Slovenští Signum Regis uzavřeli první dekádu svojí existence. Udělali to velmi poutavým způsobem – původně plánované EP jim nabobtnalo až do podoby pátého řadového alba “Decennium Primum”, které sklízí velmi pozitivní hodnocení na všech frontách. Není divu, že hrdost Signum Regis na toto album je z následujících řádků silně cítit. A o tom, že tahle parta táhne za jeden (velmi ambiciózní) provaz, vypovídá i fakt, že o aktuální náladě a současném dění v Signum Regis se rozpovídaly hned čtyři pětiny kapely – basák Ronnie König, kytarista Filip Koluš, bubeník Jaro Jančula i zpěvák Mayo Petranin.
Když se ohlédneš za těmi deseti lety, co jsi prožil se Signum Regis, které období pro tebe bylo či je nejzajímavější a bylo nějaké, na které bys nejradši zapomněl?
Ronnie:Nie som si istý, či to je vždy tak, že najzaujímavejšia je prítomnost a blízka budúcnosť, ale teraz to tak pre mňa je. Mám radosť z toho, ako sa darí novému albumu, teším sa na najbližšie koncerty a som zvedavý, čo nás v blízkej budúcnosti čaká. Darí sa nám stále lepšie a je z toho radosť. Keď by som sa mohol vrátiť v čase do minulosti, tak by som zodpovednejšie pristupoval k propagácii kapely. Vtedy som si myslel, že stačí nahrať album a ono sa to akosi rozšíri do sveta samé. Takto to možno fungovalo volakedy, ale dnes je muziky a kapiel tolko, že už nestačí iba niečo nahrať a zavesiť na nejaký server. Treba komunikovať s fanúškami cez sociálne siete, budovať vzťahy a robiť vždy niečo extra, aby na nás ľudia nezabudli.
Album „Decennium Primum“ mělo být původně EP. Co bylo tím hlavním impulsem k tomu, že se nakonec vyvinulo do podoby full-alba?
Jaro: Ani neviem, ako k tomou došlo, ale iniciátor bol Ronnie, ktorý mal, ako ináč vždy, “v šuflíku” odložených niekoľko ďalších silných skladieb. Napriek tou, že prvotný plán bol naozaj nahrať silné EP pre našich skalných fans. Avšak keď sme boli hotoví a mali nahrané všetky skladby, cítili sme, že vo vzduchu je niečo viac, ako len “obyčajné EP” a bola by veľká škoda nezaprieť sa a nedohrať niekoľko ďalších skvelých skladieb a tak dať možnosť vzniknúť plnohodnotnému albumu. O to viac, že všetko išlo v našej réžii, od príprav, nahrávania, mixáže, masteringu.
Určitý punc vzpomínek na minulost tohle album přece jen nese, ať už je to autorský příspěvek Ado Kalábera, Tommyho Königa, či přearanžování dvou skladeb, původně patřících Trigger. Předpokládáš, že k podobným krokům sáhnete i do budoucna nebo šlo o jednorázovou akci v souvislosti s ukončením první dekády života Signum Regis?
Ronnie: Ja sa tomu určite nebránim, ale iba za predpokladu, že tie staré nahrávky vieme kvalitatívne posunúť dopredu. Či už zvukovo, aranžérsky alebo interpretačne. Povedzme si na rovinu, že v našom prípade to nie je znovunahrávanie nejakých legendárnych albumov. Tie naše staré nahrávky su čistý underground a 99.99% metalových fans na svete o nich nič nevie. Ak by sme prerobili nejaký Vindex z roku 2005, pre väčššinu ľudí to bude horúca novinka.
U podobného bilancování se nabízí i otázka, jestli nebudete mít chuť sáhnout po některých starších skladbách a nahrát je znovu v sestavě s Mayem Petraninem?
Ronnie: Celé albumy asi nie, ale možno by sme mohli niekedy nahrať povedzme songy, ktoré hrávame naživo. To si viem predstaviť.
