RISK - The Reborn
Pre mňa je zase uťahané nič doska nasledujúca,...

RISK - The Reborn
Já bohužel nemohu s recenzí souhlasit,pro mně je...

RISK - The Reborn
U nás šířil osvětu místní majitel CD půjčovny....

Jack RUSSELL - Shelter Me
Tyhle reedice vůbec nekupuj, to nemá...

Jack RUSSELL - Shelter Me
Koukám, že dnes je na netu za 15 euro, což není...

RISK - The Reborn
Výborná deska od začátku do konce nemá chybu...

Jack RUSSELL - Shelter Me
Jo jo, nejdražší cd mojí sbírky. Tehdy jsem za ní...

Michael KISKE, Andi DERIS (HELLOWEEN) - Vydali jsme ze sebe to nejlepší
Z poslední desky hráli "Best Time", "Mass...

Michael KISKE, Andi DERIS (HELLOWEEN) - Vydali jsme ze sebe to nejlepší
„Budeme hrát polovinu nového alba a ne jen staré...

DEVIN TOWNSEND - PowerNerd
Miloval som Devina, aj som nejake 2-3 koncerty...












Fobia Zine

Metalopolis

metalový magazín ABYSS

Volumemax




IRON MAIDEN - The Number of the Beast

Nech tu o najklasickejšom a celosvetovo najznámejšom albume Iron Maiden napíšem čokoľvek, bude to mať z dnešného pohľadu rovnaký význam ako podpisovanie mierových zmlúv so Severnou Kóreou. 8 skladieb, ktoré na dlhú dobu definovali tvár heavy metalu. Nesmrteľný míľnik nielen pre kapelu, ale aj pre rock´n´roll v jeho vtedajšej podobe. Netrafím príliš vedľa, keď poviem, že dnes už ide o kultovú nahrávku, do ktorej si laická alebo odbornejšia verejnosť akosi nedovoľuje pichnúť. A ja v tomto prípade tiež na to nemám žiadny pádny dôvod. Obsah platne, ktorá sa ako prvá svojho žánru v histórii vyšplhala na prvé miesto domáceho rebríčka predajnosti, hovorí sám za seba dodnes.

Provokujúci a zdravo kontroverzný obal spolu s titulnou skladbou a frontmanovým záujmom o učenie Aleistera Crowleyho nabudil všetkých umelých udržiavačov morálky a snažiac sa o filtráciu nežiaducich vplyvov obviňujú skupinu z uctievania diabla. Eddie hneď potom, čo minule dostala jeho tvár akú – takú mimiku (vďaka čomu sa už neksichtí ako sadrový odliatok), pod Riggsovým živým bičom nezaháľa a ukazuje svetu, že nemá problém ho ovládnuť hoci aj cez diabla, z ktorého si spraví bábku / loutku. I bolo – nebolo, zdravý rozum a štipka nadhľadu napokon víťazí, predajné čísla hovoria, že ľudia chceli počuť riadny rock´n´roll a basta. Na druhej strane, kontroverzia vie byť neraz dobrou reklamou, všakže?

Bruce Dickinson – kto to je? A prečo práve on? Bývalý spevák SAMSON sa dostáva za mikrofón kapely, ktorá zažíva svoj veľký vzostup po tom, čo Di´Annove pitky a maniere začali byť zvyšku skupiny na príťaž a obe strany sa rozišli zmierlivo, jedna uvedomujúc si, že to s bujarým životom typickej rockovej hviezdy prepálila a nechala si pomedzi prsty pretiecť šancu spievať v čoskoro najväčšej heavy metalovej kapele na svete, druhá nesmelo sa ohliadajúc, kým by vypchala túto nepeknú dieru. Pre mňa osobne zostáva tajomstvom, prečo práve Dickinson. Ničmenej, i keď sa zdvihla samozrejmá a v takýchto situáciách vždy prítomná vlna kritiky, ktorá kapelu v dôsledku Di´Annovho odchodu pochovávala ešte zaživa, Bruce v druhej „Children of the Damned“ hneď potom, čo si kapela odkrútila svoj typický (z dnešného pohľadu) mainstreamovejšie ladený opening „Invaders“ zametie všetky nepriaznivé prognózy do smetiaka. Z môjho pohľadu to tak nevyznie, lebo tieto piesne boly jedny z posledných, ku ktorým som sa v rámci tvorby Iron Maiden dostal, no keď vtedy divák začul refrén „Detí Prekliateho“ a Bruceov hlasový rozsah, oči mu mohli z jamiek vyliezať. Na prvý pohľad oproti Paulovi nevýrazný vokál bolo len treba zahriať a postrčiť správnym smerom. Bruce zvláda všetko – hĺbky, výšky, jačanie, vrieskanie, čistý spev – bezpochyby jeden z najkomplexnejších spevákov, akí lietajú dodnes po pódiách.

