Jsou to necelé dva roky, co jsem si prostřednictvím všudepřítomného drátu povídal s bicmenem slovenských Janesession Marcem B.K.. Tehdy nám společnost dělala I něžná část kapely, letos jsme povídání o aktuálním albu “4Ever”, situaci v kapele, výhodách letního období, vztahu k fanouškům i budoucích plánech Janesession pojali čistě jako pánskou jízdu.
Původně jsem chtěl začít stejně jako před dvěma lety, ale k radši začnu letně - když je ten hic, že se nedá pomalu ani vylézt – jak se chystáš trávit léto a jak máš rád tohle období – z pohledu normálního smrtelníka a z pohledu bubeníka rockové skupiny ;-)
Ja totálne milujem leto. Z oboch pohľadov. Nevadí mi byť úplne mokrý, nevadí mi slnko...to práve milujem. Aspoň môžem stále nosiť slnečné okuliare, ktoré vyzerajú tak dobre. Holky sa skoro neobliekajú a všetky sú tak pekné. A navyše sa dá teraz urobiť party úplne kdekoľvek. Leto strávim prácou s kapelou, nejaké festy a na konci leta ideme celá komunita priateľov do Turecka na all inclusive alkoholický 12 dňový trip :-)
Tak držím palce, ať se ten výlet vydaří ;-). A teď už pojďme k Janesession. Od našeho posledního rozhovoru uplynuly dva roky, co za tu dobu, pochopitelně kromě alba „4Ever“, se v životě členů Janesession změnilo?
Tommy sa u nás zabýval a už je po každej stránke plnohodnotný člen. Keď sme sa bavili naposledy, tak bol v kapele pár týždňov, a aj keď sme s ním boli spokojní, tak vlastne sme nevedeli ešte stále, ako to pošlape. No dnes sme jedna rodina a zažívame s ním tu úžasnú srandu. Je spoľahlivý ako hráč a hlavne ako člověk, a to si ja strašne vážim. V 2011prišiel gitarista Shipko a ten žiaľ na začiatku tohoto roka odišiel a Peter sa vrátil zo 7 mesačnej dovolenky. Ja som pôvodne strašne chcel pokračovať s dvoma gitarami, tak teraz sa stále po nekom pozeráme. Ale neveril by si, koľko ľudí sme už vyskúšali a nič. Nik sa nehodil. Zmenilo sa to že, máme novú manažérku Mirku Gombárovú, ktorá sa už celkom osvedčila a hrávame stále viac.
V čem jste natolik nároční, že se nikdo neosvědčil? Jinak řečeno, zkus mi tady napsat váš potenciální inzerát na lov nového kytaristy, třeba touhle cestou někoho objevíme ;-).
Neviem či je to náročnosť, ale stačí keď to uhrá, je to v pohode chlap bez komplexov menejcennosti a nevyzerá ako úradník zo štátnej správy. No dodnes sme nevyskúšali človeka, čo by to uhral. Každý mal kopec rečí dopredu, že veď to je iba rock ´n´ roll a potom buď sám zavolal, že to taká sranda nie je, alebo na skúške dokázal svoje problémy s presnosťou, timingom, feelingom... A niektorých sme sami moc chceli. No skoro sme zistili, že tadiaľto vodka nepotečie.
Nedávno jste vydali svoje čtvrté album. Jak jste s ním spokojení, jaké ohlasy na něj přišly a co pro vás bylo při jeho tvorbě nejinspirativnější, nejzajímavější, nejnáročnější…?
