Rozjedete si sólový projekt a postupně se z něj vylíhne kapela kapela s mezinárodním složením. Takhle by se ve stručnosti dal popsat příběh československé prog metalové party Ions, která na sklonku loňského roku vydala druhé album „Counterintuitive“. Troufnete si odhadnout, jaký koncert Ions potvrdili nejrychleji? I to je jedna z věcí, které prozradí zakladatel Ions Jakub Tirčo.
Ions byli původně projektem Jakuba Tirča a postupně se vyvinuli v regulérní kapelu. Co bylo impulsem k tomu, abys došel k rozhodnutí, že ve více lidech se to lépe táhne?
Prvým impulzom bolo určite to, že Shortyho kreatívny prínos bol nezameniteľný a výrazne dotváral charakter skladieb. Začali sme si uvedomovať, že v spolupráci budeme chcieť pokračovať a to, že sme sa premenovali zo sólového projektu na IONS zároveň naštartovalo myšlienku, že to v budúcnosti skúsime naživo. Popravde mi dnes fungovanie s týmto názvom príde na pódiu veľmi oslobodzujúce. Teraz je nás päť a nedopĺňame sa len kreatívne, ale aj organizačne. Ak by sme nemali zostavu akú máme teraz, možno by sme ostali navždy zavretí v naších domácich štúdiach, a to by nás mohlo rýchlo omrzieť.
Ions jsou důkazem o tom, že vazba mezi Čechy a Slováky stále funguje. Můžeš představit členy Ions a jak se stalo, že se z Ions stalo mezinárodní seskupení? Je těžké najít pro vaši hudbu muzikanty, kteří by se jí chtěli věnovat?
Jednoznačne najťažšie na hľadaní muzikantov bolo, že IONS je trochu málo akčný pre typických metalových gitaristov, ale zároveň príliš progmetalový pre post-rockových gitaristov. Čiže nájsť niekoho, kto má skvelý zmysel pre timing, ale zároveň ho baví držať minútu jeden tón s dlhým trailom reverbu a delayu je asi najväčší challenge. Trvalo niekoľko rokov, kým sme ustálili zostavu a dúfam, že nám to vydrží. Najväčším zlomom bolo asi keď som sa presťahoval do Prahy a začal hľadať ľudí okolo seba tu. Nejak to prirodzene funguje tak, že k sebe priťahujeme podobných ľudí a tak veľká časť IONS sú Slováci, ktorí sa sem prisťahovali. Gitarista Milan je pôvodne z Košíc, bubeník Martin z Gelnice, obidvaja sa k nám dostali skrz Hudební bazar, čo mi príde až neuveriteľné. Basák Jiří, ktorý je pôvodne z Přerova, sa nedávno presťahoval z Prahy do Bratislavy, kde býva aj spevák Shorty. A ja som pôvodne z Prešova. Čize je to naozaj kadejak vtipne prepletené. Slováci žijú v Česku a náš jediný Čech teraz žije na Slovensku. V podstate jediný, kto ostal vo svojej rodnej krajine, je Shorty.
Jak bys charakterizoval hudbu Ions?
Povedal by som, že je veľmi vrstevnatá. Nesnažíme sa príliš pútať pozornosť na samotnú progresívnosť hudby. Vždy sa to snažím zamaskovať niečím, na čo by si sa mal vedieť citovo naviazať bez toho, aby si si všimol, že je to v nepravidelnom rytme. Je to niečo, čo ja vnímam ako úplne prirodzené, čiže sa mi to možno trochu tažko popisuje. Asi by som to najjednoduchšie popísal ako progresívny metal s neustálou ambientnou atmosférou na pozadí.
Na konci minulého roku jste vydali album „Counterintuitive“, ve kterém by se daly najít vlivy Tesseract, či Porcupine Tree. Souhlasíš s tímhle přirovnáním, jsou ti tyhle kapely blízké?
Mne osobne prirovnania príliš nelichotia, ale rozumiem, čo asi ostatní ľudia vidia ako spoločné. Všetky kapely, ktoré sa v súvislosti s nami spomínajú, mám určite rád, čiže nejde poprieť, že to na nás môže mať vplyv. Paradoxne Tesseract, ktorý je s nami spájaný najčastejšie, mám napočúvaný najmenej. Nepochybujem, že v ich hudbe je mnoho charakteristických črtov, ktoré sa na nás mohli nalepiť.
Změnil se nějak váš způsob tvorby nové desky oproti eponymnímu debutu?
Myslím, že „Counterintuitive“ je taký medzikrok k tomu, aby sme tvorili ešte viac spolu. A takisto aby som sa ja naučil tvoriť s ostatnými viac spolu. Veľa kreatívnych rozhodnutí na albume na mňa pôsobí oveľa vyzretejšie, pretože viac ľudí prinieslo nejaký názor alebo spontánne vymysleli pri nahrávaní niečo, nad čím by som sa inak nezamyslel. Pri predošlom albume som v podstate napísal demá, vtedajší bubeník Christopher ich nahral v štúdiu a Shorty naspieval svoje texty a melódie. Oproti tomu sme tentokrát všetci o všetkom viac komunikovali.
