V dnešní recenzi si můžete přečíst mé názory na debutové album slovenských melodiků Within Silence. Jak spletité cesty vedly k jeho stvoření a kam vedou od něj, směrem do budoucnosti, nejen to se dozvíte v rozhovoru, ke kterému velmi ochotně svolili zpěvák Martin Klein a kytarista Richard Germánus, oba zároveň autoři veškeré hudby.
Jste nová kapela, takže bych vás pro začátek poprosil o krátké shrnutí dosavadní existence.
Richard: Na vysokoškolskom internáte som spoznal Martina Kleina, ktorý už mal za sebou nejaké hudobné skúsenosti. Ja som v tej dobe nevedel hrať na žiadny hudobný nástroj avšak Maťova gitara bola pre mňa veľkým pokušením. Prvé tóny ma naučil práve on. Tam to všetko začalo a v roku 2008 sme sa rozhodli založiť kapelu. Spočiatku to nebolo veľmi vážne avšak moje nadšenie ťahalo dopredu aj Maťa, ktorý to celé vnímal dosť s nadhľadom vzhľadom k predchádzajúcim skúsenostiam v kapelách. Kľúčovým rozhodnutím bolo to, keď Maťo presedlal z bicích za mikrofón a zjednotili sme našu predstavu o žánrovom smerovaní kapely. Od tohto momentu sme začali makať. Rok 2012 priniesol náš promosong "Rightdoor", vďaka ktorému sme sa dostali do širšieho povedomia. Dosť dlho sme nevedeli nájsť správnych ľudí do kapely, avšak v roku 2013 sa nám podarilo vyhliadnuť členov, ktorí zapadli. Začali sme koncertnú činnosť, nahrali náš debut ...
Proč jste se tedy rozhodli změnit název kapely z původních Rightdoor na dnešní Within Silence?
Martin: Dôvod bol úplne jednoduchý. Pôvodný názov sa nám nezdal dosť dobrý a výstižný pre našu hudbu a keďže sa chceme orientovať aj na zahraničie, chceli sme, aby im znel dobre aj tam.
Ted už pojďme k debutové desce „Gallery Of Life“. Ta se opravdu povedla. Jak dlouho vám zabral proces skládání písní? Vrhli jste se na psaní až poté, co jste měli ustálenou sestavu, nebo se na album dostaly i kousky z období Rightdoor?
Martin: Nič sme nerobili na silu, ale nechali sme procesu tvorby prirodzený priebeh. Niektoré skladby vznikly v priebehu pár dní a nad inými sme zasa museli sedieť dlhšie. Každopádne sa dá povedať, že všetky songy vznikli v období Rightdoor, nakoľko zmenu názvu kapely nám prišlo vhodné odprezentovať až spolu so správou o vydaní debutového albumu. Ak by sa to zhrnulo, tak skladanie zabralo cca jeden rok čistého času, vrátane všetkých aranžmánov a písania textov.
Richard: Pre zaujímavosť by som dodal, že medzi prvé skladby patria napr. "Judgment Day" alebo "Silent Desire", ktorých prvotné verzie sme hrali už v našich skorých začiatkoch. V tej dobe sme však potrebovali dozrieť po muzikantskej stránke, aby sme všetky skladby dokázali dostať do finálnej podoby.
Jak se vám povedlo dostat k velmi dobré firmě Ulterium Records? Byla to věc složitého lobbingu nebo si vás snad našli sami?
Richard: V roku 2013 sme hrali na košickej akcii zvanej Call for Eternity, ktorej headlinerom boli Theocracy. Tento koncert bol v rámci ich európskeho tour. Práve tu sme vďaka organizátorovi tejto naozaj podarenej akcie získali kontakt na Ulterium Records. Týmto by som rád pozdravil v menej celej kapely Laciho Bitta. Nie je veľa koncertov, kde je o kapely postarané tak ako na tom jeho. Všetko však bolo ešte otvorené. V závere roka 2014 sme teda poslali náš album vydavateľstvu a pevne dúfali, že to vyjde. A vyšlo.
