"Pokojný večer na vŕšky padal..."
Ráč pristúpiť bližšie, depresiami doráňaný, osudom neprávom bičovaný človeče, pookrej nad nádhernými prírodnými výjavmi v tento sychravý, zdanlivo bezútešný, no pre mnohých najkrajší čas v roku. Zregeneruj svoje psychické sily jedinečným pohľadom na zožltnuté vrcholky stromov, jagajúce sa vo svetle slnka, nezadržateľne sa rútiaceho k horizontu. Americká kapela s krásne post-rockovým menom totiž vydala na jar svoj druhý album. Názov možno tak trochu smrdí inklinovaním k neziskovým organizáciám greenpeacovského charakteru, keďže však ide o hudbu čisto inštrumentálnu, nemáme si to ako potvrdiť a nebudeme pichať do osieho hniezda.
Podstatný je fakt, že máme pred sebou veľmi príjemnú, nápaditú gitarovku s krásnou atmosférou, no a to je kombinácia, pod vplyvom ktorej by nemohla nudiť snáď ani vaša flegmaticky prežúvajúca koza. No a s tou sa chlapci pohrať vedia (ehm, atmosférou), čo dokážu hneď v úvodnej „From Roots to Needles“. Pomalé, lenivé brnkanie, dusné, desivé ticho pred búrkou, ktorá sa onedlho zjaví na scéne, keď do vrtule kopnú všetci traja gitaristi. Tá však prekvapivo dosť rýchlo vezme roha. Do kúta ju totiž uprace skvelá brnkacia medzihra. Od tohto momentu je jasné, že celá trištvrtehodinka bude mať charakter pravidelne nepravidelného striedania post-rockovo dunivých, no prívetivých, optimisticky ladených výjazdov, skladajúcich sa zo sýtych riffov, ktoré však nie sú prehnane dôrazné a jemných, zväčša postupne gradujúcich plôch, majúcich za úlohu robiť hlučným šesťstrunkám garde. Kontrasty sú teda témou číslo jeden a ITTCT ich zvládajú s gráciou, šarmom a hlavne sa to nejako tak príjemne počúva.
Ďalšie kompozície nijako nezaostávajú, hneď druhá „What´s in the Ground, Belongs to You“ zanechá asi najpôsobivejší dojem. Na ploche štyroch minút sa vystrieda toľko zaujímavých pasáží a nevtieravých melódií, že ak máte na rukách len 10 prstov, máte problém. Titulný dvojblok „Above the Earth“ a Below the Sky“ rovnako tak. Emócie prenášané z nástrojov na poslucháča sa ako infekcia nebezpečne rozlievajú do celého tela. Cieľom je jediné – umožniť konzumentovi, aby sa cítil príjemne a vniesť do jeho života kúsok melancholična.
Akoby som si listoval nástenným kalendárom s nádhernými prírodnými výjavmi. Musím poznamenať, že „Above the Earth, Below the Sky“ ma najviac baví práve teraz na jeseň, pretože mám pocit, že práve obrazy z tohto ročného obdobia prevažujú a sú vykreslené najlepšie („Thirty-six Silos“, Rebuilding the Temple of Artemis“). Neviem si momentálne predstaviť nič krajšie ako vyraziť na prechádzku do lesa s touto trištvrtehodinovou lyrickou suitou v ušiach. Netreba príliš dlho váhať a skúsiť to tiež. Stromy sfarbené do typicky jesenného koloritu si budú spokojne ševeliť do rytmu a Keby predsalen Vedeli aj Rozprávať, myslím, že by im väčšina z desiatky kompozícii tak či tak ústa zavrela.
|