Ohlasy sú skvelé. Fanúškovia sú spokojní, recenzie sú dobré až skvelé, a abysme zachovali nejaký pomer, tak jedna z desiatich recenzií je príšerná a zvyšok hodne dobrý. Tak máme radosť. My sme veľmi spokojní. Vyšlo to tak, ako sme chceli. Od pesničiek až po obal. Dokonca sa ešte aj jeden song vyhodil. Keď sme album tvorili, tak to bol opeť závod medzi mnou a Peterom B., kto donesie skorej dostatočné množstvo dobrých riffov a bude mať na albume převahu. Tento raz to vyhral Peter a ja mám v podstate len jeden komplet song na „4EVER“. Budem hovoriť za seba, keď poviem, že za najinšpiratívnejšiu som považoval prácu Jane. Ja jednoducho obdivujem jej prácu pod tlakom. Ona nedokáže doniesť skorej song, ako dva dni pred nahrávaním. A vždy donesie niečo úžasné. Najzaujímavejšie a najnáročnejšie boli spolupráce so špeciálnymi hosťami. Jednak sme si splnili spoluprácou s Peci Uherčíkom, alebo Alešom Brichtom sny a na druhej strane to bol na mňa ako manažera a producenta tlak zladiť to tak, aby sa stíhali termíny. Čo sa aj tak nestihli :-)
Čí to byl nápad nechat Aleše Brichtu zpívat takhle agresivně a neuvažujete o tom, nechat saxofon Aleše Kerďa zaznít častěji? A existuje nějaká možnost, že by některá z „hostovských“ skladeb zazněla v živém provedení i naostro v originálním složení?
My milujeme špinu v muzike. Vyžehlené veci nás nebavia. Aleša sme nechali takého, ako to cítil a tá agresivita v jeho hlase vyplynula z toho možno, že sa potreboval dotiahnuť na rozsah Jane. Keď sme to v štúdiu počúvali, tak sme boli nadšení a ten systém "beauty and beast" na nás fungoval. A musím povedať, že funguje na väčšinu poslucháčov. Saxofón Adama Kerďa, alebo iného dychára sa určite ešte objaví. Ja osobne milujem dychové nástroje v rockovej hudbe. Zbožňujem to u Cinderella, Aerosmith, Subway..., proste to tam patrí. A nebolo to po prvý raz, čo sme dychy využili. Na albume „I:Summer Metal“ sme využívali trúbky v „Let´s go to the party“ a „Wake Up!“ V skladbe „All I need“ na rovnakej doske hral na fúkaciu harmoniku legendárny Boboš Procházka. Tak tomuto sa určite brániť nebudeme. Len musí prísť správny song. O live prevedení hosťovačiek možno nevieš, ale už niektoré prebehli na krste. S Alešom to samozrejme nešlo, pretože nemohol prísť, ale aj tak nám CD krstili tie najväčšie a najslávnejšie slovenské rock stars. S Alešom, aj keď budeme hrať, neviem, či by chcel ísť spievať na pódium ešte pred svojou show? Ale na druhej strane sme sa ho ani nepýtali a on je hodne ústretový, tak sa necháme prekvapiť.
Už jsi naznačil, že zpěv Jane je celkem specifická záležitost. Já se musím přiznat, že na nové desce byla pro mě její hlasová agresivita asi tím největším oříškem (hlavně v pomalejších písních). Jak moc náročné je pro Jane tenhle styl, je schopná se s vámi po koncertě ještě bavit? Máš představu, kam až je Jane schopná se svými hlasivkami zajít? A nemáš chuť napsat aspoň jednou song, ve kterém byste z Jane udělali – byť její řezavý vokál je jedním z nevýraznějších poznávacích znamení kapely - vyloženě hodnou holku?
