Post blackoví Noc vydali koncom augusta čerstvé EP. Je to už tretie za necelé dva roky. Každé jedno EP obsahovalo tri, maximálne štyri piesne a s názvami sa Noc taktiež nepárali: I, II a III. Mám tieto post rocky, post HC alebo post blacky rád. Sú nesmierne atmosferické, hudba je vždy apokalypticky úprimná, muzikanti nad aranžom piesní moc nedumajú, vložia do sledu taktov a melódií to, čo ich pri improvizácii či v danú chvíľku cez pocit napadne, a to je šanca, aby vzniklo čosi nové, neopočúvané, progresívne... A o to väčší život z takýchto vecí aj ide. Pri mnohých metalových gigantov zahryznutých do prvých trónov svetovej hudby už, žiaľ, skúsený poslucháč dopredu vie, čo bude nasledovať, lebo vystavanie songov je zväčša podľa schémy: 0 (vyhrávka), A (strofa), 0 (vyhrávka), A (strofa), B (refrén), A (strofa), B (refrén), C (medzipasáž či sólo alebo si to nazvime brejkom) a na koniec 2 x B (znásilnený refrén). Prípadne novšia schéma, kedy sa pieseň začne rovno refrénom: B, 0, A, B, C, B.
Koniec hudobnej teórie. Noc je temná, depresívna, aj textovo parádne apokalyptická. Teda prvá dva songy z EP, lebo posledný štich je čisto klávesová inštrumentálka. Tá je síce pekná, ale náladou už tak do celku nezapadá, chalani ju pokojne mohli darovať Vangelisovi na výberovku C strán singlov. Prvé dve piesne mi však šmakujú. Síce sú v podobných tempách a aj kritické texty zamerané na vnútro zmäteného moderného človeka sú témou bratské, ale o to viac na seba nadväzujú. Gitarista síce neexceluje žiadnou virtuozitou, ale pri tomto druhu muziky to nie je ani treba, ba naopak, bolo by to iba na škodu. Jeho riffy a melódie sú silne náladové, molovo chytľavé.
Spevák ma sklamal jedine úvodným výkrikom, pri ktorom ma ako prvé napadlo: "Tak toto bude průser". Mohol sa doňho vložiť viac, takýto výkrik zo seba dá štrnásťročný chalan, ktorý chce byť heavy metalovým vokalistom, no ešte si neuvedomil, že má v rozkroku gule. Inak však spevák odviedol skvelú prácu. Jemne naškriekaný vokál, dokonca spievaný v tóninách podľa gitary, pasuje svojou monotónnosťou do plôch, ktoré vytvoril gitarista. Tento dvojzáprah stojaci na jednoduchosti a umne vymyslených melódiách funguje ako dobre namazaný stroj, ktorý vie čo robí. Bicie radšej nekomentujem. Nie som za "počítačové bicie" a tieto sú k tomu zvukovo spravené dosť lacno a nešťastne. Ak sa to takto kapelnej dvojici páči, nech na moje slová zabudnú a robia si to ďalej po svojom.
Celkovo nahrávku hodnotím veľmi kladne. Originalita, do srdca sa zarezávajúca atmosféra, veľmi dobré texty, parádne gitarové nálady občas pripomínajúce Katatoniu zo skvelej ranej tvorby. Chcelo by to už poriadny radový album.
|
