Stále tvrdím, že na Slovensku je metalová půda maximálně úrodná. Tady je další důkaz – April Weeps z Dunajské Stredy. Fakt, že úspěšně bojují v naší Metalparádě už třetí měsíc je z těch úspěchů ten nejzanedbatelnější ( :-) ), daleko důležitější je řada velmi pozitivních ohlasů na jejich debutové album „Outer Calm, Pain Within“ (jak to vidí Supermartonátor se dozvíte už příští týden) i samotné zapálení a entuziasmus kapely. To, že těmito vlastnosti v April Weeps nešetří, můžete posoudit z povídání s klávesákem Strongholdem, který si na rozhovor odskočil ze střižny, kde právě vzniká první oficiální videoklip kapely.
Na úvod našeho povídání bych tě rád požádal, abys kapelu April Weeps blíž představil, kdo kapelu tvoří? Který okamžik z vaší historie považuješ za nejdůležitější?
Srdečne zdravím všetkých čitateľov metalového webzinu Metal Forever & Metal Man. Korene našej kapelky APRIL WEEPS siahajú až do roku 2004, kedy sme vznikli asi ako každá banda, a síce tak, že sa partia veľmi dobrých kamarátov počúvajúcich metalovú hudbu rozhodla, že si založí kapelu a len tak pre zábavku si skúsia, čo to je hrať na hudobný nástroj. Osud však moc tejto kapele neprial a kapela rokmi stagnovala, prerušila fungovanie a až v roku 2010 prišiel zlom, kedy sme sa dali opäť dokopy, avšak ako to býva, aj v pomerne dosť pomenej zostave. Ako jediný pôvodný člen tohto zoskupenia považujem práve tento rok za kľúčový, nakoľko sa začalo poriadne makať, tak ako som si to vždy predstavoval, zmenili sme názov do takej podoby, v akej je známy dnes a začali pracovať na tom, aby sme si nahrali debut, ktorý bude zvukovo a z hľadiska produkcie vyšším štandardom. Týmto pozvoľne prechádzame do momentu, ktorý považujem za najdôležitejší a zásadný – vydanie nášho debutového albumu „Outer Calm, Pain Within“ vo februári 2013. Kapelu dnes tvoria gitaristi Dex a Doki, speváčka Marta, growler Noro, basák Tomáš, bubeník Roland a ja za klávesmi.
Je docela zábavné sledovat, jak si kdo poradí s vaším stylovým zařazením, není problém narazit na názor, že jste kapelou, věnující se gotice, stejně jako, že hrajete progresivní metal. Jak ty sám bys tedy charakterizoval hudbu, kterou hrají April Weeps?
Heh, to s tou zábavou ohľadom zaradenia našej hudby si fakt veľmi dobre vystihol. :-) Keď sme začali kade-tade rozposielať po svete naše CDčka, nikdy by som nebol povedal, že s akými „škatuľkami“ sa stretneme. :-D Asi najviac som sa pobavil, keď nás nazvali „progressive doom metal-om“. :-) Ako na jednej strane je to velikánska pocta, lebo hrať progressive metal si vyžaduje neskutočne vysoký hráčsky štandard, no na strane druhej by som nás do tohto žánru nezaraďoval. Je však pravda, že niektoré pasáže v pesničkách môžu pôsobiť progresívne, no jadro našej hudby sa vždy tak nejak približovalo najviac gotickému metalu. Hudbou, ktorú tvoríme, sa snažíme navodiť atmosféru, preto si myslím, že keď už má prísť k škatuľkovaniu, ktorému sa mimochodom veľmi rád vyhýbam, spojenie „Atmospheric Metal“ nás charakterizuje viac než dobre. Keď sa ma niekto spýta, že „a Vy čo to vlastne hráte?“, odpoviem mu, že si nás treba pustiť. :-)
Vzhledem k té barevnosti vaší hudby předpokládám, že každý z vás má jiné favority. K jakým inspiracím se hlásíš ty a jak vlastně probíhá v April Weeps tvůrčí proces, shodnete se snadno na nových nápadech nebo je to neustálý boj?
