One man projekt Švéda Feskarna sa po siedmych rokoch dočkal pokračovania, čím sa diskografia tohto pomaľovaného týpka rozrástla na tri kusy. Priznám sa, nikdy som o tejto "kapele" nepočul a prvé vypočutie na mňa pôsobilo chladne, moc klávesovo, prvoplánovo. Ešte že nepatrím k recenzentom, ktorí vynesú súd po pár vypočutiach, inak by som nad albumom Ravnen´s Way zlámal pero už dávno.
Titulný a otvárací song "Raven´s Way" ale pre mňa pokusom o umelý metalový hit zostane navždy, no fanúšikov melodického metalu stredných rýchlostí bude určite tešiť nadmieru. Silne melodická klávesová linka chytá metalové ucho hneď pri prvom počutí. Nebažím sa vo veciach, ktoré lapia človeka hneď, som skôr zberateľom skvostov, ktoré sa dobre skrývajú a po trpezlivom rúbaní haldy nakoniec zjavia svoju krásu. A takýchto nečakaných periel sa na albume nakoniec zjavilo viacero. Napríklad skladba "War", či "Relics from the Past", ktorá by pokojne mohla byť aj na albume Amon Amarth a netrčala by tam. Alebo "Parasite", ktorá rovnako stojí na silných klávesových vyhrávkach, ale predsa len je tento kúsok melodicky tajomnejší než prvý track. Tento opus považujem aj za najlepšiu pieseň albumu a to aj vďaka perfektne použitému pískaniu, melódii vytvorenej ústami. Toto som už v tvrdej muzike dlho nepočul, ak niekedy vôbec.
Ak by som mal venčiť stupne víťazov, strieborný metál by získala pieseň "Livets tid", kde ma uchvátila výborná vyhrávka na nejaký starodávny strunný nástroj. Nebudem okolo toho obchádzať ako okolo horúcej kaše - vadia mi až priveľmi umelé samplované bicie, čím sa temný zvuk hodiaci sa k viking metalu vytráca. Tých bicích je škoda, lebo vďaka ním aj hojne stopy klávesov naberajú na sile. Ani často používaný klavír väčšinou s dosť ostrým zvukom, či iné moderné keyboard zvukov sa k snahe docieliť prírodný album moc nehodí. Pieseň "Vägen framåt" je toho najlepšou vzorkou. Nebojím sa napísať, že začína s mocne "indiánskou" náladou, aby ju zrazu zlikvidoval moderný sound... Gitary vytvárajú len křoví, sóla sa nedočkáte, maximálne jednoduchých melódií, aká sa napríklad objaví hneď v "Broken World". Toto je aj so skladbami "Sigur" a "War", najrýchlejším a najblackmetalovejším počinom autora na tejto radovke. Protikladne k elektronickému biciemu základu pôsobia ako päsť na oko vyhrávky na ústnej harfe, použité šamanské bubny, drumbľa a iné silne akustické nástroje. Vzniká tak slušný miš-maš moderného a "lesného", určite to mnohým poslucháčom môže vadiť, ja som si zvykol, bral som si len to, čo ma tešilo.
Určite však chcem pochváliť veľmi vkusne a maximálne tvorivo vymyslené spevy. Feskarn tu šepká, tam sa teší z dlhých spevov evokujúcich keltov, hentam spieva čistým vokálom, inokedy blackmetalovo pritrvdí, pomohol si aj ženskými spevmi. V závere albumu už metalu ubúda, piesne "Yggdrasil" či "The Frost of The Fallen" už jednoznačne viac patria do ohrady keltskej, folkovej, atmosferickej.
Melodický, netradičný metal s hojným folk pagan viking smradom mixnutý nemalou várkou moderných zvukov.
|