Signum Regis nebyli dosud příliš aktivní koncertní kapelou, myslíš, že by se tahle situace nyní, když máte jednak stabilní (a předpokládám, že i pružnější sestavu, co se možného koncertování týká), jednak nové album mohla změnit natolik, že by si vás fanoušci mohli užít častěji? Chystáte nějakou souvislejší tour v souvislosti s novým albem?
Filip: Našou stratégiou rozhodne nie je hrať 50 koncertov ročne v prázdnych kluboch. Radšej hráme 10 akcií ročne, ale takých, ktoré majú pre nás zmysel. Máme svoje rodiny, deti, povinnosti, takže počet koncertov ide ruka v ruke aj s týmito faktormi.
Jaro: Parafrázujem Filipa, radšej 10 dobrých akcií s veľa fans, ako 50 akcií v poloprázdnych kluboch, ale aby som bol konkrétnejší, Najbližšie si zahráme v Randali na WOA Battle. V máji sa chystáme na festival otvorenia kúpeľnej sezóny v českých Teplicích. V júni absolvujeme minitour po SUI, DE, NL, BE. Potom menšia pauza a v auguste absolvujeme vystúpenie na More Then Feste vo Zvolenskej Slatine. Samozrejme, pracujeme aj na ďalších koncertoch do konca roka, avšak je malý predpoklad, že nejaké, okrem vyššie spomenutých, absolvujeme na domácej pôde.
Můžeš představit vaše nové album?
Mayo: Hnacím procesom, respektíve skutočnosťou, prečo sme sa rozhodli zrealizovať nový počin, bolo to, že sme sa v roku 2015 zúčastnili súťaže Spark Fresh Blood pre české a slovenské kapely, ktorú organizuje populárny rockový magazín Spark. Spomedzi 400 účastníkov Signum Regis skončili na prvom mieste. Pôvodná myšlienka natočiť EP postupne prerástla do plnohodnotného albumu ako oslava našej desaťročnice pôsobenia na metalovom poli. K tomu sa symbolicky viaže aj 10 skladieb na albume a aj samotný názov: “Decennium Primum” (čo v preklade z latinčiny znamená "prvé desaťročie"). Pozor, nejde sa o žiadnu výberovku, alebo niečo tomu podobné. Všetky skladby sú pôvodné, upravené k našmu obrazu. Či už sa jednalo o veci z éry Trigger (ako bolo spomenuté vyššie), či postaršie “šuflikovky”. Zároveň je tam aj kopec noviniek, naplánovaných až na nové oficiálne CD, ktoré sme chceli vydať v bližšie neurčenej budúcnosti.
Celé CD sme realizoval vo vlastnej réžií, od nahrávania, cez mixáž a mastering u grafiky končiac, na čo sme náležite hrdí!
Nové album je tedy čistě vaše vlastní záležitost, nepodílel se na něm žádný externí producent, mixovali a masterovali jste si desku sami. Jak se ti tenhle způsob práce osvědčil, myslíš, že se k němu vrátíte i v budoucnu?
Ronnie: Myslím si, že určite áno. Hovorí sa, že víťaznú zostavu nie je múdre meniť. V prenesenom význame, víťazný produkčný proces by nebolo rozumné meniť. Budeme sa akurát snažiť dosiehnuť nejaké drobné zlepšenia, ale v zásade sa dá povedať, že v tomto budeme pokračovať.
V minulosti jste se věnovali koncepčně pojatým příběhům, letošní album tenhle prvek neobsahuje. Je pro tebe zajímavější tvořit ucelené příběhy, u kterých se musíš držet dějové linie nebo skutečnost, že můžeš být u tvorby řekněme svobodnější, nesvázaný konceptem?
Ronnie: Poviem to úprimne, momentálne sa necítim na písanie koncepčných albumov. Vačšiu zábavu mám, keď môžeme do poslednej chvíle meniť poradie skladieb na albume, keď môžeme kedykolvek niektorý song vyradiť a nahradiť nejakým iným. Toto je pri koncepčných albumoch problematické.
Neodolám tomu položit ti otázku, na kterou jsem se tě ptal i při minulém rozhovoru před čtyřmi lety - jak jsi dnes spokojený s tím, kam se dosud kapela dostala a jakou máš představu o tom, kam by se jednou dostat mohla?
