Nezdajú sa títo chlapíci, ale ich snaha nie je taká márna, ako by sa lenivému recenzentovi, starostlivo odkladajúcemu ich promo nahrávku dlhšie, ako je zdravé, mohlo spočiatku zdať. Pod menom SOULFALLEN nájdete síce partičku z fínskej Jyväskyly až od roku 2003, na niektorých pergamenoch však môžete nájsť aj názov BLACKSMITH. „Kováč“ totiž kul svoje horúce smrtiace železo už od roku 1996, po siedmich rokoch na to potom zrejme doplatil a stala sa z neho „Padlá Duša“. Ťažko povedať, či ich dve demá z „pozemskej“ éry stoja za reč, naozaj som sa po nich nezháňal, to podstatné sa každopádne deje až po zmene mena, kedy po ďalších dvoch demách konečne nasledujú dva full-lengthy. No a ujo Večerníček vám, milé deti, len čo si nasadí protézu, dnes povie pár slov o ich zatiaľ poslednom počine „Grave New World“ spred dvoch rokov.
Začíname prekvapivo skvele zvládnutou vkusnou orchestráciou, nasledovanou hustými riffmi príjemne zapĺňajúcimi priestor. „A Hearse With No Name“ a vlastne aj všetkým ostatným piesňam sú nafúknuté patetické vaty a lá THERION cudzie a keďže sú SOULFALLEN metalová kapela, naozaj tomuto slovu dostáli. Zasrať celú tú trištvrtehodinu pompéznymi nasamplovanými vypchávkami maskujúcimi potenciálnu kompozičnú bezzubosť vie každý blbeček, ktorého z dlhej chvíle napadne speňažiť svoj „nesporný“ talent - to však nie je ich štýl práce a neuchyľujú sa k tomu ani vtedy, keď to invenčne naozaj nevyzerá ružovo, čo sú však našťastie prípady ojedinelé. Palec hore!
Mnohé pasáže zapáchajú melancholickými „umiernenými“ odnožami doomu. K tomu pomerne jednotvárna vokálna zložka zahŕňajúca klasický deathový murmur a akýsi pokus o škriekanie, defacto však pripomínajúci kohúta, ktorému sa nedarí kikiríkať. Ako bonus v záverečnej „We Are The Sand“ dokonca zaznie v refréne aj čistý spev. Všetko to aspoň vzdialene evokuje spolky typu SWALLOW THE SUN. Až na to, že hudba SOULFALLEN je samozrejme svižnejšia, viac ako na doom dáva dôraz na slovíčko „death“ a snaží sa byť štruktúrovanejšia. To v niektorých úsekoch síce pôsobí kontraproduktívne a základná „idea“ sa občas pod vplyvom prílišnej preplácanosti rúca, resp. má tendenciu zanikať, väčšina materiálu však šliape ako dobre namazaný stroj. Doplnková úloha orchestrálnej zložky navyše sľubuje slušnú mieru znovupočúvateľnosti – miesto toho, aby (ne)nápadne okupovala väčšinu disku, sa uspokojí len s úlohou „priateľa v núdzi“ a človek ju v porovnaní s tým death metalovým randálom vníma dosť podprahovo.
Nemám death metal ako taký príliš v láske. Fínom sa ale slušne zahraná porcia melodického smrtiaceho kovu s celkom zaujímavou atmosférou uprieť nedá. Samozrejme, som presvedčený, že aj v danej škatuľke sa v onom 2009-tom našli lákavejšie veci, ako death metalový „externista“ a občasník vyberajúci z pahreby len tie dobre prepečené kúsky, ponúkajúce niečo zaujímavé navyše, si však SOULFALLEN pre budúcnosť vyznačím.
Pokiaľ pre vás nie je prvoradá vokálna zložka a viac sa sústredíte na inštrumentáciu (ako že by ste mali), ak si čírou náhodou popri silnej melódii libujete aj v tvrdých riffoch, kde základom je dobre zvládnutý masívny spodok, možno Fínov deklamujúcich o úpadku ľudstva, tyranii a podobných typicky metalových témach len odporučiť. Ja s „Grave New World“ nemám problém, pripúšťam dokonca, že ma aj začal baviť a to som spočiatku nesiahal po ňom dvakrát nadšený.
|
