Osud je nevyspytateľný a niekedy si berie nemilosrdne svoju daň. Vedel by o tom rozprávať bývalý vokalista Saurom Narc Lara, ktorému problémy s hlasivkami znemožnili spievanie a donútili ho prenechať toto miesto novému spevákovi Miguelovi Francovi. Ten so sebou priniesol nový vietor, ktorým sa kapela nechala unášať a je nutné poznamenať, že sa im to vskutku vyplatilo. Vďaka nemu sa stala známejšou, získala si viac fanúšikov a svoje meno preniesla aj cez hranice. Výrazný podiel na tom mala nielen zmena hudobného štýlu, ale aj Miguelov špecifický hlas, ktorému sa všetci plne prispôsobili a je jasné, že to bolo hlavným kľúčom k ich úspechu. V ideálnych podmienkach tak Miguel ukázal svoj potenciál a kapela vydala niekoľko albumov, z ktorých dnes recenzovaný „Maryam“ je posledným v diskografii kapely.
Už samotné mená spevákov jasne napovedia veľa o pôvode kapely, a preto, ak sa po prečítaní vyššie uvedených riadkov nazdávate, že kapela pochádza zo Španielska, máte úplnú pravdu. Španielčina hrá na celom albume prvé husle a vedzte, že s angličtinou sa na tejto doske nestretnete. Nie je to nič nezvyčajné, pretože veľké množstvo tunajších kapiel sa prezentuje svojím domácim jazykom, avšak máloktoré sa aj dokážu presadiť za hranicami. Ak totižto nespievate po anglicky, máte to vo svete ťažké a musíte mať niečo, čím zaujmete. Tento fakt si kapela veľmi dobre uvedomuje, a preto stavila na dve najzákladnejšie veci - originálny hlas a spevné refrény. Stretnete sa s nimi pri každej piesni na albume a hoci sú slušne zvládnuté, nemožno hovoriť priam o učebnicovom príklade. Miguelove zafarbenie hlasu je netypické a vyčnieva ním nad väčšinou spevákov z domácej krajiny. Jeho energický, emotívny “chrapľák“ dodáva piesňam šťavu a robí ich ešte viac atraktívnejšími. Z každej jasne cítiť, že boli pre neho šité na mieru, čo je pre Miguela veľkým šťastím. Jeho hlasový rozsah totiž nie je práve najväčší a v mnohých tónoch je limitovaný jeho špecifickým zafarbením. Toto si spočiatku ani neuvedomíte, pretože piesne majú výbornú dynamiku a vo vysokých tónoch Miguel neraz exceluje, no len čo príde pieseň „Aciaga Función“, v jej samotnom úvode tento fakt jasne postrehnete. Miguel v nej ide v niektorých prípadoch do (preňho) veľmi nízkych tónov a keď sa mu z hlasu vytratí jeho jedinečné chrapľavé čaro, je jeho spev obyčajný, ba povedal by som až podpriemerný. To ale neznamená, že to platí pri každom nižšom tóne! V iných piesňach sa tieto tóny taktiež vyskytujú, ale sú odspievané veľmi slušne a prakticky „Aciaga Función“ bude jedinou piesňou, s ktorou nebudete pri jej počúvaní úplne spokojní (za seba spomeniem ešte pieseň „Lágrimas Heladas“ v ktorej by z môjho pohľadu prospel trošku čistejší spev).
Už prvá pieseň na albume s názvom „Iras Dei“ je najväčším hitom a spomeniete si na ňu pri každom vyslovení mena kapely. O tejto piesni možno povedať, že dokonale reprezentuje štýl, ktorým sa kapela uberá (je ním heavy metal, miestami zachádzajúci do rocku, obohatený o folk metalové nástroje). Pieseň je energická (ako všetky ostatné na albume), veľmi vkusne sa v nej dopĺňajú krátke riffy elektrickej gitary s klávesmi a všetko to obohacuje chrámový zbor. Tesne za ňou nasleduje pieseň „Aquel Pasco Sin Retorno“, v ktorej sa stretnete s dekoračnými vsuvkami (rovnako ako v dalších dvoch-troch skladbách). Inde sa flauty naopak výrazne podieľajú na hudobnej atraktívnosti a pomáhajú lepšie prežiť všetky tie pocity a emócie, ktoré sa snažia predrať si k vám cestu. Jasným príkladom je „Azogue En Vengel“ , v ktorej emočne nabité refrény striedajú práve oné folkové sóla, sprevádzané akustickými gitarami, činelmi a flautami. Tieto tri piesne radím medzi najlepšie na albume. Avšak netreba zabúdať ani na ostatné. Album podľa môjho názoru nemá žiadnu slabšiu pieseň a spoločne tvoria jeden súdržný celok. Taká pohodová „Traiciona A Tus Ídolos“ bude istotne príjemným osviežením a balada „Para Siempre“ pohladí každé heavy metalové srdce.
Okrem štandardnej edície vychádza aj edícia limitovaná, ktorá ponúka štyri piesne navyše. Jedná sa o akustické či inštrumentálne verzie piesní z albumu a pre tých, ktorým sa páčil pôvodný, viac folkovo ladený štýl kapely, ponúka presne to, po čom takýto fanúšik túži. Folkovejšie prevedenie dodáva piesňam iný rozmer a kapela znovu ukázala, že stále dokáže skladať piesne vo folk metalovom duchu. Nedá mi to nespomenúť pieseň „Lágrimas Heladas“ ktorá jasne ukazuje zmenu, aká v kapele prebehla.
Túto pieseň som zaradil medzi slabšie piesne na albume v jej pôvodnom heavy metalovom znení, no vo folk metalovom prevedení sa z nej stáva jasný favorit. Práve v tejto podobe totižto odhaľuje všetky melódie, ktoré zatienili elektrické gitary a stáva sa z nej jeden z klenotov kapely. Ak tento žáner ale veľmi nemusíte alebo počúvate neskoršiu tvorbu kapely, bonusové piesne budú pre vás pravdepodobne nezaujímavé a nepostrehnete v nich spomínané čaro.
Čo sa týka textov tak o nich možno stručne povedať, že taktiež tvoria jeden ucelený celok. Ich nosnou témou je kresťanstvo a hovoria hlavne o utrpení Ježiša Krista a Panny Márie, o hriechoch, z ktorých sa budeme raz pri odchode do nebeskej brány musieť zodpovedať a o rovnoprávnosti mužov a žien a ich úlohy z pohľadu celej doterajšej histórie.
Album Maryam je rozhodne solídnym počinom. Kapela uspokojí každého, kto má rád klasický heavy metal a neprekážajú mu miestami sa vyskytujúce folk metalové či rockové prvky. Preto ak nemáte čo počúvať, alebo si chcete trošku spestriť vašu zbierku, môže byť tento album pre vás správnou voľbou.
|
