Keď tak točím „Nifelvind“ už bohviekoľký raz (dávajúc si riadne načas s recenziou), zakaždým s rovnakým zápalom pre vec a so sústredením, ktoré mi vôbec nerobí problém, nemôžem Fínom ani milimeter zazlievať, že sme nakoniec opäť museli na novinku čakať, tak ako minule, celé tri roky. Nástupca „Ur Jordens Djup“ bol pritom na pláne skôr, no prebudiť sa v jedno pekné ráno s tým, že nám „to chodí dobře, jen to neseje“, hodiť polovicu materiálu do koša a začať znova od piky, to chce koňskú opicu (kocovinu) alebo ešte o chlp väčšiu odvahu. Svojrázna partička každopádne aspoň jednu z týchto vecí určite mala a čím viac sa „Nifelvindu“ s predlžujúcou sa slinou venujem, tým viac si tento krok neviem vynachváliť.
Už niekoľko rokov tvorbu FINNTROLL ťažko označovať za folk metal, i keď sú s touto scénou v podvedomí verejnosti stále spájaní, a to dokonca ako čelný predstaviteľ žánru (podľa hudobnej sociálnej siete last.fm je táto partia najpočúvanejšou folk metalovou kapelou). Tieto vody tak trochu opustili jednou nohou a dvoma prstami už minule na „Ur Jordens Djup“. Jednoduché humppa metalové tempá pre spoločensky unavených (ktoré zažili svoj vrchol na výbornom „Nattfödd”) začali nahrádzať dosť veľkým podielom blackovej zložky spolu so samozrejmým doprovodom charakteristických klávesových registrov. Tie boli na novinke mierne potlačené, ustupujúc hladnému dvojgitarovému záprahu, ktorý riffuje viac a zreteľnejšie, ako kedykoľvek predtým.
To však neznamená, že by klávesy hrali druhé... ehm, husle. Naopak, geniálne šialené / šialene geniálne zhovadilosti klávesáka Henriho Sorvaliho (aj MOONSORROW) majú potenciál aj po stý raz namaľovať vám na ksichte desiatky prekvapených úškľabkov, kedy sa budete síce bezmocne, ale s uznanlivým prikyvovaním v podvedomí diviť, kde na to ten blázon chodí a ako to navyše dokáže so špáradlom v ústach a jednou rukou vo vrecku zakomponovať do typických „Trollích“ dlážku trhajúcich riffov a rozmanitej rytmiky. V tomto smere excelujú najmä prostredná časť „Solsagan“, neskutočne praštený praveko ťarbavý kúsok „Fornfamnad“, dlhá „Dråp“ a keď privrieme oči, tak prakticky aj takmer všetky ostatné skladby. Snáď najviac ma ale dostali úvodné sekundy „Den Frusna Munnen“, ktoré ma stále zavádzajú kamsi na ďaleký východ, čo znie v spojení s touto partiou obskúrne.
Od prvých momentov je zrejmé, že to chlapi tentoraz berú (akokoľvek paradoxne to pri ich muzike znie) smrteľne vážne a zodpovedne. Intro je oproti predchodcovi kratšie, pritom oveľa výpovednejšie ako minule. Komicky hrozivé zbory znejúce ako bojový pokrik sa nakoniec prevtelia do refrénu nasledujúcej fantastickej koncertnej tutovky „Solsagan“. Tá v maximálne strhujúcom dvojbloku spolu s „Den Frusna Munnen“ pôsobí najprepracovanejším dojmom a v ich priebehu hodíte konečne všetky problémy za hlavu. Rozmanitosť albumu ako celku je podčiarkovaná v každej skladbe. Blackový nášup strieda baladická akustika, myslelo sa aj na nepríliš komplikovaných jedincov v „Under Bergets Rot“, aby s blížiacim sa záverom Trolovia rozohrali praštený festival pod spomínanou taktovkou „ouředního blba“ Sorvaliho (bez urážky a s nadhľadom).
FINNTROLL sa s každým ďalším albumom snažia dopracovať do novej polohy, akejsi medzistanice, v ktorej si ich ľahko osviežený štýl pre tento daný moment zapamätáme a budeme sa tešiť, že nabudúce opäť predvedú niečo iné, zachovávajúc si pritom všetky špecifické črty svojho jemne perverzného, avšak príliš lákavého hudobného prejavu. Hlavné je neopakovať sa. To FINNTROLL splnili. Opakujú sa len v tom, čo im ochotne zožerieme – teda že Vreth znovu řádí ako utrhnutý rotvajler, že mu znova bude prd makový rozumieť (švédština ostáva) a že nám to ani tentoraz nebude vadiť; jednoducho že znovu ide o bezkonkurečne trhlé predstavenie, ktoré zhýralo poteší vaše živočíšne ja, akokoľvek intelektuálne, v skutočnosti však z času na čas túžiace po poriadnom náhule, pri ktorom nepotrebuje myslieť, len sa baviť. A toho sa mu u „Vetrov z Podzemia“ dostane v kráľovskom balení (limitovaná edícia obsahuje okrem bonusovej skladby – akustickej prerábky „Under Bergets Rot“ aj vlajku a podpivník so Skrymerovým motívom vyobrazeným na obale). Tento disk vás zákonite na konci musí vypľuť s pozdvihnutou náladou. Urobí tak bez pomoci kvapky alkoholu, pritom účinkuje spoľahlivo, okamžite a s dlhodobými následkami. Jednoducho pozitívne ovplyvní deň. Počúvame najzábavnejších a najvyváženejších Trollov vôbec.
|
