S druhým albumom prichádzajú v roku 2009 inštrumentálni nemeckí post – rockeri LONG DISTANCE CALLING. Keď som zistil o aký žáner ide, srdce mi poskočilo, lebo poslednou dobou v týchto vodách nachádzam veci, ktoré majú pre mňa valný význam. S LDC to však zasa také horúce nebude.
Po stlačení PLAY má človek miestami pocit, že Nemci majú za úlohu vás uspať. Problémom je samotná dĺžka skladieb. Jednotlivé stopy (je ich len 6) neraz prekračujú 10 minútovú hranicu. Na tom by nebolo nič zlé, keby nechýbal dostatok nápadov, ktoré by tak veľkorysú stopáž dokázali uspokojivo pokryť. Vo výsledku nám tak vzniká obraz, ktorý tu uvidíme často – totiž, že to najzaujímavejšie sa vždy udeje na konci rozložitej skladby. Pritom samotný proces „dopočúvania sa“ k tomu najšťavnatejšiemu nie je v zásade extra nudný, keď sa však chlapci zrazia s nejakým obstojným motívom, vedia ho drhnúť do zblbnutia a obecne nemajú zvládnutý systém gradácie (narozdiel od takých CULT OF LUNA).
Výsledné pocity sú tak prinajmenšom rozpačité a aj po niekoľkonásobnom vypočutí vlastne zisťujete, že ste nezistili nič. Nahrávka vás nechá chladnými. 55 minútami materiálu sa preštrikujete bez väčšieho odporu a bez nutkania stlačiť predčasne STOP, no celkovo neviete, čo si o tom myslieť a bezradne krčíte plecami. V mojom prípade najmä preto, že štruktúra skladieb z nich robí značne monotónne záležitosti. Túto skutočnosť nezachráni ani Jonas Renkse (KATATONIA) ako hosť – spevák v piatej „The Nearing Grave“
Keď sme už konkrétne pri jednotlivých skladbách, za zmienku snáď stojí najmä tretia „359°“, ktorej podarený, melancholický záver nabáda k prieskumu zvyšných zákutí disku. Nie dlho. „I know you, Stanley Milgram!“ má zasa tendencie vracať sa do pôvodných, a teda nie dvakrát zaujímavých koľají. Celkový obraz sa tak dá zhrnúť do „neurazí, nenadchne“. Najvhodnejšou alternatívou bude pustiť si „Avoid the Light“ ako podmaz k nejakej dôležitejšej robote. Vtedy vám bude nahrávka bojaschopným spoločníkom. Melódie, ktoré obsahuje, totiž nie sú nijako strhujúce, na druhú stranu nepôsobí rušivo a kontraproduktívne, ak sa potrebujete sústrediť na mentálnu prácu. Aktuálne doske nahráva aj fakt, že piesne majú optimistického, letného ducha.
Nebudem LONG DISTANCE CALLING vyslovene odpisovať. Na to sú „príliš dobrí“. Trpezlivo vyčkám, ako sa situácia vyvinie. Potenciál je, no chce to v pravej chvíli vedieť sa ponoriť pod povrch, zavŕtať sa do poslucháčových závitov. Možno nabudúce.
|
