S blížícím se koncem léta se (aspoň doufám) blíží termín vydání prvotiny bratislavských Castaway. Těším se. Těším se moc. A i když podle ohlášených termínů vydání nových alb všemožných hudebních kolegů to vypadá, že podzimní úroda bude mimořádně vydařená, po poslechu promo materiálu mi cosi našeptává, že Castaway v téhle záplavě nejen nezapadnou, ale že by mohli z řady i vykukovat. Svým metalem s povedeným odkazem na Savatage mě chalani hodně namlsali. O přípravách a obsahu chystaného alba, o možnostech mladé kapely na Slovensku i o životě na cestě mezi Slovenskem a Itálií jsem si povídal s klávesákem a jedním z hlasů kapely Andrejem Kutišem.
Ahoj Andreji, jak trávíš léto?
„Ahoj Honzo, vďaka za opýtanie. Myslím ze sa nemôžem sťažovať, užil som si pár dní dovolenky, popri tom sa venujeme kapele, odohrali sme nejaké koncerty a hlavne sme konečne uzavreli nekonečné nahrávanie nášho prvého cd.“
Letní festivalová sezóna je v plném proudu, jak vnímáš festivaly jako fanoušek metalu?
„Určite pozitívne, aj keď sa musím priznať že tento rok som vlastne, okrem More Than Festu, kde sme hrali, žiadny nenavštívil. Až do augusta som bol v Taliansku, kde sú podobné srandy predsa len trochu drahé, no a po návrate domov mi to už nejako nevyšlo. Taký MOR by som si ale určite ujsť nenechal. Ak mám byť úprimný, môj hneď prvý festivalový zážitok ma tak trochu rozmaznal, bol to Wacken 98 kde sa mi pritrafil pass do zákulisia, takže som sa vlastne tri dni motal po backstage ktorý bol plný mojich vtedajších najväčších hudobných idolov, čo by bol asi splnený sen každého 18-ročného fanúšika. Potom mi chviľu trvalo, kým som pochopil, že fesťák sú vlastne aj tlačenice, blato a nie vždy dokonalý zvuk a „obraz“, ale myslím, že už som v tejto veci pevne nohami na zemi ... aj keď takým toi toi búdkam sa stále pokúšam zoširoka vyhnúť :-).“
Jak vnímáš festivaly jako muzikant? Jak se Castaway vyřádili na More Than Festu (18.8.) a co Tě na tomhle fesťáku zaujalo nejvíc? Strávili jste tady celou dobu, nebo jen jeden den?
„Čo sa týka tohto pohľadu, dúfam, že už budúci rok bude náš prvý album dostatočne rozšírený a s Castaway si festivalovú sezónu vychutnáme oveľa aktívnejšie ako tomu bolo doteraz. Na More Than Feste sme zahrali asi 40 minút a aj keď sme nemali práve najlepšiu pozíciu (hrali sme okolo druhej poobede), myslím že sme si to užili a dúfam, že spolu s nami aj ľudia, ktorí na nás boli zvedaví. MTF je festival, ktorý stále bojuje o priazeň fanúšikov a aj keď pomaly, myslím, že počet návštevníkov z roka na rok predsa len stúpa, takže snáď to usporiadatelia nezabalia a skúsia to raz dotiahnuť do víťazného konca aj z finančnej stránky. Tento ročník sa konal vo veľmi peknom prostredí pri Lučenci, takže sme ostali aj cez noc, časť kapely tam bola dokonca celé tri dni a pokiaľ viem, nikto z nás to neľutoval. Pokiaľ ide o mňa, nostalgicky som si príjemne zaspomínal pri Gamma Ray. Aj keď v súčasnosti už ide Gamma tak trochu mimo mňa, vždy poteší vidieť keď niekoho hranie po toľkých rokoch stále baví a odvádza popri tom absolútne profesionálny výkon.“
Přibliž mi trochu historii Castaway, kdy jste vznikli, co považuješ za nejvýznamnější okamžiky z historie kapely? Jak Castaway přišli ke svému jménu a co bys označil za nejpovedenější počin Castaway?