To by ale bolo Železnej Furt Panne na dve veci, keby si Harris, tak ako minule, dal tvorivú pauzičku. Našťastie ide v tomto smere o reparát na výbornú a to, že má prsty znova vo všetkých kompozíciách slúži len pre dobro veci a dychtivého fanúšika. Úvodná trojminútová „bokovka“ ešte nič zvláštne nenaznačuje, no druhú až piatu skladbu si dovolím nazvať jadrom albumu. Harris sa vracia k tomu, čo na „Killers“ skladbám chýbalo. Chytľavý základný nápad rozvíja, nabaľuje naň ďalšie detaily, mení náhle smerovanie skladby, pohráva si s tempom, náladou a do toho všetkého tie vyšperkované sóla. Kapelník sa nebál urobiť jednu zásadnú vec – predĺžil inštrumentálne, technickejšie pasáže do neobvyklej miery. A vzhľadom na to, že sú aj skvele napísané a na nahustenom priestore sa v nich deje nekresťansky veľa, sú, okrem toho, že odradzujú mainstreamovú verejnosť (Michael Jackson zažíval tiež plodné roky), aj strhujúce a zaujímavé do dnešných dní.

Vnímavý fanúšik si však určite stihol všimnúť, že po sekvencii niekoľkých takýchto vyšperkovaných monolitov musí zákonite prísť nejaký kúsok, ktorý to celé zabije a spôsobí, že celkový dojem z nahrávky klesne natoľko, aby bol vyjadriteľný našou stupnicou, čo platí bezmála pre každý nasledujúci album Iron Maiden. Špeciálnu killer pechotu tak dnes tvoria hopsačka „Run to the Hills“ a následná „Gangland“. To neznamená, že skladby tohto typu u mojej najobľúbenejšej kapely neznášam, len sa akosi trhá celková vyváženosť, ktorýžto dojem ešte môžeme umocniť prípadnými B – singlami.

No a tu sa dostávame do situácie, kedy treba spomenúť druhú šablónu, charakteristickú pre niekoľko nasledujúcich zárezov – to najlepšie nakoniec. „Hallowed Be Thy Name“ je prvým zo série Harrisových skladateľských vrcholov. Nejeden fanúšik ju ospevuje ako najlepšiu skladbu Železnej Panny vôbec. Odsúdenec putujúci o piatej ráno na šibenicu a jeho myšlienky. Skladbe dominuje dlhá a brilantná inštrumentálna sekcia v jej druhej časti. Zvony v úvode sedem minútovej skladby sú jedným z tých emočne vypätých momentov, ktoré vám z hlavy nevyfučia nikdy. Bruceov 14 sekundový výdych na prelome prvých dvoch minút rovnako tak. Súhlasím s tvrdením, že ide o jednu z najlepších a absolútne komplexných skladieb Iron Maiden. Čo lepšie mohlo prísť na záver najznámejšej heavy metalovej platne na svete?

"The Number of the Beast" ešte stále podľa mňa nie je vrcholom ich tvorby. Určite však vo svojej dobe ukázala, aký silný arzenál a koľko doteraz nevyužitého potenciálu v Harrisovi a spol. drieme. Iron Maiden, formujúc postupne svoj klasický káder, sa definitívne stávajú kapelou, ktorú je treba brať smrteľne vážne. Heavy metal sa nekompromisne derie na vrchol a táto platňa je toho nezvratným dôkazom.

Martin             

Všeobecně považována za nejsilnější album IRON MAIDEN, s čímž ale nesouhlasím. "The Number Of The Beast" má podobný syndrom jako debutové album. Na jednu stranu nám kapela předhazuje naprosto geniální songy "22 Acacia Avenue", "Children Of The Damned" (jednoznačně vrchol desky) a "Hallowed Be Thy Name", na stranu druhou megahity "Run To The Hills" a "The Number Of The Beast", což jsou ale svým způsobem jen obyčejné odrhovačky, se kterými jsem se nikdy nedokázal pořádně ztotožnit. Ale to je nejspíš jen můj problém, protože fanoušci mají tyto songy rádi. To nejlepší však přišlo až o pár let později...
Venca 8,5/10

www.ironmaiden.com

Seznam skladeb:
1. Invaders
2. Children of the Damned
3. The Prisoner
4. 22 Acacia Avenue
5. The Number of the Beast
6. Run to the Hills
7. Gangland
8. Hallowed Be Thy Name

Sestava:
Bruce Dickinson - zpěv
Dave Murray - kytara
Adrian Smith - kytara
Steve Harris - baskytara
Clive Burr - bicí

Rok vydání: 29. marec / březen 1982
Čas: 40:35
Studio: Battery (Londýn)
Produkce: Martin Birch
Label: EMI Records
Země: Velká Británie


Diskografie:
1980 – Iron Maiden
1981 – Killers
1982 – The Number Of The Beast
1983 – Piece Of Mind
1984 – Powerslave
1986 – Somewhere In Time
1988 – Seventh Son Of The Seventh Son
1990 – No Prayer For The Dying
1992 – Fear Of The Dark
1995 – The X-Factor
1998 – Virtual XI
2000 – Brave New World
2003 – Dance Of Death
2006 – A Matter Of Life And Death

Související články:
IRON MAIDEN - Iron Maiden
IRON MAIDEN - Killers
IRON MAIDEN - A Matter Of Life And Death


Vydáno: 15.10.2009
Přečteno: 7052x




počet příspěvků: 3

Titulek:Příspěvek:Datum:Jméno:
Příchod BrucePříchod Bruce byl...13. 03. 2020 9:31 David Svoboda
obyčejné odrhovačkyTak tyhle...18. 10. 2009 11:06 Anonim
Naprosty kult! Sice...15. 10. 2009 19:33 adrian


 
Metalforever.info © 2006 - 2024     RSS - články

stránka byla načtena za 0.09178 sekund.