Je to presne tak, ako si predpokladal – práve vďaka tomu, že každý jeden člen sa hlási k iným hudobným idolom, je naša hudba taká farebná. Keď sme začínali v 2004, dá sa povedať, že moje hudobné obzory boli veľmi ohraničené, a to iba na metalovú hudbu. Časom však tieto hranice zmizli a dnes si veľmi rád vypočujem fakt hocičo, dokážem oceniť kvalitnú muziku. Keby som mal však menovať konkrétne mená, ktoré mi zmenili môj hudobný život, bol by to v prvom rade DIMMU BORGIR, ktorých „Enthrone Darkness Triumphant“ vo mne vyvolal chuť hrať na synťák a vlastne celý tento kapelný ošiaľ naštartoval, potom by to boli DARK TRANQUILLITY od éry „Projector“ až dodnes a ktorí sú už niekoľko rokov mojou No. 1 kapelou a taktiež nesmiem zabudnúť na hudbu, na ktorej som vyrastal – METALLICA a GUNS N ROSES. Čo sa týka procesu skladania našich pesničiek, tvoríme ju v skúšobni za asistencie všetkých členov, kedy niekto príde s prvotným nápadom, ktorý sa ďalej rozvíja a pripomienkuje. Veľmi sa nám tento proces osvedčil, vznikajú vďaka nemu ešte pestrejšie pesničky, než tie, ktoré sa nachádzajú na našom debute a možno to bude znieť popri tom počte členov divne, ale v nových nápadoch sme sa zatiaľ vždy dokázali zhodnúť.
Sestava April Weeps je docela početná, a i přes to poměrně stabilní, i když jste se nedávno rozešli s basákem Michalem. Co podle tebe je tím největším magnetem, který vás k sobě spojuje? Jak v tomhle počtu lidí funguje rozhodovací proces v kapele, fungujete na základě demokracie nebo máte v kapele „despotu“, který má jasnou vizi a kapelu k ní táhne? A jak to vypadá s náhradou za Michala?
Nie nadarmo sa hovorí, že práca s ľuďmi je ťažká a dakedy aj ako za trest, lebo ťažko vyhovieť každému. Je to skutočne tak, človek bohužiaľ dopredu nevie ovplyvniť to, ako sa budú jednotlivci chovať a čím viac ide kapela dopredu a vyžaduje si viac a viac času, je logické, že nie všetci sú ochotní obetovať rovnaké množstvo času pre tú kapelu. Celá tá vec s Michalom ma mrzí, ťahalo ho to viacej iným smerom a mali sme pocit, že bude lepšie, keď sa naše cesty, aj napriek tomu, čo sme spolu prežili, rozídu. Jeho miesto zaujal mladý chalanisko menom Tomáš, ktorý je u nás veľmi krátko, no podľa všetkého má predpoklady na to, aby sme spolu fungovali ďalej. Socializácia jednotlivca v takomto kruhu je trošku dlhý proces a veľa krát nestačí, aby ten človek „len hral“, ide aj o to, ako si sadne s ostatnými členmi, ako sa stavia k rôznym situáciám, aké má názory atď. Keď sa ma spýtaš o taký (pol)rok, ako vidím pôsobenie Tomáša u nás, budem Ti vedieť povedať určite viac. :-D Je však rovnako nadšený a zapálený pre hudbu, ako my, čo je, myslím si, najväčším magnetom, ktorý nás spája všetkých dokopy. Rozhodovací proces je vzhľadom k počtu členov trošku tuhším orieškom, lebo väčšinou sa nedá vyhovieť každému, no v zásade riešime veci poslednou dobou tak, že si k nim sadneme všetci a konzultujeme ich pohromade „zoči-voči“. Je to tak ako pri skladaní hudby – je dobré veci analyzovať z rôznych uhlov pohľadu, kapela sa tak dokáže pripraviť na všetko a tým pádom jej neuniknú veci, ktoré by unikli v prípade, že by o nich rozhodoval iba jeden človek.
Když jste kapelu zakládali, jaké jste s ní měli ambice a plány, jak daleko jste se na téhle cestě dostali a co je v současné době pro tebe tím největším hnacím motorem?
Keď sme kapelu zakladali, tie ambície až tak veľké neboli, vtedy sme chceli spraviť demo a počuť, ako to znie, keď si to pustíme doma v prehrávači. :-) Mojím snom bol vždy nahrať zvukovo kvalitný debut, čo sa mi splnilo, no logicky s dosiahnutými cieľmi prichádzajú tie ďalšie, ktoré konkretizovať nechcem, no môžem povedať, že ich ešte zopár je. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, no podľa všetkého sa je ešte na čo tešiť. Pre mňa sú v súčasnosti jednoznačne najväčším hnacím motorom veľmi pozitívne reakcie ľudí na našu hudbu na našich koncertoch, ďalej, že sme sa za ten pomerne krátky čas dostali ako-tak do povedomia ľudí a že sme na naše CD zatiaľ neobdržali vyslovene zlú kritiku.
