Gigantická vlna návratu starého klasického thrash metalu už roky trvá. Všetko akoby sa dialo v rokoch osemdesiatých až deväťdesiatých - riffy, aranžmány, štýl spievania, spôsob hry na bicie, sóla, gitarové sekačky, prírazy - proste old school thrash metal ako má byť. Trutnovská Exorcizphobia nič z tohto neopomenula a ide vo veľmi dobre zabehnutej spomínanej lajne. Žiadne experimenty, jedine terajší modernejší "trešový" zvuk by jej mnohé kapely z tej éry mohli závidieť. A keďže som vyrastal na kapelách ako Razor, Deathrow, Piledriver, Holy Moses, Artillery, Angel Dust, Détente, Nasty Savage, Infernal Majesty, Toxik, Vio-lence, Sacred Reich, Messiah, Living Death, Voi Vod, Dark Angel či Iron Angel, albumy Exorcizphobia sa mi páčia. A to aj vrátane posledného minialba "Friend of Lunacy". Mnohí znalci si určite povšimli, že som nespomenul bašty thrash metalu ako Anthrax, Megadeth, Metallicu, Overkill, Destruction, Sodom, Kreator či Testament... Zámerne. Nech sa na zabudnuté spomenie so cťou.
Jednoznačne ako gitarista chválim hlavné riffy v otváracej skladbe :Inner Strenght: a v záseku :Stuck Between Realities:. Dôkaz, že stále sa dá vymyslieť originálny riff, ktorý bude mať ťah a silu bez toho, aby ste kohosi vykradli. Mám tieto "odrážané" riffy na spôsob The Haunted veľmi rád a presne z tohto súdka je aj spomínaný otvárací killer riff. Song "The Reckoning" ma zasa potešil svojim silne voivodovským nádychom, ktorých pre ich originalitu neprestanem vyzdvihovať. Páči sa mi aj thrash metalová podoba inak silne grind rock ´n´ rolovej pecky "Missing Rebellion" od šialencov Malignant Tumour.
Spev mi silne pripomína starý Anthrax a Sacred Reich, hlavne v melodických refrénoch, kde spevák vybehne na dlhé tóny. Dobré! Tvrdšie, aj melodickejšie polohy speváka znejú parádne, tak ako majú, žiadna výtka. Samozrejme, nesmú chýbať sóla. Tie ma síce z kokpitu dajakou prevratnosťou nevystrelili, ale zasa im niet čo vytknúť, hrať chalani vedia veľmi dobre. A zároveň splnili podmienku sólovania, na ktorú mnohé súčasné kapela kašlú. No pri thrash metale by to bez masteníc nešlo.
Zápory dosky? Mne vadia intrá. Keď ich kapela použije viacero a aj na pospájanie skladieb, album sa stáva horšie stráviteľný. To mi došlo prvýkrát pri albume Judas Priest "Jugulator", ktorý som mal problém poriadne prepočúvať, nikdy som poriadne nevedel, ktorá pieseň vlastne hrá. Ak odmyslím dve verzie piesne titulnej "Friend of Lunacy", dám preč intrá a cover, priniesli chalani svetu vlastne iba štyri svoje nové piesne, aj keď prehrávač vám bude ukazovať číslo osem. Milý podfuk. Hlavne pre tých, ktorý majú kvalitný thrash metal radi a to aj produkciu kvalitnej Exorcizphobie.
|