Tahounem této švédské stáje jsou zřejmě právě Amíci Theocracy, které já osobně velmi adoruji. Jak se vám líbí jejich hudba?
Martin: Pre mňa osobne sú Theocracy jednou z najlepších power metalových kapiel súčasnosti. Teda je to veľká pocta zdieľať s nimi jeden label.
Richard: Úplne súhlasím.
A jak jste přišli k Janu Yrlundovi, jenž vytvořil obal desky (mimochodem moc pěkný), a který pracoval už s Apocalypticou nebo Korpiklaani?
Richard: Toto je už práca Emila Westerdahla, ktorý má na starosti Ulterium Records.
Jaká je nyní situace ohledně metalu na Slovensku, např. stran koncertní návštěvnosti apod.? A jaké tam máte vy osobně fanouškovské zázemí?
Richard: Je to dosť individuálne. Záleží od miesta resp. mesta, kde sa koncert koná, ale veľkú váhu má podľa môjho názoru naplánovanie termínu akcie a rôznych iných okolností. Zažili sme koncerty, kde bola účasť naozaj pekná, ale zároveň aj opak. Naša fanúšikovská základňa je už celkom slušná, avšak veríme, že sa rozrastie po vydaní albumu.
S tím souvisí další otázka: můžeme se na Within Silence těšit třeba na některém z letošních letních festivalů?
Richard: Za pozornosť určite stojí všetkým známy český Made Of Metal v Hodoníne a taktiež veľmi uznávaný slovenský festival Rock pod Kameňom v Snine. Ďalšie festivaly sú ešte v štádiu riešenia.
Při domlouvání našeho rozhovoru jste mi naznačili, že už se rýsují nápady pro další album. Hodláte na něm pokračovat v silně pro-melodickém rukopisu, nebo budou vaše ambice, řekněme, progresivnější?
Martin: S nápadmi našťastie problém nemáme, no už ťažšie je vybrať tie najlepšie a hlavne dať ich následne dokopy a zaobaliť ich do čo najlepšieho hudobného obalu. Hneď ako je predbežná predstava o skladbe hotová, začne sa nacvičovať a samozrejme sa popritom snažíme ju prepracovať, aby dostala potrebný lesk. To zaberie veľa času nehovoriac o textoch. Takže ťažko posúdiť v aktuálnej fáze, aké budú ďalšie skladby. Na základe predbežných verzií môžeme však povedať, že budú minimálne tak melodické, ako sú skladby na debutovom albume, ale na druhej strane budú už viac vyzretejšie.
Co vůbec poslouchají členové Within Silence, jaké jsou vaše hudební inspirace?
Martin: Nakoľko toho času na počúvanie hudby už nie je toľko ako kedysi, tak počúvam hlavne melodickú hudbu bez ohľadu na štýl. No ak si ten čas nájdem, rád si pustím aj niečo progresívnejšie. Mojou hlavnou inšpiráciou je hudba z 70 - 80 rokov (od popu, rocku až po metal) a samozrejme škandinávska a nemecká power metalová škola.
Richard: Za zvyšok kapely vrátane mňa dodám, že tú škandinávsku a nemeckú power metalovú školu máme všetci spoločnú a je to jeden z hlavných dôvodov, prečo naša zostava drží pokope. Samozrejme sme otvorení aj iným žánrom mimo rocku a metalu.
A co děláte? Hudbou se, předpokládám, zatím neživíte?
Martin: Nie, samozrejme hudbou sa zatiaľ neživíme, i keď je to pekná predstava, ak by to tak bolo. Ja, Rišo a Peťo sme zamestnaní, no a Filip a Maťo sú ešte študenti.
Přejete si vyslovit nějaká poslední slova?
Richard: Ďakujeme ti za rozhovor a každému jednému fanúšikovi za záujem o našu kapelu. Za každý jeden klik či lajk na naše stránky, fotky, videá a účasť na našich koncertoch. Čoskoro uzrie svetlo sveta okrem nášho debutového albumu aj videoklip k skladbe "Silent Desire", takže : „Keep your eyes and ears open!“ :-)
|