Ale ona hodná holka je Nie je to pre ňu vôbec náročné. Je to pre ňu prirodzené. Treba si uvedomiť, že jej agresívny hlas nie je dosiahnutý vrieskaním a navretými žilami na krku, ale zvládnutou technikou. A to hovorím veľkými písmenami! Vďaka tomu môže spievať agresívne, nahlas, vysoko, čisto... Ako len chce..., a môže zájsť ešte ďalej. A ľudia to oceňujú. Po koncerte prekecá zvonivým dievčenským hláskom celú noc a my ležíme pod barom či debatujeme na babských hajzloch. Jediné, kvôli čomu môže mať problémy, sú občasné alergie a našu asi celokapelnú nenávisť k cigaretovému dymu. "Milujeme", keď hráme v klube, kde je zákaz fajčenia a do prvej rady sa postaví magor, čo si musí okamžite zapáliť. To je čas na vyfuckovanie!!! A toho sa mu od nej dostane! Ja osobne nemám chuť robiť iné songy na jej čistý hlas. Ak taký bude chcieť ona, tak si ho napíše. Je to jej kapela a ohľadne muziky má posledné slovo. Ak sa jedná o manažment, tak ja. Ale keby som doniesol niečo lepšie, ako záverečnú časť Beethovenovej 9. symfónie d moll, ale nemalo to ten správny feeling a drive, tak mi odporučí sólový projekt. Dôležitý je náš dobrý pocit. A ten sa nezískava kompromismi. A kde som naznacil, ze spev Jane je celkom špecifická záležitost?
Já myslel tím, že se jí Aleš Brichta musel "vyrovnávat"…
No Aleš je dole a Jane hore, tak ju chcel dotiahnúť do peknej harmónie. Aby to nevznikol len produkt, ale niečo cool. Škoda, že nakoniec sa to nenahrávalo naraz, ale každý inde. Možno by sme porobili iné ladenie Ale aj tak ten song milujem a je to splnený sen, z ktorého ma mrazí.
V souvislosti s tím se nabízí další otázka - kdybys měl neználkovi doporučit jednu skladbu z nové desky, byla by to právě "Rescue Me"?
Zložitá otázka. Známkou dobrého albumu je u mňa, že sa mi tá moja naj každú chvíľu mení. A momentálne mám 4, ktoré ma strašne rajcujú. „Rescue Me“ s Alešom Brichtom, „Blue Word“s s nesmierne talentovaným Palom Morochovičom, „Two Lovers“ s gitarovým Bohom Peci Uherčíkom a „My Little Toxic Bunny“, ktorá, aj keď to nevyzerá, je hodne zložitá. Povedať iba jednu to by som zavádzal. Ale za týždeň to bude zas určite inak. Ale aj to hovorí samé za seba. Že tento album môžem vôbec doma počúvať.
To se ti u prvních třech alb nestalo, že bys je byl ochoten a schopen doma poslouchat?
Určite áno, len u „III:Nothin´But Trouble“ ma to bolí kvoli zvuku a produkcii. Ale to už je za nami a fanúškovia to chápu. Navyše sa dobre predávalo. Tak nám to neuškodilo. Ale rozhodne „4EVER“ je u mňa spolu so „I:SUMMER METAL“ to najlepšie.
Při minulém rozhovoru jste už měli plány na další desku. Jak je to letos, je ve výhledu už nějaká pětka?
Mohli by sme točiť aj hneď Máme pásovku na pesničky. Teraz sú rozrobené dva projekty. Regulérny piaty album, EP s novými pesničkami v slovenskom jazyku, na ktoré nás ukecali slovenskí investori, producenti a českí fanúškovia. Tomu sme sa bránili 9 rokov a teraz nás už na to ukecali. Nie je mŕtva ani myšlienka akustického živáku a budeme robiť song do filmu. EP chceme čím skorej a album začneme točiť budúci rok. Dúfam, že nebude žiaden problém. Materiál je viac menej v kope. Sme už aj dohodnutí s hosťami. Len musíme nájsť asi nové štúdio, lebo naše stále zrejme končí. Máme čas! Budúci rok budeme mať 10 rokov od oficiálneho začiatku a chceli by sme to nejak pekne osláviť.
A můžeš už prozradit něco konkrétního k oslavám výročí a hostům na nové desce?
To by som si radšej nechal pre seba. Pokiaľ nemám veci na papieri, tak určite by som ich radšej nechal ešte v tajnosti. Zverejňujem len věci, ktoré sú už v suchu. Oslava 10 anniversary bude minimálne jeden veľký koncert, kde si zahrajú všetci ex členovia a ďalší hostia. Napríklad aj tí, čo hrali na doskách. Ale rozhodne to bude divoká párty a aj afterparty. Takú generálku sme si skúsili teraz na krste.
