Ak má človek príliš veľké očakávania, obvykle sa môže hnusne spáliť. Sú však, naopak, prípady, kedy nič extra nečakáme a snáď práve preto prežívame nasledujúce prekvapenie ešte intenzívnejšie, ako za normálnych okolností. Novinka Arkony patrí do kategórie „naopak“. Prvý kontakt s nahrávkou nebol ničím zapamätania hodný. Ležérne a bez zjavne zvýšeného záujmu som si to nechal prejsť ušami s tým, že navýšenie latky oproti výbornému, dva letokruhy starému „Ot Serdca k Nebu“ neočakávam. Sila „Goi Rode Goi!“ však každým ďalším pokusom viditeľne narastala a napokon sa z neho vylúpla nádhera pre uši a pohladenie pre dušu.
Masha a spol. totiž zjavne dokážu prekonávať sami seba bez toho, aby si pri tom niekto z nich spotil dresy, pričom mimovoľne predlžujú stopáž svojich albumov do takej miery, že by aj DREAM THEATER z toho zvracali! Ničmenej zvracať tu absolútne nie je nad čím. Opäť budeme mať tú česť s navzájom kolidujúcimi black a folk metalovými pasážami, vkusne lemovanými čistým východoeurópskym folklórom. Trinástka kompozícií (minútkový monológ „Pritcha“ nerátam) má pestrú štruktúru, je postavená tak, aby sa ústredný motív menil každú chvíľku a tým pádom poslucháč nemá problém udržiavať sa v strehu ani počas takých maratónov, akým je 15 minútový epos „Na Moey Zemle“.
Titulná skladba na úvod hneď všetkým dokáže, že akékoľvek predmety, ktoré inak pomáhajú zabíjať čas a nudu, môžu ladným oblúkom putovať do zaprášeného kúta. Morský príboj sa triešti o tvrdý riff, podporený typicky „Arkonovskou“ folklórnou vyhrávkou, ku ktorej sa hneď pridávajú etnické ženské spevy, aby sa obratom rozpútala búrka, utíchajúca až s melodickým refrénom a nádhernou medzihrou v strede skladby. Jeden nestíha uši otáčať, skade sa privalí ďalší zaujímavý nápad.
Tu však nekončíme. Naopak, začíname! Strhujúca a nanajvýš pestrá sa javí byť totiž celá placka. Častá je zmena rytmu, bicie sú neskutočne variabilné („Tropoiu Nevedannoi“). Veľmi rýchlo sa menia aj úlohy použitých nástrojov. Zúrivo riffujúca gitara, ktorá tu hrá prvé husle, tam už sa sťahuje do pozadia a pôsobí len ako podporný element pre aktuálne predstavenie folklórnych fidlikátok (najmä vďaka hosťujúcemu Vladimirovi Čerepovskému). Samotná Masha, tak ako sme zvyknutí, strieda čistý spev so svojím brutálnym vreskotom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Iľja Muromec. Už tak skvele štruktúrovaným piesňam to dáva koňskú dávku dynamiky a vďaka svojej hlasivkovej komplexnosti je ústredná postava Arkony určite jednou z najvýraznejších frontwoman na scéne, ak nie absolútna kráľovná, no a zahanbiť sa nedá ani hosťujúci spevácky zbor.
Veľký je navyše aj náladový rozptyl kompozícií. Serióznejšie, občas až epicky stavané dlhšie kusy tu a tam prestriedajú menej náročné, uvoľnené „juchačky“ typu „Yarilo“ a „Pamiat“, ktoré ako decentne a s mierou použitý „módny doplnok“ rozhodne dobre padnú. Mashino hurónske „davaj davaj davaj!!“ uprostred kratučkej, skočnej „Yarilo“ ma najprv rozosmialo, no uvedomujúc si, aká šupa toto zrejme bude v koncertnom prevedení, klobúk dávam dole. Je jasné, že nový materiál naživo jednoducho fungovať musí a publikum strhne. Keď si len predstavíme adekvátnu reakciu kotla, ktorý by napríklad mal odspievať záverečné chorály v „Kolo Navi“, behá mi mráz klišovito po chrbte. Oba spomínané typy skladieb sú na albume vhodne rozmiestnené a aj vďaka tomuto faktu je novinka len ťažko opočúvateľná.
Arkona má svoj opus magnum. Pagan metal v ich typickom podaní, obohatený o čisto folklórne vložky („Kupalets“), je čoraz životaschopnejší, nápaditejší a vzrušujúcejší, a to bez toho, aby som pobadal nejaké známky varenia z už použitého. Ak by sa aj našli, tak to zrejme vyzerá, že príťažlivosti nového materiálu to nijako neuškodí. Na stopercentne využitej kapacite kompaktného disku tento fakt vyznieva dvojnásobne pôsobivo. Všetko znie tak prirodzene, logicky a nenútene. Človek má zrazu pocit, že tvoriť muziku zvládne každý. Všetky kompozície vedia byť vrcholnou a najpevnejšou časťou reťaze. Kedykoľvek si „Goi Rode Goi!“ pustím, vždy ide suverénne o najrýchlejšie ubehnutých 80 minút. Arkona aktuálne ponúka profesionálne zmáknutý materiál s nádhernou atmosférou, do kolien zrážajúcimi melódiami a konečne definitívne nakopáva prdel všetkým tým Equilibriám a Ensiferiám, ktoré sa to tiež snažia myslieť vážne, ich hudbe však chýba dôležitá vec – DUŠA! Arkona ju má a ak Mashu nezmasakruje okoloidúce stádo sobov, vždy ju mať bude. Prekrásna nahrávka!
|
