Juhočeský Nāv splodil svoje tretie čierne dieťa. Má sa k svetu, reve, kričí, kope, šprintuje ani s chili papričkou v zadku, chytá záchvaty šialenstva – presne ako sa na black metalový plod patrí. Ale kde-tu svet poteší podmanivou melódiou, nie je to skúpy fracek s plastovými rožkami.
Úvodná "Crux" navodzuje tému jednoduchého black metalu s jedným tempom a silným vplyvom Behemoth vo vymýšľaní mužských chorálov, ale táto téma bude okamžite zmazaná druhým zásekom, "Vukojebinou", v ktorom prichádza aj na alternatívny ženský spev a pokračovanie navrstvených mužských spevov. A už sme doma, v koterci Nāv. Toto je ich skutočná démonicko dramatická forma kutia čierneho kovu – originálne, silne atmosfericky a pekne v rýchlych otáčkach.
Aj v piesni "Ex Materia" bude počuť ozvenu antikresťanských Poliakov, pak prichádza prvá hlavná ejakulácia Nāv – dielo "Vanitas". Parádny gitarový riff, silne v nádychu Gojira, flažoletové sklzy po strunách, no maškrta. V "Ozymandias" sa málinko spomalí, ale je to len k dobru, v pomalších rytmoch znie každá kapela hutnejšie. Tu sú mužské chorály nanajvýš dobre vymyslené, stoja skôr na rytmike ako na melódii, tak alebo onak, ostáva to v pamäti a pri ďalšom púšťaní to teší uši i dušu.
V "Jamais Vu" klepeme, ale doprajeme si aj psycho riffu na obraz Pražského výběru, keď si ho prehrá na svoj obraz gitarista VoiVod. Tak to mám rád, porušiť všetky pravidla a snažiť sa umiesť novotvar. Juhočechom to ide na jednotku. "Promaja" znova sype, kým "Epimetheus" sa bude vďaka stredným tempám dobre vychutnávať na koncertoch. Tešia ma jednoduché, ale veľmi umne vymyslené vyhrávky a práve v "Epimetheus" taká zaznie (hneď prvá, nesmierne životu schopná, sa ozve v úvodnom "Crux"). S klavírom hrajúcim výhradne iba v najnižších polohách je to mocné spojenie.
"Usurpator" sa zo začiatku krásne sebevražedne vlečie, až kým nasrano prebustrovaná basa nepredelí náladu do starého typického českého black metalu, poďme chvíľu „bum-čvacht“, ale i tak dobré. V hrubom, surovom sounde albumu znie všetko dobre. Napriek tomu som skôr za klasické ultrarýchle klepačky, v tých sú borci výborní a aj v tejto piesni sa k nim nakoniec vrátia.
Monotématický a komplikovanejší "Vesmir" všetko uzatvára, a vedzte, že keď budete album točiť dookola, otváracia gitara vám vždy napovie, kde sa nachádzate – v hrozivo chladnom skazenom priestore, kde niet šance na prežitie, len večne trpieť o mraze, hlade a depresii. Dávam vyznamenanie za neskutočne dlhú gitarovú ozývačku, to si len tak niekto nedovolí. A pritom akú to nastolí atmosféru... ktorú o minútu neskôr znásobia psycho vybrnkávačky, plynúce si v rýchlych tempách temných bicích. Jednoznačne druhý orgazmus na "Trpte".
Po debute "Smrtci" a ukotvujúcom "Arcizle" sa podľa môjho mienenia Nāv s albumom "Trpte" vystrelili do prvej českej black metalovej ligy. Nahrali veľmi kvalitný materiál a dokázali, že aj s avantgardným poňatím komponovania je možné stvoriť silný, nebojím sa napísať hitový album bez hitov.
|
