Věřím tomu, že letošní rok bude v životě slovenské thrash - deathové party Morhörr zapsaný zlatým písmem. V sedmém roce svojí existence, po překonání řady potíží, se pětičlenná parta z Bratislavy propracovala k debutovému albu „Dance Macabre“, které po jarním vydání v elektronické verzi už brzy nabídne i ve fyzické podobě. O cestě ke splnění tohoto cíle vypráví kytarista a spoluzakladatel Morhörr Štefan „Pišta“ Pollák.
Kdo jsou Morhörr, můžeš vaši kapelu blíž představit?
Morhörr by som popísal ako päticu ľudí, milujúcich muziku a všetko okolo nej. Kapela vznikla v roku 2016 v Bratislave na troskách kapely Doktor Duides, kde sme sa spoznali so súčasným spevákom Morhörru. Neskôr sme k nám do partie pribrali ďalších muzikantov a v tomto momente započala naša púť ako kapely.
V letošním roce oslavíte své sedmileté výročí. Který okamžik v životě Morhörr je pro tebe nejzásadnější, na co nejradši vzpomínáš?
To máš pravdu, už to bude sedem rokov, to ale ubehlo. Tých zásadných momentov v živote kapely bolo pomerne dosť, no podľa môjho názoru je tým najzásadnejším práve vydanie debutového albumu „Danse Macabre“. Určite ale veľmi radi spomíname aj na všetky podarené akcie a na kopec zábavných momentov, ktoré sme za ten čas prežili. Dodnes sa na viacerých príhodách dobre bavíme.
Projdeme-li personální historii kapely, panuje v Morhörr poměrně čilá fluktuace hudebníků. Čím je způsobená? Jak vnímáš změny v sestavě a příchody nových muzikantů – je to pro tebe výzva v tom, kam posunout Morhörr, nebo určitá brzda, která kapele zbytečně komplikuje život?
Bohužiaľ tých zmien bolo pomerne dosť. Je asi ťažké nájsť spoločný dôvod odchodu, keďže každý mal ten svoj. Tak, ako to vnímam ja, najčastejšou príčinou bola asi zmena bydliska a sťahovanie sa mimo Bratislavu, prípadne aj mimo Slovensko. To samozrejme nebolo dlhodobo udržateľné, a preto sme sa museli rozlúčiť, aj keď často veľmi neradi. Obrovský vplyv na zmeny v zostave u nás mala nútená covidová pauza, kedy viacerí naši členovia museli riešiť rodinné a existenčné problémy, a preto už nemali viac síl pokračovať v kapele. Myslím si ale, že každá z doterajších zmien kapelu nejakým spôsobom ovplyvnila, či už ľudsky alebo aj hudobne, za čo každému ex-členovi patrí veľká vďaka. Vyššie spomínaný hromadný odchod dosť zásadne vplýval hlavne na nahrávanie albumu, kedy sme museli termíny neustále posúvať. Rovnako hľadanie nových členov zabralo nejaký čas, no našťastie sme to všetko zvládli a v súčasnosti je to už hádam všetko v poriadku. Verím preto, že to tak zostane, čo najdlhšie.
Jak v Morhörr probíhá tvorba nových skladeb? Je záležitostí stabilního jádra kapely nebo i nově příchozí mají možnost nové skladby ovlivnit?
Doterajšia tvorba kapely ležala hlavne na mojich pleciach. No veľmi ma teší, že v súčasnosti sa do tvorby nového materiálu veľkou mierou zapájajú aj ďalší členovia. Momentálne sme sa vrátili ku “klasickejšiemu“ procesu tvorby, kedy na nápade niektorého z členov postupne pracujeme spoločne v skúšobni až do finálnej podoby. Ako posledné pridávame vokálne linky a úplnou bodkou je text. Myslím si, že týmto spôsobom budeme vedieť dostať do našej tvorby ešte väčšiu rozmanitosť.
Vaše muzika není úplně snadno zaškatulkovatelná. Když se někdo zeptá, co vlastně hrají Morhörr, jakou dostane odpověď?
Ja osobne nemám to hudobné škatuľkovanie veľmi v obľube, ale asi najviac naša tvorba poletuje na pomedzí thrash a death metalu. Ale ako aj sám píšeš, nie je to úplne jednoduché nás niekam presne zaradiť. Do našej tvorby sa hlavne snažíme preniesť svoje pocity a nálady. Máme radi slobodu v tvorbe, a preto nechceme uviaznuť v presne vymedzených mantineloch nejakej žánrovej škatuľky. Pre mňa je dôležité, aby kapela mala vlastnú tvár, a nakoľko sa nám to darí alebo nie, už musia posúdiť fanúšikovia.
Debutové album Morhörr „Dance Macabre“ už je nějakou dobu na světě, jak bys ho představil někomu, kdo o Morhörr či vašem albu dosud neslyšel?
Album stelesňuje ducha kapely a v podstate mapuje celý náš doterajší vývoj. Je to osem skladbové dielo pojednávajúce najmä o spoločenských, ale aj historických témach. Je plné zvratov a verím, že aj zaujímavých hudobných momentov. Devízou je určite rozmanitosť a verím, že si tam každý fanúšik tvrdšej muziky nájde to svoje.
