Autentickou štiplavostí vonící pohanština, strhující energie, chytlavé melodie a koncepční příběh. To je stručná charakteristika debutová alba „Septentrionalis“. A zelí (pro slovenský okruh kapusta). A to je charakteristika pro slovenskou kapelu Achsar. Pokud vám tahle kombinace přijde prapodivná, na pravou míru uvede tyhle informace v následujícím rozhovoru klávesák kapely Rado Botka.
Na úvod našeho povídání bych tě rád požádal, abys kapelu Achsar blíž představil, kdo kapelu tvoří? Letos jste dokončili deset let své existence, který moment z toho, co jste spolu dosud prožili, považuješ za nejdůležitější? A jak vlastně probíhaly oslavy desetiletky?
Kapelu Achsar tvorí šestica hudobníkov, menovite Milan - spev, Tono - gitara, ja na klávesoch, Michal - gitara, Ján - basa a Martin - bicie. Radi charakterizujeme štýl našej hudby ako metal, nakoľko je to zmeska mnohých metalových odrôd, myslím že je v tom z každého žánru niečo. Je pravda, že už máme čo to za sebou, s Achsarom sme odohrali veľké množstvo koncertov doma, ale i v Čechách či Rakúsku a predstavili sa po boku kapiel ako Eluveittie, Behemoth či Alcest. 10 rokov našej existencie sme oslávili veľmi bujaro, nový album „Septentrionalis“ sa krstil borovičkou a kapustou, našou obľúbenou zeleninou, ktorú so sebou nosíme na každý koncert.
V čem vidíš největší rozdíl ve fungování a prezentaci kapely mezi začátkem a současností? Můžeš porovnat atmosféru v kapele v začátcích a nyní?
Desať rokov je dlhá doba, každý sme boli iný v čase keď sme začínali. Chceli sme hrať v kapele, hrať koncerty, robiť songy, ktoré sa budú ľuďom páčiť. Táto základná myšlienka nás drží doteraz, je jasné, že počas tak dlhej doby to niekoho vždy prestane baviť, a teda ani my sme sa nevyhli niekoľkým personálnym zmenám. Ale atmosféra, pocit a nadšenie sa nevytratili a to je vlastne to, čo nás drží pokope a poháňa stále dopredu.
Jaké jsi měl představy a ambice když jste Achsar zakládali, podařilo se Ti je, či aspoň něco z nich, již naplnit? Jaké máš s Achsar ambice nyní?
Na začiatku sme chceli založiť funkčnú kapelu, odohrať aspoň pár koncertov a zistiť, či na to vôbec máme. Ale hneď po prvom koncerte sme všetci cítili, že nás to len tak ľahko neprejde. Chceli sme hrať stále viac a viac, robiť lepšie songy a raz natočiť album. Dnes, po štyroch demáčoch, je náš prvý album natočený a pod svoje krídla si nás vzalo vydavateľstvo Gothoom Prod., čo môžem považovať za splnený sen. Dnešné ambície sú trochu iné, stále je to o hraní stále väčšieho počtu koncertov doma i v zahraničí, ale už aj o promotingu, organizovaní vlastných akcií a samozrejme o vydaní ďalšieho albumu!
Letos jste přišli se svojí první deskou „Septentrionalis““. Jak bys tomu, kdo tuhle desku nezná, představil její obsah, na co bys z téhle desky posluchače nalákal? Vzhledem k tomu, že se jedná o koncepční album, můžeš přiblížit i příběh tohoto alba? Jaký je tvůj osobní favorit?
„Septentrionalis“ by som nazval zmesou viacerých odrôd metalu, každý kto má rád rýchle tempo, výrazné melódie a hutné riffy obohatené fantasy príbehom, si príde na svoje. Ja si myslím, že príbeh je to najlepšie na albume. Aspoň v krátkosti sa ho pokúsim zhrnúť: V tradičnom fantasy svete plnom mágie a príšer, sa na severe objaví zlo, ktoré ničí všetko živé a zanecháva za sebou spúšť. V týchto ťažkých časoch sa objaví posledný zástupca dávno vyhynutej rasy ľudí bez tieňa, ktorý poradí kráľovi, ako zlo poraziť. Muž bez tieňa - Shadowless - sa vydáva spolu s partiou bojovníkov na cestu, ktorá má získať legendárny meč a s ním poraziť zlo sveta.
