Pačess po úspechu piesne "Továrny na absolutno" z predchádzajúceho albumu "Absolutno", ktorá bola podľa mňa mierne pozliepaná, vlietli juhomoraváci na Báru prudkým skokom a človek sa ani nenazdal a je tu celá osempesničková radovka "Katechizmus". Hmm, skôr sedem pesničková záležitosť, záverečný jeden a pol minútový "Bakus", to len Pačess zaspal so zmorenou hlavou na klávesoch, dlhšie znejúci pazvuk ladenia orchestra s Jean Michaelom Jarrem, ktorý dovolil Pačessovi zabrnkať do jeho famózne mysterióznych akordov – typické pre Pačessove výstrelky, sarkazmus je jeho druhá mama, známe se. Pačess od albumu Poupě milujem a tešil som sa. Ale poznáte to, keď sa čosi moc tešíte, nakoniec príde sklamanie. Ale zasa nie až tak veľké, kone, pŕŕŕ!
Priznám sa bez týrania a pchania prstov do očí – neviem moje rozčarovanie ani vysvetliť. Všetko je splnené, album by mal teda fungovať:
1, Bára Basiková spieva ako bohyňa, ktorou pre mňa do konca života aj ostane. Jej účinkovanie v alterntívno rockovom Precedens sa muselo dotknúť aj metalistov, teda minimálne tých neradikálnych. Bára na záseku "Katechizmus" spieva čisto, s mocnou emóciou v hlase, navrstvené vokály sú mohutné, krásne vystavané, naspievané precízne rodenou profesionálkou. Pieseň "Cesta k lilii" radím medzi vrcholy albumu a to nielen za perfektne napísané slová textu, ale hlavne za úchvatnú a dychberúcu recitáciu speváčky. Snáď to chcelo väčšie pauzy, hlavne k záveru spomaliť, ale ako muzikant to poznám, režisér sa rozhodol slová prispôsobiť tempu hudby, čo je škoda. V takomto prípade je lepšie predĺžiť aranžmán o jeden kolobeh a dať spevu najväčšiu prioritu a hlavne voľnosť. Lebo inak by záverečné „a ty mlčíš“ prinútilo ľudí plakať. Niekedy je lepšie rozprávať mimo rytmusu podkladu, voľne, nenáhliť sa za gitarami. Takto sa to všetko stihlo, takt reči je v súlade s muzikou, ale skvelí rečníci to poznajú – pauzy sú násobiace, spomalené slovo ide pod kožu, kutre sa, zavrtáva, až kým sa drzo neprehrabe priamo do srdca a opanuje ho. Bára ma hneď prvou vetou presvedčila, že recitovať vie, možno chcelo vyskúšať aj spomínaný druhý variant – voľnú recitáciu, vykašľať sa na klik a bpm.
2, Muzika je zložená výborne, refrény idú do ucha, klávesy opätovne umocňujú atmosféru. Všetko hrá. Pozorný poslucháč sa dočká aj klepačky a hojných dvojkopákov, čím sa rockový album s metalovým soundom posunie aj do riečišť metalových saván. Tu ostal Pačess Pačessom...
3, Texty rovnako tak na parádu. Páčia sa mi Pačesove hrátky so slovíčkami, dvojtvarmi, za ktoré si poslucháč môže dosadiť sebe blízke. Hojné abstraktné obrazy, vitajte v galérii virtuálnych chytákov, kde si v pozadí svoje hudie sykot pivnej pípy.
Ale:
1. Pustil som si album snáď dvadsaťkrát, a to, čo sa predtým u Pačessu vyjavilo po viacerých vypočutiach ako zlato po odplavení všetkého riečneho marazmu, teraz nezafungovalo. Žiadna pieseň mi neostala v mysli trčať natoľko, aby som sa pri ďalšom počúvaní na ňu tešil ako dieťa na pieskovisko. Bez pochyby, "Nomád" s chytľavo zaťaženým spevom, peknou melodickou zmenou pri refréne v pozadí s dobre vymysleným vyklepávaním bubeníka na rajdu je famózny a asi najlepší. Gól, 1:0. "Cesta k lilii" - tá je jemná, čím sa stala zabijáckou. Druhá trefa! Do tretice všetko dobré, môžem vyzdvihnúť aj pesničku "Kaš", áno, sieť naplo. 3:0. Kurva, na Pačess žalostne málo... "O vodě", zbytočne natiahnutá "Tisíc a jedna noc" a "Dimethylsulfid" pre mňa ostali na pol ceste. Prečo?
2, Chýbajú mi silné Pačessove vyhrávky. Na albume je veľa spevu a menej hudobných liniek, ktoré by poslucháčovo ucho odľahčili inou melódiou. Preto je "Nomád" hitom, lebo konečne obsahuje gitarové mimózy pod spevom. Všetko akoby bolo pripravené a vystavané pre spev – veď to je aj v poriadku, ale pýta si to harmonické odbočky, iné melódie. Príkladom je "Tisíc a jedna noc", perfektná strofa i refrén, temná atmosféra, no celá pieseň je o dvoch linkách, až som nabral dojem, že zbytočne znásilnených. Menej je dakedy viac. Takto vznikli metalové dlhšie celky pesničkového charakteru (vydarený "Kaš", podkladom pripomínajúci Iron Maiden), moc sa neexperimentuje, vyhrávky, sóla (keď aj prídu, ničím neprekvapia, len sa zaškrtne: splnené) a hudobné brejky na albume nájdete poskromne. Predchádzajúce albumy, možno viac alternatívnejšie, boli týmto korením vyšperkované. To je tak, keď kuchár svojich hostí rozmazná predošlými chodmi. Najedol som sa, brucho mám plné, ale nepošmakoval som si. Kompozične zložitejšia "O vodě" a "Vlk medzi vrbami" to vykompenzovali len zčasti.
3, Môjmu hudobnému sluchu kruto absentuje mužský vokál – Chymus (aj s jeho krásnou farbou pri rozprávaní), Pačess či Tomáš Hanzl. Ak by úchvatnú Báru doplnil čo i len z 30% chlapský metalový spev (aj keby len nakřáplý), pre mňa by to bolo žiadané občerstvenie a album by som zaradil medzi skvosty.
"Katechizmus" je nesmierne vydarený metalovo-rockový počin, ktorým neohrdnú ani starí kmeti vyrastajúci na poctivom rocku 70. a 80-tých rokov. Za moje mierne sklamanie môžu najskôr veľké očakávania, kvalita celku je nastavená vysoko. Skôr ide o moju subjektívnu záležitosť, ostatní budú skákať tri metre päťdesiat. Dosť mi to pripomína posledné albumy Slayer – stále je to Slayer, ale do gatí z tých albumov nepustíte.
|
