Slovenská legenda na poli doom death metalu Thalarion vydala nový album. Tento zárez je už ich siedmou nahrávkou od roku 1996. Novinka dostala názov „Cryopreservation“. Kapela z Topoľčian má hlboké korene, ktoré siahajú až do roku 1990. Vtedy vzniklo teleso, ktoré nieslo názov Bastard. Pod názvom Thalarion vyšiel prvý album v roku 1996 a dostal názov „Towards the Obsscure Slumberland“. Deväť skladieb, ktoré sú aj pri svojej apokalyptickej temnote veľmi pestrou paletou zvukových koláží, sa vošlo na plochu štyridsiatich ôsmich minút.
Album sa nesie v zvláštne ponurnej atmosfére, ktorej apokalyptická vízia je nesmierne svieža. Protichodný tok týchto slov je možno na prvý pohľad nepochopiteľný, ale ja mám z albumu „Cryopreservation“ presne takýto pocit. Opojný a svieži. Muzika má neskutočný náboj nielen v rýchlejších pasážach, ale aj v poetickejších a jemejších. Hráčske výkony a samotná produkcia novinky z nej robí svetové dielo. Nepreháňam, nechal som to odstať ako dobrú kapustnicu, potom chutí lepšie. Čím viac počutí, tým lepšie. Tým viac odhalených jaskýň, vízií a spovedí.
Toto prekrásne dielo pripomína najlepšie veci od My Dying Bride. Nechcem ani len náhodou naznačiť akési kopírovanie, Thalarion si aj napriek trendom a či populárnym štýlom razia svoju cestu, hrajú si to, čo cítia, čo chcú, čo ich baví najviac. A presne to aj na albume počuť. Ani neviem vyzdvihnúť, či sa mi viac páčia v jemnej polohe, keď Petronela famóznym hlasom krúži spolu s nástrojmi, alebo je to growling, ktorý je skutočne bezchybný. Keď sa tieto dve polohy spoja, neviem čo by som viac dodal. Majstrovské dielo na pôde metalu je na svete. V dokonalom súzvuku dvoch hlasov by som ako príklad uviedol skladbu „Sleep and Dream“. Tam sa ukazuje nesmierna vyváženosť týchto dvoch artiklov. Growling strieda spev anjela a rieky tečú. Zvuky sa rinú a hudba znie. Návrat ku koreňom doom death metalu ako vyšitý. Najsilnejšou stránkou albumu je to, že po opakovaných počutiach album naberá na sile a výpovednej hodnote.
„Alta Melancholia“ je úvod ako z ríše doom metalového kráľovstva. Môžem tieto valivé a pomalé tempá tejto novinky. „When the Ravens Die“ a jej krásny gitarový ríf v sebe ukrýva korenie, ktoré robí veľkú kapelu veľkou. Nádherný spev Petronely v prekrásnych harmóniách strieda growling Juraja Grežďa. Zmeny týchto polôh kapelu posúvajú do absolútnych výšin. „Cryopreservation“ je najviac sexy zo všetkých piesní na albume. „Farewell at Dusk“ pritlačí na pílu a stret dvoch vokálov je opäť nádhernou ozdobou piesne.
Lepšie je raz počuť ako si to o nahrávke päť krát prečítať. Keby som mal vybrať jednu pieseň, ktorá by mala nejakým spôsobom odrážať celý album, bola by to práve „Sleep and Dream“. Keby som ešte nejako prepojil svetové kanály tohto žánru, podobne ma v roku 1997 odvalila nahrávka kapely Within Temptation „Enter“, ktorá má energiou a atmosférou niečo málo podobné s novinkou Thalarion.
Je dobré, že stále vychádzajú albumy ako tento. Či to bola nadčasová nahrávka a prečo, ukáže až čas. Ja som presvedčený, že si zaslúži pomyselný piedestál už dnes.
Nový album Thalarion je poriadne príjemným prekvapením a povinnou jazdou pre všetkých milovníkom death doom metalu. Alebo inak: pre všetkým milovníkov metalu.
Nesmierne opojná nahrávka!
|