„Castaway sme dali dokopy približne pred dvoma rokmi. Na úplnom počiatku išlo vlastne o niečo ako projekt mňa a gitaristu Matúša Hanusa, s ktorým sme oslovili aj niektorých našich bývalých kolegov z Dead-Poets-Society, ktorí v tom období stále fungovali aj v tejto kapele (Matúš bol členom DPS do roku 2002, ja o dva roky dlhšie). Rovnako nás zaujal gitarista Peťo Bulík z jednej mladej bratislavskej skupiny, no a tak to vlastne začalo. Postupom času sa DPS rozpadli, basáka Maroša Spišiaka vystriedal vecou nadšenejší Yogi „Štefan“ Graus a súčasná podoba kapely bola na svete. Z tých dvoch rokov sme ten prvý venovali nacvičovaniu materiálu a občasnému živému hraniu, ten druhý zas príprave a nahrávaniu nášho prvého albumu, ktorý čoskoro uzrie svetlo sveta. Pokiaľ ide o názov, jednoducho to bolo slovo ktoré sa nám s Matúšom páčilo ako foneticky tak aj významovo, nemá to nič spoločné s filmom ani s ničím podobným. Taktiež sme si pamätali aké robilo ľuďom problémy zapamätať si názov ako Dead Poets Society, preto sme sa rozhodli pre niečo krátke a výstižné. No a čo sa týka najpodarenejšieho počinu, tak to bolo zatiaľ určite nahratie nášho albumu Over the Drowning Water :-). “
Jak se vyvíjela sestava kapely, kdo tvoří Castaway v současnosti?
„Zostava sa vykrištalizovala pomerne rýchlo, posledný sa ku nám pridal basák, ktorý prišiel pár mesiacov potom ako sme začali skúšať, predtým hral v jednej skupine spolu s našim bubeníkom a gitaristom Peťom. Takže Castaway, to sú spomínaní gitaristi Matúš a Peťo, spevák Mayo Petranin, bubeník Janko Kovár, basák Yogi a moja maličkosť. Z môjho pohľadu musím povedať že to je super zostava, pretože každý jeden z týchto týpkov je bezproblémový človek a naozaj talentovaný hudobník, navyše nás všetkých spája pomerne špecifický zmysel pre interný humor :-). Viac o kapele ako aj o jej histórii sa môže každý dozvedieť na našej webovej stránke www.castaway.sk.
Kdo se podílí na tvorbě Vašich skladeb?
„Všetkých 9 skladieb, ktoré budú na O.T.D.W. vzniklo vlastne rovnakým spôsobom. So základnými myšlienkami na skladbu prišiel buď Matúš alebo ja, nejaké jamovanie alebo improvizácia sa u nás veľmi nenosí. Matúš ako gitarista za mnou príde vždy s hotovými riffmi, predstavou o vokálnej melódii a často aj nejakých klávesoch a rytmike. Naopak ja za ním dorazím so spevmi, klávesovými linkami a akordickou štruktúrou, do čoho potom dorábame gitaru. Keď máme takto hotovú kostru skladby väčšinou to nahráme a ideme s tým za ostatnými chalanmi, ktorí sa s novinkou oboznámia a potom sa stretneme v skúšobni, kde to všetci spoločne dorobíme a zaranžujeme. Texty na O.T.D.W. mám na svedomí ja. Tento postup skladania určite súvisí aj s tým, že niektorí ostatní chalani pôsobia v iných kapelách, v ktorých sa autorsky realizujú a tak to v Castaway nechávajú na nás. Samozrejme nijak na tom s Matúšom despoticky netrváme, každý má možnosť zapojiť sa do kompozičného procesu aktívnejšie :-). „
Jak ty sám bys charakterizoval vaší hudbu a styl, kterému se věnujete?
„Tak to je celkom ťažká otázka, ktorú by som nechal skôr na poslucháčoch. Samozrejme sa nechceme hrať na ťažkých umelcov, ktorí sa odmietajú škatuľkovať, ale vážne ma nenapadá mnoho skupín, ktoré by hrali ako Castaway. Myslím že aj ty po vypočutí celého albumu objavíš v našej hudbe viacero rovín, ktoré sa vymykajú dvom skladbám na prome. Veľmi všeobecne by sa to dalo možno priblížiť ako power metal s ľahkým dotykom progresu, ale aj to je veľmi zavádzajúce, power metal sa už dnes hovorí všetkému, no a so slovom progresívny by som bol v hudbe veľmi opatrný. Väčšinou si tak, neviem či úplne právom, hovoria kapely, ktoré stavajú na svojej virtuozite a to mi rozhodne nie sme. Neviem, dokonca si ani nemyslím, že by sme boli typická metalová kapela, skôr by som povedal že častokrát balíme klasické rockové postupy do metalového zvuku... ale predsa len ma niečo napadá, na úplne prvej skúške Castaway sme si zahrali covery od Savatage, Threshold a Nevermore, no a keď to dáš dokopy a pridáš k tomu zopár ďalších ingrediencií, dostaneš Castaway.“
Pojďme k Vašemu chystanému albu. V jaké se nachází fázi, kde album vzniká a co si na něm budeme moci poslechnout? Můžeš říct pár slov k jednotlivým skladbám? Co považuješ za nejzdařilejší kousek, kterou ze skladeb hraješ nejradši ? Co bylo při nahrávání nejobtížnější?
