Sedem rokov ubehlo, kým prešovská death metalová úderka Perversity vydala nový radový album. Je tu "Spiritual Negation", ktorý vyšiel ako LP (Metal Age Productions), ako aj vo forme digipack CD (o ten sa postaral francúzsky label Great Dane Records). Perversity je zabehnutá partia, tu idú všetky polemiky ohľadne kvality bokom, skôr sa pri starom známom mene vždy núkajú otázky, čo nového kapela s čerstvými piesňami priniesla na scénu, ako posunula seba vo vlastnom vývoji.
Album je death metalové so všetkým ako má byť. Pravačky gitaristov frčia veru na 110%, dakedy sa dokonca ozve typický old school thrash metalový riff ala z deväťdesiatych rokov, ako napríklad v piesni "Patron of Hate". Neraz si to však chalani vymysleli s množstvom rytmických zásekov, takže spomenúť škatuľku technický death metal nebude zavádzaním, rovnako ako označenie melodický death metal, pretože riffy niekedy skutočne svištia vo veselosti, hocikoľko bude slovo Negation v názve albumu násobené.
Mám viacero vrcholov albumu. Prvým je jednoznačne titulná "Spiritual Negation" s masakrálne behemotovskou náladou. Chlapcom by som ruky polámal, že je taká krátka, ani len dve a pol minúty, no obliať asfaltom a vyváľať v perí, takýto hriech s takým mocným rifom a náladou, to malo mať aspoň šesť minút a všetci by sme plakali od šťastia i strachu idúceho z piesne zároveň. Teraz je to len krátky náladový predel pomedzi death metalovú smršť.
V nejednom šlágri počujem odkaz východoslovenskej death metalovej školy, teda odvážne použitie psycháčov, rôznych disharmónii, dvojhlasov, ktoré tešia hlavne vycvičené ucho metalistu, popová žienka, variaca nedeľný obed by váru asi rýchlo od srdu presolila či prekorenila, prípadne rovno vyliala na manželovu hlavu, nech stále nečumí na ten futbal a nepúšťa si do toho nové Perversity. Nahnevané klepačkové opusy striedajú pomalšie kusy, "Exaltation of the Morningstar" ma teší, má svoju atmosféru, poslucháč si odpočinie, načerpá novotu. Dobrá zmena, keď sa v songu často radí z jednotky do pätky a naopak.
"Spiritual Negation" ukončuje pieseň "Fate Weaver", ktorá mi taktiež ide po chuti. Použite ženského vysokého vokálu kvitujem, mám rád experimentovanie, posilovanie atmosféry, sadlo to tam perfektne, silná pasáž, ktorá mohla byť v piesni použitá aj viackrát. Začiatočné riffy ani od kolegov z Waydu, teší ma táto dobre skomponovaná bodka albumu, núti ma stlačiť ikonku refresh.
Vydarený album. Dva body som ubral za postupy a riffy, ktoré som už veľakrát počul u iných kapiel. Napríklad pieseň "Exaltation of the Morningstar" akoby byl cover na rok 1992, len s dobrým zvukom, ale chápem, množstvo old school fanúšikov sa jen zaraduje. Inak je na tomto albumu všetko splnené - zvuk, riffy, super vokál. Vianoce pre death metalistu.
|