Filip: Myslím, že môžem hovoriť za všetkých - my sme absolútne spokojní, akým spôsobom dnes fungujeme. Cestujeme si po Európe, máme kopec zážitkov, skvelých stretnutí so skvelými ľuďmi, ktorí nás majú radi, vydávame si albumy, vieme si už na seba aj zarobiť. Toto je to štádium, ktoré sme vždy chceli dosiahnuť. Samozrejme netvrdím, že sa nedá ísť za ďalšími, vyššími métami. Chceme ďalej napredovať, to je pre nás veľmi dôležité - chceme byť stále lepší a lepší. Náš recept je tvrdá práca a výdrž.
V roce 2015 jste se stali vítězi soutěže Spark Fresh Blood. Co pro tebe znamená takové ocenění, v čem dalším hledáš motivaci pro svojí práci?
Filip: Bol to pre nás užasný výsledok a popravde sme vôbec nečakali, že to takto dopadne. Konkurencia bola veľmi silná, celkovo môžem povedať, že úroveň slovenského a českého metalu išla v posledných rokoch výrazne hore a myslím si, že niektoré “naše” kapely sú zaručene minimálne celoeurópsky konkurencieschopné. Je však potrebné zbaviť sa starého zlozvyku, resp. domienky, že “čo je domáce, to je automaticky horšie, ako zahraničné.” Je to trápna fráza, ktorá sa tu bohužial silno udomácnila z rokov 90tych a 00tých, kedy tu (najmä na Slovensku) naozaj bolo málo kvalitných formácií tvrdého žánru. V súčasnosti je však situácia s kvalitou ako aj počtom formácií iná a treba ju vnímať. Serióznych príležitostí na domáce promo je veľmi málo, o to viac si vážime tie, ktoré tu sú. Preto naša veľká vďaka patrí práve Sparku, ktorý túto súťaž zorganizoval.
Signum Regis považuji za jednu z nejambicióznějších domácích kapel, myslíš si, že je reálné, aby se česká nebo slovenská kapela měla šanci prosadit na světové metalové scéně?
Ronnie: Vzhľadom k tomu, že sa podarilo presadiť kapelám z Maďarska a Poľska, je to reálne.
Filip: Toto je presne tá vec, ktorú som popisoval v minulej otázke. Samozrejme, že by sa niektoré domáce kapely mali šancu presadiť aj vonku, chcelo by to ale zmeniť prístup a mentalitu našich národov. Najviac ma vedia dostať komentáre typu “wow, na to, že ste zo Slovenska ste fakt dobrí!”, prípadne “konečne poriadna metalová kapela aj zo Slovenska!” Najmä ten druhý komentár čítavam už asi od roku 2000 ... Vtedy mám pocit, že je naša malebná krajina vnímaná ako dáka izolovaná oblasť, kde sa situujú všetky zlé a nepodarené veci sveta. Viem, že je tu mnoho nepodareného a prvoplánového, či už v hudbe, politike atď., ale rozhodne si nemyslím, že to znamená, že tu nevzniká aj niečo, čo za to stojí.
A teď už máš prostor říci to, na co jsem se tě nezeptal a co bys přitom rád sdělil svým fans.
Ronnie: Často sa nás ľudia pýtajú, že kedy zahráme na tom alebo onom festivale či klube. Verte nám, radi by sme zahrali, ale málokedy je to čisto v našich rukách. Chcel by som pri tejto príležitosti poprosiť fanúškov, ktorí by nás chceli vidieť naživo v ich okolí, aby neváhali napísať organizátorom koncertov, že existuje kapela Signum Regis a že je po nej dopyt. Je to apel presne v sülade s pravidlom “náš zákazník, náš pán” :) Pre nových fans by som dal do pozornosti našu Facebook stránku , kde píšeme všetky novinky a informácie. Niekedy robíme aj súťaže a žrebovania, kedy víťazi dostávajú zdarma CD či tričká, takže sa to oplatí sledovať.
|