Poprosím tě, abys čtenářům přiblížil vaše loňské album „Outer Calm, Pain Within“, jeho námět, koncept, jednotlivé skladby i tvého osobního favorita.
Spomínaný debut tvoria pesničky, ktoré by som rozdelil do 2 skupín – pesničky, ktoré vznikli kvázi v našich začiatkoch a počas toho, ako sa kapela postupne transformovala (taká „Forever Falling“ je toho príkladom a je vlastne najstaršou pesničkou na albume) a pesničky, ktoré sme zložili v novej zostave. Ústrednou témou albumu je človek a jeho každodenné zápasenie so životom ako takým. Album dokumentuje vlastne všetky ťažké životné situácie človeka, ako sú podľahnutie drogám, strata blízkej osoby, rozchod, čo by sa stalo keby sa človek rozhodol v danej situácii inak apod. a je o tom, ako ich tento človek spracováva. Ťažko vyzdvihnúť favorita, tými pesničkami žijem dodnes, mám viac a menej obľúbené pesničky, avšak keby som musel povedať iba jednu, bola by to pesnička „Buried“, znamená pre mňa veľa, nakoľko to bol prvý kúsok, ktorý sme zložili všetci spoločne. :-)
Od vydání vašeho debutu „Outer Calm, Pain Within“ uběhl víc než rok. Jak s tímhle odstupem dneska desku hodnotíš, jaké zkušenosti si z vaší první nahrávky vezmeš pro přípravu další desky a jak to vypadá s případnou další deskou? Máte už nějaký horizont, do kdy by se měla objevit, pracujete na nových skladbách?
Ono je to veľmi zaujímavá otázka, lebo som sa zamyslel a vlastne ja som ten album od vydania ani nepočul. :-) Asi ako každý, kto má za sebou nahrávanie debutového CD, by niektoré veci spravil inak a vedel by z toho vyťažiť ešte viac, ako je tomu teraz. V zásade som s tým albumom veľmi spokojný a som hrdý, že mám okolo seba ľudí, s ktorými sa to podarilo dotiahnuť do úspešného konca (alebo začiatku? :-) ). Čomu som sa určite priučil pri tomto nahrávaní, je to, že hoci človek pozná tie pesničky naspamäť, práve pri nahrávaní partov človek zistí, kde má aké medzery. Keď sa dostaneme do štádia, že budeme nahrávať nástupcu nášho debutu, určite prídem do štúdia viacej pripravený... teda, aspoň chcem prísť viacej pripravený, uvidíme, aká bude prax. :-D Viacero ľudí sa už pýta, že chce počuť nový materiál a že kedy začneme točiť naše druhé „dítko“, no máme ešte zopár koncertov pred sebou, a keď sa na to tak pozerám, čoskoro tu je koniec roka. Všetky veci, ktoré robíme, a nemusí ísť len o skladanie novej hudby, sa snažíme robiť tak, aby sme sa nikam neponáhľali a čokoľvek silili. Našťastie nemáme stanovené dátumy, kedy čo máme stihnúť, takže až bude čas na nový album, určite to vopred oznámime. U nás sa vlastne nikdy nespí, stále sa niečo deje a pokiaľ nie sme cez víkendy vyťažení koncertmi, stále niečo nové skladáme. Momentálny stav je 6 nových a hotových pesničiek. Keď ich budeme mať 9, je viac než pravdepodobné, že začneme riešiť, kde ich nahráme. :-)
Jak velký význam přikládáš textům, jaká témata vás zajímají, nakolik se v nich odrážejí vaše vlastní pocity a prožitky? „Outer Calm, Pain Within“ je komplet celá v angličtině, je to důsledek vašich ambicí prosadit se za hranic, nebo je pro vás angličtina v hudbě přirozenějším jazykem než slovenčina?
Za ten čas, čo sa venujem hudbe, som zistil, že nie je nad to, keď je hudba dobre skĺbená s textami, dovtedy som texty za až tak dôležité nepovažoval. Ako už bolo spomenuté vyššie, naše texty sa týkajú hlavne človeka ako takého a jeho každodenné zápasenie s problémami a situáciami, ktoré prežíva každý jeden z nás. Čo sa týka tej angličtiny, v podstate si trafil, radi by sme sa dostali aj niekam ďalej, než je Slovensko a jeho priami susedia. Ja si ani nejak neviem predstaviť, že by naše texty boli slovenské, angličtina je jednoducho veľmi flexibilný, univerzálny a svetový jazyk, jej používanie v textoch APRIL WEEPS hodláme uplatniť aj v budúcnosti.