„V tejto chvíli môžem povedať že album O.T.D.W. je už kompletne hotové a čaká na to, kým sa vylisuje do drážok cd. Keďže sme ako takmer väčšina kapiel bez vydavateľa a štúdio nebolo práve najlacnejšie, momentálne sa musíme trochu finančne zregenerovať. Ale ako deadline by som snáď mohol uviesť začiatok októbra, kedy máme v pláne nejaké koncerty, na ktorých by sme to už chceli začať šíríť. Nahrávanie naozaj nebolo z najľahších, celé sme si to kvôli iným povinnostiam rozdelili do niekoľkých fáz, takže sa to ťahalo takmer rok. Väčšiu časť sme nahrávali v Trnavskom štúdiu J, kde predtým vznikli posledné dva albumy našich kolegov Galadriel, ale aj také veci ako napríklad Jana Kirschner. Spevy, s ktorými sme strávili asi najviac času sme robili v Bratislave, na mixáž sme sa vrátili do Trnavy. Vyskytli sa aj technické problémy, ktoré nás ešte viac pribrzdili, čistého času sme mohli v štúdiu stráviť tak mesiac, z čoho boli takmer 2 týždne mixovania. Album má niečo vyše 56 minút, otvárakom je asi naša najtvrdšia vec ktorá sa volá Wanting Seed, posledná je akustická skladba Dividing Lines. Medzitým sú dlhšie vokálne orientované veci typu Sanity Embraces, ako aj razantnejšie kúsky na spôsob A Different Place. Medzi moje naj momentálne patria koncepčná výpravná skladba Letters In The Sand a takisto atmosférická vec Goodbye To All That, ktorá zasahuje až niekam do teritória severských spolkov ako Amorphis alebo Sentenced... ale to asi preto, že sú najmladšie :-). Veľmi sa už teším na prípravu nových skladieb.“
Jak to bude s distribucí? Dostane se vaše album i do Čech?
„Ako som už povedal, sme bez vydavateľa, takže to bude self-release. Čo sa týka distribúcie, momentálne sa to rieši, ale vyzerá to tak, že s tým by problém byť nemal a minimálne do niektorých tunajších katalógov sa dostaneme. Takisto s tým obídeme najfrekventovanejšie metalové obchody, a to aj v Čechách. Najspoľahlivejší spôsob bude ale určite internet, na stránke budú sample, no a kto bude mať záujem, snáď si o to napíše.“
Nepletu-li se, měl jsi už studiové zkušenosti s nahráváním z dob Dead-Poets-Society. Je něco co tě na studiové práci s Castaway překvapilo?
„S DPS sme nahrávali pred viac ako 5 rokmi, takže môžem povedať, že tentokrát to bolo ako keby znovu po prvý krát. Navyše nahrávka Dead Poets bola síce zvukovo veľmi kvalitné, ale predsa len demo, takže myslím že O.T.D.W. je aj pre mňa debut so všetkým čo k tomu patrí. Možno by bolo skôr na mieste spýtať sa, čo ma pri nahrávaní neprekvapilo, no a to je určite výsledok. To že máme v kapele veľmi schopných muzikantov a výborného producenta som vedel po celý čas, takže som naozaj celý ten rok nezapochyboval, že výsledok bude stáť za to.“
Webové stránky Castaway jsou kompletně pouze v angličtině. Znamená to, že Castaway mají namířeno ven za hranice Slovenska?
„Tu by som mal asi niečo vysvetliť :-). Samozrejme. že od samotného začiatku máme v pláne webové stránky ako v Slovenčine, tak aj v Angličtine. Stránky sme spustili po slovensky, s tým že anglická verzia sa pripravovala. No a keď bola pripravená a poslali sme prvé promá do zahraničia, zistili sme že s dvojjazyčnou verziou je nejaký technický problém, takže sme Slovenčinu zamenili za Angličtinu. Môžem však sľúbiť, že hneď po tom, čo sa cd dostane do sveta, objaví sa aj graficky nová verzia stránky, ktorá bude samozrejme dvojjazyčná. Ale k druhej časti otázky môžem jednoznačne povedať že áno, veľmi radi by sme Castaway dostali k čo najväčšiemu počtu ľudí, takže samozrejme aj do zahraničia, o tom niet pochýb.“
Jak jsou na tom Castaway s koncertováním? Jak často hrajete a jaká je vůbec situace na Slovensku s koncertováním i s metalem obecně? Můžeš srovnávat hudební scénu mezi Slovenskem a Českem?