Co od vás lze čekat v nejbližší době ohledně koncertů, kdy vás uvidíme v Čechách a jak jste si užili Adama Bomba, byl tenhle koncert pro vás něčím výjimečný, speciální?
No to čo vždy! Budeme tlačiť a tlačiť! Veľa koncertov od najmenších klubov až po nejaké veľké festivaly. Na konci júla hráme na najväčšom slovenskom moto zraze Pozdrav slnku a vo výbornom čase. Na jeseň začíname o5 jazdiť supporty. Napríklad budeme hrať pred Oliver - Dawson, Saxon, Nashville Pussy a mnoho ďalších supportov je v jednaní a na dobrej ceste. Aj zahraničným a aj domácim hviezdam. S Adam Bomb sme hrali minulý rok jeden koncert a bola to bomba! Keď na začiatku roka prišla ponuka ísť s ním jeho ďalšie české turné a že zavíta aj na Slovensko, bolo jasné, že ideme. Všetky koncerty boli fantastické…, veď som aj dostal ponuku od Vášho redaktora Pepsi Stone - a či by som nenapísal pre Vás report o tomto turné. Tak pracujem na tom. Adam je jeden z mojich obľúbených muzikantov a autorov už hodne dlho, tak to bolo ďalšie splnenie sna. Do Čiech sú potvrdené akcie až tesne po lete tak poprosím aby ste sledovali náš web www.janesession.sk, alebo si nás našli na Facebooku. Všetky aktualizácie sú tam hneď.
Jane v jednom z rozhovorů uvedla, že vám jde o to, aby se vaši fanoušci na koncertech stali pátým členem kapely. Daří se vám tohle předsevzetí naplnit a na kterém koncertě jste cítili tohle spojení nejintenzivněji?
Presne tak to je. Veď tam hráme pre ľudí a nie pre seba. Tak preto robíme všetko. My hráme ročne tak 60 krát v priemere a je veľmi ťažké si spomenúť na nejaký výnimočný. Je strašné, že si skôr pamätáš ten zlý koncert. Lebo ich je tak málo. Ale koncert ktorý bol tak intenzívny a bol nedávno, bol práve krst albumu „4EVER“ v Bratislave v klube British Rock Stars. Veľa ludí..., hrali sme dva a pól hodinový set so špeciálnymi hosťami. Krstili nám to obrovské legendy: Ďuro Černý, pôvodný bubeník Tublatanky a dnes Slobodná Európa, Braňo Temo Černák, spevák legiend Krakatit a Temeraf, no dnes gitarista Slobodnej Európy, potom Peci Uherčík, ktorého snáď netreba predstavovať, a ak sa nájde jedna duša čo ho nepozná, tak ide o autora mega hitu „Loď do neznáma“, no a v neposlednom rade štvrtý do partie Fero Griglák, legendárny gitarista Fermáty a Collegium Musicum. To bol koncert, ktorý bol pamätný. A ľudia sa bavili neskutočne. Janesession v najlepšej forme. Po tom sme sa mali ísť zregenerovať celá kapela na sponzorský pobyt v kúpeloch. Mali sme si vybaviť, že bude nejaký voľný víkend. Dodnes sa nepodarilo. Stále je niečo a nemusí to byť priamo hranie. Ale sme tomu radi. Alebo Český krumlov naposledy bol geniálny, alebo Viedeň, kde to vyzeralo jak na koncerte Anthrax , potom hodinová autogramiáda na koncerte v Gyor v Maďarsku, alebo na festivale Rockowe Pozegnanie Lata v Poľsku kúsok od Katovíc, kde boli neskutoční fanúškovia a Jane mala v ten večer narodeniny, tak jej vyspevovali a na stage doputoval pugét a nejaké flašky, ktoré sme jej poctivo vypili.