Album je veľmi pestrý, každá pieseň vypráva časť príbehu. Ja mám najradšej song „In Dark Remembrances“, v ktorom veľmi silná melódia spolu so stredným tempom robí z tohto songu výnimočný kúsok. Nakoľko mám pocit, že momentálne je na scéne pretlak death a brutal rýchlych žánrov, ktoré pomalé songy nerobia, som veľmi rád ,že Achsar má takýto song na svojom CD.
Jaké máte na desku ohlasy, a jak to máš vlastně s deskou ty sám, poslechneš si někdy svoje vlastní dílo?
Zatiaľ až na jednu recenziu, sme mali všetky bodované nadpriemerne, v zásade si myslím, že sa redaktorom náš album páči. A podľa ohlasov ľudí na našich koncertoch to vyzerá tak, že našu hudbu majú ľudia radi, značí o tom aj "povinnosť" pravidelne hrať prídavok obľúbený „Old Tavern Song“ a hádzať kapustu medzi ľudí, nevieš si prestaviť, aké šialenstvo vyvolá obyčajná kapusta s podguráženým obecenstvom. :D
Ještě před tím, než došlo k vydání desky, jste v průběhu let vydali čtyři demonahrávky. Pokud vím, tak žádná ze skladeb tohoto vašeho vývoje se na „Septentrionalis“ nenachází. Je to pro tebe vyloženě uzavřená kapitola, nebo je nějaká šance, že se k těmhle nahrávkám, třeba u nějakého dalšího výročí, vrátíte?
Za toto nás niektorí fanúšikovia nemajú radi, ale naša predošlá tvorba je pre nás uzavretá kapitola. Songy, ktoré sme hrávali pred „Septentrionalis“, už momentálne nespadajú do tematiky a atmosféry, ktorou sa Achsar vydal a preto ich už viac naživo hrať nebudeme. Samozrejme, naša stará tvorba sa dá zadarmo stiahnuť na internete.
Jak u vás probíhá tvorba muziky, kdo je tou hlavní tvůrčí hlavou kapely? Sestava Achsar je docela početná, co podle tebe je tím největším magnetem, který vás k sobě spojuje? Jak v tomhle počtu lidí funguje rozhodovací proces v kapele, fungujete na základě demokracie nebo máte v kapele „despotu“, který má jasnou vizi a kapelu k ní táhne?
Despotu nemáme, u nás funguje demokracia, vždy sa každý problém snažíme vyriešiť tak, aby bol každý spokojný a nikto nebol ukrátený, aj keď je to niekedy veľmi komplikované a musí sa spraviť veľa kompromisov. Takto tvoríme aj hudbu, niekto donesie nápad, zahráme si ho, vyskúšame a keď nie je dobrý tak sa zahodí a vymyslí sa niečo lepšie. Priznám sa, vyhodili sme niekoľko celých songov, ktoré boli ozaj dobré, ale nakoniec sa vždy spravil ešte lepší. Ale máme aj songy, ktoré vznikli len v skúšobni, ktoré sa nevymysleli doma, a priznám sa, že tie mám radšej, cítiť z nich spontánnosť a improvizáciu.
Jak velký význam přikládáte textům, jaká témata vás zajímají? Možná dalo vaše první album už odpověď na mojí otázku, přesto se zeptám – je pro tebe zajímavější tvořit jeden ucelený příběh než jednotlivé skladby? A co je dle tebe tím největším úskalím tohoto postupu? Bude i další deska koncepčním příběhem?