„Pravdupovediac sme to doteraz s koncertovaním veľmi nepreháňali, za tie dva roky sme odohrali asi 15 koncertov. Určite to súvisí s nedostatkom času, napríklad ja sa niekoľko mesiacov v roku zdržiavam štúdijne v Taliansku, takisto každý jeden člen Castaway má aj iné hudobné aktivity, do toho prácu, školu atď..., samozrejme teraz s nahrávkou na konte nás to bude k živému hraniu stimulovať oveľa viac. Ale ani tých príležitostí na hranie nie je mnoho. Nechcem sa zas na nič hrať, ale aktívne s Matúšom hrávame už vlastne 8 rokov a za ten čas som absolvoval veľmi veľa akcií a dôverne poznám situáciu, keď sa na koncert treba trepať takmer pol dňa na opačný koniec Slovenska, zvuk nestojí absolútne za nič, takže ani ľudia z toho veľa nemajú a ešte aj za cesťák si treba doplatiť. To podľa mňa veľký význam nemá a kapelu to akurát stresuje. Nechcem povedať že si koncerty vyberáme, to samozrejme nie, ale určite je lepšie zahrať 10 podarených koncertov do roka, ako ich hrať 50, z ktorých by si na dve tretiny najradšej zabudol. Navyše Castaway je kapela ktorá je práve na zvuku veľmi závislá a prezentovať nezrozumiteľnú zvukovú guľu fakt nemá význam. Takže hrať by sme chceli, ale na Slovensku k tomu častokrát chýbajú podmienky a možnosti. V Čechách je podľa mňa situácia s klubmi oveľa lepšia, myslím že tamojšia scéna je po tejto stránke jednoznačne ďalej. Takisto vidieť že fanúšikovia u vás sú ochotní minúť na hudbu o niečo viac peňazí, teda zaplatiť vyššie vstupné alebo kúpiť viac demáčov než je tomu na Slovensku. Určite to súvisí aj so sociálnou situáciou, ale niekedy mám naozaj pocit, že na Slovensku jednoducho o hudbu nie je záujem. Ako príklad stačí uviesť vášho Andĕla, kde existuje aj kategória hard and heavy. To je na Slovensku nemysliteľné, pretože hudobné ceny tu slúžia jedine na propagáciu Superstar a aj so špičkovými jazzovými hudobníkmi sa tam jedná ako s umelcami druhej kategórie, nechcem teda ani pomyslieť ako tamojší porotcovia vnímajú metalistov. Takisto sa stáva, že napíšeš mail do akože „hudobného“ klubu a nedočkáš sa ani odpovede, jednoducho keď tam pustia tuctuc, predajú oveľa viac chlastu a to je to čo ich zaujíma v prvom rade. Našťastie stále je tu pár nadšencov a dúfam že aj vďaka nim vás raz dobehneme :-). Vždy keď hráme v Čechách, zdá sa mi, že oveľa viac ľudí prišlo na hudbu samotnú a nie iba na pivo, nehovoriac o serióznom prístupe českých usporiadateľov. Čo sa týka kapiel všeobecne, to nemá cenu riešiť, je jednoznačné že na oboch stranách Moravy fungujú veľmi kvalitné spolky, ktoré by si zaslúžili dočkať sa širšieho uznania.“
Je někde na Slovensku místo, kde hráváte častěji, kam je na vás možno zajít se podívat? Jak je to s Vašimi aktivitami v Čechách?
„Zatiaľ určite najčastejšie hrávame doma v Bratislave, kde sa dá povedať že sa už vytvorila menšia základňa skalných fanúšikov, čo samozrejme poteší. V Čechách sme ako Castaway hrali ak sa nemýlim zatiať dvakrát, oveľa viac koncertov u vás som absolvoval s DPS a inými kapelami kde som hral, takže Castaway majú v tomto smere čo doháňať :-). Všetci dúfame, že sa ku vám dostaneme s novým albumom oveľa častejšie.“
Který koncert v historii Castaway považuješ za nejpovedenější a proč?
„Myslím že úplne každý koncert Castaway mal niečo do seba, zatiaľ najlepšia akcia ale zrejme bolo predskakovanie Evergrey v Bratislave. To sme si naozaj veľmi užili, asi prvýkrát sme vtedy hrali pre početnejšie publikum, ktoré bolo v podstate celé naladené na rovnakú hudobnú vlnu.“
Co vás nejvíc ovlivnilo v minulosti, co členové Castaway rádi a aktuálně poslouchají, kým se nechávají inspirovat?