Z vašich stránek je zřejmé, že si vedete celkem důkladnou statistiku odehraných koncertů. Na který z koncertů nejraději vzpomínáš a proč? Jak jsi spokojený s koncertní vytížeností April Weeps a co chystáte na letní sezónu? Je pro tebe zajímavější hraní na festivalech nebo v klubech?
Jéj, tú štatistiku aj niekto okrem nás sleduje? :-) To je super, fakt si ma týmto potešil. Áno, ja si tieto štatistiky veľmi rád pozerám, človek aspoň s odstupom času vidí jasne čierne na bielom, že koľko toho už s tou kapelkou odohral, postupne sa to zaplňuje konečne aj koncertami mimo Slovenskú republiku, čomu sa neskutočne tešíme. A vyhliadky do budúcnosti vyzerajú veľmi sľubne. :-) Mojím zatiaľ najlepším koncertom bol jednoznačne náš krst debutového CD, ktoré pokrstil Dodo z GALADRIEL-u a celé to fotkami zdokumentoval majster Sachtikus. Bola to pre nás neskutočná pocta, že práve takéto mená boli súčasťou tejto našej radosti. Sú to navyše neskutočne fajn ľudia, s ktorými je vždy radosť spolupracovať. S koncertnou vyťaženosťou APRIL WEEPS som v podstate spokojný, popri tom hraní chodíme do práce, máme vlastné životy, ktoré občas bývajú hektické, takže je to v podstate „tak-akurát“, no to neznamená, že nie je čo zlepšovať – vždy je čo. Najbližšie budeme hrať 16.8.2014 na českom festivale VanDaalFest Open Air 2014, na ktorý sa veľmi tešíme – hlavným headlinerom budú švajčiarski melodic deathers DREAMSHADE, ktorých proste milujem. Týmto sa chceme veľmi pekne poďakovať Fanymu VanDaal-ovi za možnosť zahrať si na jeho festivale!!! Ťažko povedať, či je lepší klub, alebo fesťák... Hrali sme už v takých kluboch, kde som mal pocit, že prepadnem klaustrofóbii, na festivale zas nie je až taký priamy kontakt s ľuďmi ako pri poriadnej klubovke. Všetko má svoje pre a proti. Myslím si však, že na túto otázku budem vedieť asi lepšie zareagovať, keď budeme mať odohratých aspoň ďalších 100 koncertov. :-)
V současné době řada muzikantů klade důraz i na videoprezentaci. Považuješ i ty videoklip za v podstatě „nutnost“ pro posunutí kapely do povědomí fanoušků? A jak jsou na tom April Weeps, chystáte v tomto směru nějaké aktivity?
Podľa mňa je videoklip dnes pre kapelu jedna z vecí, ktorú musí mať absolvovanú. Fungovanie v kapele veľa krát nie je len o tom hraní na nástroj, je potrebné, aby sa ľudia v nej angažovali aj nejak inak, zažili situácie spoločne a boli spolu pri niečom, čo robí každý z nich po prvý krát. Nebolo tomu inak ani u nás, približne pred mesiacom sme dokončili natáčanie nášho prvého oficiálneho videa k čerstvej novinke z našej dielne – pesničke „The Last Piece Of Eden“, o ktoré sa postaral Randy Cold z Cold Craft Company. Pri hľadaní a pýtaní sa, kto by mohol byť človekom, ktorý sa toho podujme, sme dostali z viacero zdrojov tip na Randyho, s ktorým sa výborne pracovalo, je to veselý človek a miestami som mal pocit, že to video „žil“ s nami. :-) Momentálne prebiehajú kozmetické úpravy videa, ktoré pravdepodobne uvidí svetlo sveta prvý augustový týždeň. Je sa podľa mňa na čo tešiť, je to totiž pesnička, ktorá je pomerne odlišná od tých, ktoré sa nachádzajú na debute a nie je to len growlom, ktorým sa tu okrem čistých spevov naša Marta prezentuje. :-)
Moje poslední otázka je obligátní – je něco, na co se tě nikdy nikdo z novinářů či fanoušků nezeptal a ty bys na to přitom hrozně rád odpověděl?
Fíha, no takúto otázku som ešte nedostal a priznám sa, že v tejto chvíli ma vlastne ani nič konkrétne nenapadá. :-) Rád by som však využil tento priestor na to, aby som v mojom mene a mene celej kapely APRIL WEEPS poďakoval Vášmu webzine-u za možnosť prezentovať sa, všetkým ľuďom, drahým fans, organizátorom a ostatným webzine-om za ich podporu, bez ktorej by to jednoducho nešlo. Stay metal!
|
