986 – Somewhere In Time
1988 – Seventh Son Of The Seventh Son
1990 – No Prayer For The Dying
1992 – Fear Of The Dark
1995 – The X-Factor
1998 – Virtual XI
2000 – Brave New World
2003 – Dance Of Death
2006 – A Matter Of Life And Death

Související články:
IRON MAIDEN - A Matter Of Life And Death


Vydáno: 01.10.2009
Přečteno: 6183x




počet příspěvků: 5

Titulek:Příspěvek:Datum:Jméno:
Debut První album plné...13. 03. 2020 9:23 David Svoboda
první deska IMto byla prostě...5. 10. 2009 13:37 b.wolf
Neskutecny debut,...3. 10. 2009 23:14 adrian
Souhlasím maideny...3. 10. 2009 21:40 Martin
IMUdělat článkový...2. 10. 2009 13:31 Anonim


 
Metalforever.info © 2006 - 2024     RSS - články

stránka byla načtena za 0.09278 sekund.