Nedávno se kdesi objevil článek, že CD je definitivně mrtvý nosič. Vaše „4ever“ vyšlo v „klasické podobě“, tedy i na CD. Čemu dáváte přednost, klasickým nosičům nebo jejich zdigitalizované podobě?
No ja si kúpim CD, alebo vinyl. Ale ľudia sú rôzny a preto sa naše albumy dajú kúpiť aj vo virtuálnej podobe ako mp3. Žiaľ, budúcnosť bude priať asi tomuto formátu. Klasické zberateľstvo, ako som mu podľahol ja, asi umiera.
Vy jste letos využili řadu hostí na desce, představ si situaci opačnou, že bys ty dostal nabídku zahrát si s někým, jehož tvorba tě oslovuje. Kdo by to byl a proč?
To sa stáva. Nahrávam občas veci v štúdiu, i keď vlastne to možno nie je priamo kvôli pôsobeniu v Janesession, ale že si robím rýchlo svoju robotu. Teraz som dostal ponuku od Tema zo Slobodnej Európy na ďalšie jeho sólové pesničky. Dúfam, že to klapne. Jeho veci mám rád. Väčšinou to ale nie sú věci, ktoré by som si púšťal. No aj to sa pritrafí. Koncom minulého roka som nahrával napríklad výborný death metalový album projektu Proxy.m.a., no zatiaľ jeho vydanie krachuje na peniazoch. Minulý týždeň som u kamaráta v štúdiu nahral zas basu do hudby do porna…, to som sa nasmial, že moja práca trvala asi 30 sekúnd a dostal som 20 eur. Najľahšie zarobené prachy. Akoby som ich našiel na ulici. Kvôli hraniu v Janesession dostávam ponuky skôr do live projektov. Talianske heavy metalové kapely ma majú nejak radi, ale ja ich nie. A furt ma niekto volá do nejakého revivalu, čo odmietam, lebo neznášam prevzaté pesničky. Čo by som ako hosťovanie neodmietal, je zahrať si s kamarátmi, alebo nejakými mojimi idolmi - starými vajcami, ktoré uznávam. Vždy by som si rád zahral punk, blues, glam, tradičné britské heavy, AOR, alebo thrash. Prečo nie? Ak by sa mi páčila hudba veľmi, tak možno aj s ľuďmi čo neznášam. Hrám a vymýšľam okrem Janesession veľa muziky a niekoľko ďalších projektov vážneho či nevážneho charakteru ma dosť baví. Ostatní spoluhráči sú na tom podobne. Len Peter hrá všade a s každým a najlepšie naraz.
A přichází obligátní prostor k tomu, odpovědět na to, na co jsem se nezeptal.
Dám tri vážne posolstvá a vy si tam domyslite, aké chcete odľahčenie, ak potrebujete:
1 ) Nehrajte prevzaté a revivaly!!! Zabíja to hudbu! Tvorte vlastnú muziku a prezentujte vlastné emócie. Akokoľvek zlá vlastná pesnička má väčšiu hodnotu, ako dokonalý cover. Nech je čím viac pôvodnej, poctivej rockovej, metalovej a punkovej hudby. A viac možností pre muzikantov nájsť si svoj vlastný kúsok malého šťastia. Nik z muzikantov nesníval ako dieťa so španielkou v posteli, že bude hrať prevzaté pesničky.
2) Hráčska technika, zvuk a účesy musia byť sluhovia pesničky a nie naopak!
3) Nenechajte si nikým vyšurovať hlavu a robte, len čo sami chcete!
Honzo, ďakujeme Ti za priestor! Dúfame, že sa už konečne stretneme na nejakom kšefte. Pozdravujem celú redakciu a hlavne ich manželky - frajerky a najviac Vašich čitateľov!!! ROCK ON!!
Já taky děkuju a to přání na setkání u podia je společné ;-)
|
