My, pod červenou hviezdou zrodení..."
Vojna veľa dobrého so sebou neprináša. Zato odnášať vie dobre. Nádej na lepšie časy, ľudí, ktorých milujeme a už ich možno nikdy neuvidíme, pomyselnú istotu, že ráno znova otvoríme oči a vstaneme hľadiac v ústrety novému dňu, jeho výzvam, radostiam i starostiam, ktoré prinesie... To všetko bezpečne zmetie zo stola jediný cieľ. Zachrániť si krk. Dennodenný strach o holú existenciu. Neveselú podstatu vojny z pohľadu radového vojaka KYPCK namaľovali naozaj pekne, v intenciách odtieňov šedi, zákopového blata a nezmyselných príkazov staručkých generálov, ktorí vojakom podpisujú rozsudok guľky do hlavy, to všetko predsa pre milovanú vlasť... a niekoľko napchaných žalúdkov...
Okrem muziky sa snažia KYPCK zaujať aj iným spôsobom, a tým je originálna image (kvalitná muzika je však prvoradá, vizuálny vnem jednoducho občas nie je na škodu a toto po rusky spievajúcim Fínom naozaj vyšlo). Na promo fotkách vystupujú ako príslušníci červenej armády, gitara v tvare kalašnikova, zachmúrené a sústredené pohľady čakajúce prepad teraz, o minútu i o dva dni. Bez povšimnutia iste nezostane, že z toho celého dýchajú časy tatka boľševika, k čomu prispieva aj červená hviezda na obale.
Ale dosť už bolo slepých patrónov, nabijeme ostrými a pozrieme sa na muziku. Bez váhania môžeme dianie na disku označiť za doom. Ty, kto hľadáš červené X v pravom hornom rohu, zadrž nedočkavú paprču! Myslím, že by si prišiel o dosť. Doom je to vpravde nezvyčajný, ťažko opísateľný. Pred vypočutím si otvorte aspoň okno, inak sa začnú prejavovať príznaky klaustrofóbie (keby ste sa pýtali, preniesli sa na vás od pradeda). Ustavičný nepokoj a vnútorné napätie z nečakaného (a možno nechceného), hlavný cieľ – zneistiť konzumenta (?) Možno áno, možno nie, to sú moje osobné skúsenosti, KYPCK sú však natoľko „iní“, že obrázok si jednoducho musíte urobiť sami.
Po ponorkovom intre, počas ktorého začnete podvedome dýchať zhlboka, no nepravidelne, vás do boja povedú špinavé gitary a zboosterovaná basa. Na prvý pohľad nič vábne, no chce to len zvyk a táto kombinácia vám príde prirodzená. Keby nie, vaša zvedavosť utrpí podpásovku, pretože špinavý zvuk týchto nástrojov sa ťahá celým albumom ako olovený zápach zbrojnicou. Pomalá rytmika sa nemíňa účinkom, naopak, skladby napína ako vy gumu na trenkách, keď hľadáte vhodnú polohu pre svojho „Sebavedomie“. Celý materiál vďaka tomu akoby sedel na ihlách. Neustále vás naháňajú pocity stiesnenosti, ťažko opísateľného strachu a vo vypätých brnkacích pasážach aj opustenosti. Zbytočné je spomínať konkrétne skladby, všetky majú v sebe vyššie popísané atribúty, držia sa jednoliatej nálady a na myseľ prichádzajú nelogicky nasledujúce fragmenty výjavov z bojiska zmiešané s pocitmi vnútornej prázdnoty a paletou emócii, ktoré vo vojakovi takáto skúsenosť zanecháva.
„Cherno“ nie je určite nič dokonalé (to ani nechceme), nájdu sa pasáže, kedy počítadlo na displeji tlačíte ďalej očami. V danej škatuľke však ide rozhodne o neobvyklú vec, ktorá stojí za povšimnutie a je príjemným osviežením žánru, v ktorom neraz zúfalo treba vyvetrať (za všetkých snáď aktuálni Candlemass). Debut sa síce ešte prezentuje ako príliš nevyvážený materiál, nie vždy záživný, napriek tomu sú KYPCK prísľubom do budúcna a ja sa už teraz teším, čo bude ďalej.
|