Pre každého z nás to bola nová skúsenosť, tvoriť album podľa príbehu. Malo to výhody, aj nevýhody, niekedy je dobré mať pomyselné mantinely, kde sme sa museli mierniť, lebo ten konkrétny part pojednáva o niečom inom, alebo sme vedeli čo chceme a ako to má znieť. Napríklad keď sme robili „March Of Terror“, tak bolo jasné, že tam bude veľa poltónov, aby song znel temne, negatívne, s mŕtvolnou atmosférou.
Nemyslím si, že je dobré mať dva albumy za sebou koncepčné a s istotou však môžem povedať, že ďalší album koncepčný nebude. Ale od tematiky fantasy sa až tak neodkloníme, pri tvorbe nového albumu čerpáme inšpiráciu zo starých slovenských príbehov, povestí, legiend hradov a prírody.
Na videoklip byla vybrána skladba „Shadowless“, proč právě tahle a jak jste si užili nahrávání tohoto klipu?
Prvý klip bol točený počas nášho koncertu a bol na náš "najpomalší" song „In Dark Remebrances“, preto sme sa teraz rozhodli pre song, ktorým ukážeme, že aj my vieme udrieť tvrdo. Okrem toho, tento song je o najdôležitejšej postave celého príbehu, preto predstavuje to najpodstatnejšie nielen po hudobnej, ale ja po tematickej stránke nového albumu.
Natáčanie klipu bola veľká sranda, natočili sme ho v našej starej skúšobni s minimálnym budgetom, zavolali sme nášho kamaráta Miša, ktorý stvárnil Shadowlessa a spolu s Randy Coldom, ktorý celý klip natáčal a neskôr aj produkoval, sme si užili deň plný srandy, pomaľovaných tvárí, múky na bicích a niekoľkokrát vydymenej skúšobne :D
Jak jste na tom s koncertováním, chystáte nějakou souvislejší šnůru k představení „Septentrionalis“, kde vás je možné v aktuální době vidět a který koncert považuješ za nejvydařenější? Jak jste si užili nedávný křest alba a čím byl pro tebe tenhle koncert speciální? A co nějaký výlet do České republiky, není v plánu?
„Septentrionalis“ hráme už dosť dlhú dobu a keďže každý mesiac odohráme 1-2 koncerty, nemali sme potrebu spraviť turné, aby sme nový album predstavili. Samozrejme, odkedy je album vonku, tak ho všade nosíme so sebou spolu s merchom, aby si ho fanúšikovia mohli kúpiť a dať hneď aj podpísať :) Čerešničkou na torte bol krst albumu, ktorý by sa dal považovať už za veľkú akciu v u nás doma v Leviciach. Prišlo viac ako 120 ľudí, prví z nich mali welcome drinky, alkohol bol za ľudové ceny a kto nechcel platiť vstupné, tak si mohol kúpiť album alebo tričko a vstupné neplatil, no proste zišlo sa veľa našich priaznivcov na jednom mieste a bola to naozaj skvelá akcia s nezameniteľnou atmosférou. Darmo, doma je najlepšie!
Najbližšie sa chystáme do nášho "druhého" domova, do Malaciek, kde máme najväčšie zastúpenie fanúšikov po Leviciach, a bude to náš posledný koncert tohto roku. V 2015 máme namierené do Banskej Bystrice, a určite by sme radi zavítali aj do Českej republiky, príp. aj inde mimo Slovenska.
A teď už jen závěrečný prostor pro to, co bys rád řekl, aniž bych se Tě na to zeptal :-)
Veľmi rád by som aj touto cestou poďakoval všetkým ľuďom, ktorí podporujú kapelu, či už účasťou na koncertoch, kúpením CD alebo pokecom po vystúpení. Veľká vďaka patrí aj nášmu vydavateľovi, ktorý to s nami riskol a išiel do žánru, ktorý u seba ešte nemá a vydal nás. Veľmi si cením ľudí, ktorí podporujú slovenský metal, či už pravidelnou účasťou na koncertoch, organizovaním alebo obyčajným šírení muziky či akcií po internete. A chcel by som poďakovať aj Tebe za skvele formulované otázky, robiť toto interview bola pre mňa veľká radosť!
|