Finální zvukovou podobu desce vtiskl George Lever. Splnila tahle spolupráce to, co jsi od ní očekával, dosáhli jste takového zvuku, jaký jste si při tvorbě alba představovali? Předpokládáš, že případná další deska bude vznikat ve stejném studiu, se stejnými lidmi?
Popravde som vôbec nevedel, čo v tomto prípade od masteringu očakávať, nakoľko Georgea Levera poznám viac ako producenta a mixing engineera. Iba som vedel, že to bude skvelé. Povedal by som, že som si na to musel až trochu zvyknúť, ale vo výsledku si to už neviem predstaviť inak. Momentálne by som to zopakoval aj pri ďalšom albume, ale uvidíme, čo si bude vyžadovať ďalšia hudba.
První singl, který jste z nového alba představili, byla skladba „A Terrible Mistake“. Proč padla volba na tuto skladbu?
V dobe, keď sme vypustili „A Terrible Mistake”, sme mali nahraté ešte dalšie štyri skladby: „True Friendship”, „Faith”, „Run” a „Birds of Reminiscence”. Prakticky vylučovacou metódou sme prišli k tomu, že „A Terrible Mistake” je najlepší adept na prvú ochutnávku z albumu. Prišiel nám najviac chytľavý a energický, ale zároveň si stále trochu udržiaval tú progresívnu tvár, ktorá sa neskôr viac odhalila v ostatných skladbách. Kedže nie sme veľmi radio-friendly, mohli sme vybrať aj čokoľvek iné, ale spätne sa to ukázalo ako docela dobrý krok.
Jaká byla největší chyba, kterou jsi s Ions udělal? A naopak, co považuješ za váš největší úspěch?
To, že sme sa s albumom vybrali na dvojtýždňové do-it-yourself turné spolu s Fish Basket a zistili, že spolu vieme vydržať a chceme koncertovať ešte viac, je samo o sebe asi najväčší úspech. Myslím, že to dosť zadefinovalo naše smerovanie do budúcna. Naozaj mi ale nenapadá žiadna chyba, ktorú by som vypichol. Aj by sa mi chcelo povedať, že ľutujem, že sme s tým všetkým čakali až doteraz, ale nikdy pred tým som necítil takú súhru ľudí v kapele.
Druhý singlem se stala skladba „Run“, věnovaná domácímu násilí. V rámci klipu jste vyzvali oběti, případně ty, kteří o obětech domácího násilí vědí, aby se nebáli požádat o pomoc. Máš nějakou zpětnou vazbu o tom, jestli tahle vaše iniciativa měla nějakou konkrétní odezvu?
Priamu odozvu od ľudí, ktorí majú skúsenosť s domácim násilím ja osobne, myslím, nemám. Máme však rôzne pozitívne reakcie od ľudí, ktorí tieto témy, ako aj témy mentálneho zdravia citlivo vnímajú. Jednoznačne je to jedna zo skladieb, ktorú by sme radi ešte viac dostali do povedomia.
S albem „Counterintuitive“ jste vyrazili na turné, které vás ve společnosti polských Fish Basket zavedlo i do Polska a Maďarska. Jak došlo ke spolupráci s Fish Basket a jak hodnotíš turné?
Bolo to pre nás intenzívnejšie než som očakával. Spolu s Fish Basket, ktorí sa nám mimochodom ozvali cez Facebook, sme si ľudsky mimoriadne sadli. Ešte stále strihám nejaké posledné vlogy z turné a spoločne prežívame tie momenty odznova. Samozrejme, očakávali sme, že žiadny z klubov nevypredáme, ale ľudia, ktorí na nás prišli, vždy stáli za to. Človek by povedal, že po dvoch týždňoch budgetových ubytovaní sa budeme tešiť iba domov, ale ubehlo nám to až príliš rýchlo. Tešíme sa, čo prinesie ďalšie turné.
Jste první kapelou, která byla potvrzena na letošním ročníku holandského festivalu ProgPower Europe? Potěšilo tě tohle pozvání? Co dalšího od vás je možné v letošním roce očekávat?
Email od organizátorov Progpower nás potešil o to viac, že prišiel v strede týždňa, keď sme hrali v meste Tarnowskie Góry pre asi sedem ľudí. Trochu skleslí sme sedeli na merchi pred takmer prázdnou sálou, keď v tom za mnou prišiel gitarista a povedal, že nám napísali z Progpower Europe. Pamätám si, že som ho najprv nepochopil, až kým mi to nezopakoval a nepovedal, nech si otvorím email. Myslím, že nikdy sme tak rýchlo nepotvrdili koncert. V závese za ním plánujeme už štandardne sériu jesenných koncertov. Niektoré iné už postupne pribúdajú na našom webe.
|