Jak hodnotíš finální výsledek, podařilo se vám dát dohromady album přesně podle vašich představ? Věděli jste už před nahráváním, jakého zvuku chcete dosáhnout?
O výslednom zvuku som mal jasnú predstavu už od začiatku. Vzhľadom na to, že sme natáčali v mojom štúdiu, strávil som nad nahrávaním a finalizáciou nahrávky pomerne veľa času. S výsledkom sme určite spokojní, aj keď s odstupom času musím priznať, že už dnes by som pár vecí spravil ináč. Tešia nás aj reakcie fanúšikov, ktorí sa môžu onedlho tešiť aj na fyzickú podobu albumu vo forme CD.
V roce 2020 jste vydali EP „Pach krvi“. Považuješ novinku „Dance Macabre“ za přirozené pokračování této nahrávky, případně v čem vidíš hlavní směr vývoje a posun Morhörr?
:Danse Macabre: je dospelejším bratom predchádzajúceho EP. Album sa po textovej stránke nesie v podobnom duchu, no ponúka určite väčšiu rozmanitosť. Najvýraznejší posun je predovšetkým v zvukovej kvalite, kde podľa mňa nastal najvýraznejší posun k lepšiemu.
Všechny skladby na desce jsou ve slovenčině, byť se přiznám, že s ohledem na poměrně obtížnou srozumitelnost zpěvu mi nějakou dobu trvalo, než jsem váš rodný jazyk stoprocentně rozeznal. Za jak důležité považuješ texty a předpokládáš, že se Morhörr budou slovenčiny držet i do budoucna?
Nemáme momentálne v pláne nič meniť a aj naďalej sa chceme držať slovenčiny. Príde nám to oveľa prirodzenejšie a rovnako si myslím, že práve v našom rodnom jazyku vieme najlepšie vyjadriť to, čo potrebujeme a chceme. S obdobnou reakciou ohľadom zrozumiteľnosti spevu sme sa stretli už viackrát, a preto sa jednotlivé skladby snažíme postupne spracovať aj vo forme lyrics videí, ktoré nájdete na našom YouTube kanáli.
Na kterou ze skladeb se těšíš nejvíc, že si ji můžeš zahrát a užít naživo?
Mojím osobným favoritom je skladba s názvom „Zvláštny druh (Sviňa)“, ktorá sa valí v strednom tempe. Rovnako si užívam aj skladby, ako napríklad „Úpadok“ alebo titulnú skladbu „Danse Macabre“. Na koncertoch si ale užívam každú skladbu z nášho repertoáru. Celá kapela miluje živé hranie, preto dúfame, že možností odprezentovať našu hudbu bude čoraz viac.
Už z názvů skladeb je jasné, že album „Dance Macabre“ je pořádně temná záležitost. Jaké pocity by si z poslechu vaší desky měl v ideálním případě posluchač odnést, co je nejzásadnější emocí, kterou Morhörr svým fandům přináší?
Atmosféra albumu temná určite je, možno sa na nej podpísalo aj obdobie, v ktorom album vznikal, aj keď časť skladieb už má za sebou nejaký ten rok. Pre mňa je dôležité o veciach, ktoré ma trápia, rozprávať a poukazovať na témy, ktoré sú z môjho pohľadu zásadné. Je dosť ťažké popísať emóciu, ktorú sa, ako kapela, snažíme prinášať. Myslím si, že toto je dosť individuálna záležitosť a v každom z nás môže rovnaký podnet vyvolať odlišnú reakciu. Podstatné ale je, aby si fanúšik hudbu v prvom rade užil, a ak v ňom vyvolá nejakú emóciu, prípadne ho osloví text, tak budeme len a len radi.
Před nedávnem vás vaše hudba zavedla na koncert do Slovinska. Jak místní příznivci vnímali vaši muziku, potažmo vaše textová sdělení, vnímal jsi nějaké rozdíly mezi tím, jak si vaši hudbu užívají vaši krajané oproti zahraničním posluchačům?
Musím priznať, že to bol náš prvý koncert mimo Slovensko a reakcie na nás ma milo prekvapili. Začalo to skvelým privítaním a servisom. Fakt sa o nás kráľovsky postarali. Koncert bol rovnako úžasný, ľudia sa bavili, atmosféra bola elektrizujúca, čo viac si želať. Ak bude možnosť, určite sa tam radi pozrieme znova. Ak by som mal porovnať fanúšikov len na základe tejto jedinej udalosti, tak si nemyslím, že by tam bol nejaký rozdiel. Jednoducho fanúšikovia tvrdej muziky sú najlepší a sú našim hnacím motorom. Nikdy ma ale neprestane fascinovať komunikácia medzi kapelou a ľuďmi pod pódiom pomocou univerzálneho jazyka – hudby, a to je podľa môjho názoru veľmi dôležité a funguje to rovnako dobre v Slovinsku aj na Slovensku.
|