„Stačí si pozrieť profily na našej stránke a každému bude jasné, že na túto otázku sa nedá stručne odpovedať :-). Najlepší príklad je asi gitarista Peťo, ktorý má stovky „najobľúbenejších“ kapiel od rôznych jazzových maníkov cez U2 až po Soilwork a nestráni sa ani black metalu, no a úplne zo všetkých týchto vecí je úprimne nadšený. Viacmenej sme na tom všetci podobne, aj keď sa samozrejme najviac dokážeme zhodnúť na spoločných rockových a metalových obľúbencoch. Mňa osobne popri starých favoritoch Savatage už niekoľko rokov najviac oslovuje hudba, ktorá by sa dala charakterizovať ako progresívny rock, či už je reč o Pink Floyd, Rush, Spock´s Beard, Fates Warning a mnohých iných.“
Materiál, nahraný na vašem promu se velice sebevědomě a schopně zabydlel na území, které svého času dobyli floriďani Savatage. Ty se na vašich webových stránkách k lásce k téhle kapele hlásíš a já se v recenzi zmiňoval i o vaší velice citlivé inspiraci Savatage. Jaký vztah k Sava mají ostatní členové kapely a které období jejich tvorby bys ty označil za nejpovedenější?
„V tejto veci by sa Castaway dali v podstate rozdeliť na dve polovice :-). V tej prvej sme tí starší, čiže spevák Mayo, Matúš a ja, ktorí majú radi Savatage už dlhšiu dobu. Druhá, mladšia polovica kapely, pozná Savatage skôr od nás. Napríklad na posledných koncertoch sme hrali cover Edge Of Thorns a bol som veľmi príjemne prekvapení ako sa aj tí chalani z Castaway, ktorí Savatage nikdy veľmi nepočúvali dokázali s tou skladbou stotožniť. Napríklad Peťo samozrejme neskopíroval sólo notu po note, ale aj napriek tomu dokázal podľa mňa veľmi citlivým spôsobom zachovať jeho atmosféru. Každopádne najviac „postihnutý“ touto kapelou som z nás určite ja. Od albumu Hall Of the Mountain King je podľa mňa každý jeden album Savatage absolútne špecifický a niečím jedinečný, najradšej mám ale určite Streets a Handful Of Rain. Dá sa povedať, že na Savatage som sa naučil chápať hudbu najskôr ako poslucháč a neskôr aj ako niekto, kto sa snaží hrať a skladať. Samozrejme tým nechcem povedať že niekoho vedome kopírujem, ale je pravda že som spoznal klávesy prostredníctvom skladieb od Savatage a niečo z nich mi v mojej hudobnej genetickej štruktúre zostane asi navždy. Ono sa to asi dedí z generácie na generáciu, v Olivovej hudbe sú zas nepopierateľné stopy Beatles a Queen, no tiež sa nedá povedať že by ich vykrádal. Ale zároveň musím povedať, že sa osobne cítim byť ovplyvnený aj inými umelcami, navyše hudba Castaway, to zďaleka nie som len ja. Vážne ďakujem za kompliment, ale som zároveň presvedčený, že na O.T.D.W. sa dá nájsť oveľa viac ako inšpirácia Savatage.“
S kým byste si rádi zahráli na jednom pódiu?
„Samozrejme so Savatage :-). Ale vážne, mňa osobne by určite veľmi potešilo hrať napríklad s J.O.´s Pain alebo Circle II Circle, zároveň je tu ale mnoho iných skupín, ktoré by mi urobili veľkú radosť. Napríklad s DPS sme hrali pred Threshold, ktorí sa ukázali ako veľmi milí ľudia, určite by sme radi zopakovali aj ten Evergrey, chalani by určite dodali desiatky ďalších rovnako skvelých mien.“
Co nebo kdo tě přivedl k muzice, je nějaký idol, kterýmu by ses svojí hudbou chtěl vyrovnat nebo podobat?
„Povedať že som začal hrať po tom, čo som v ´97 videl po prvý krát koncert Sava by bolo asi strašné kliše, ale ono to tak naozaj bolo :-). Ak je ale nejaký človek, ktorý ma priviedol aktívne k hudbe, tak potom je to určite Matúš. My sme vlastne mali na školskej lavici vytesaný veľký nápis našej prvej spoločnej kapely Crusader niekoľko rokov predtým, ako sme vôbec začali hrať. Nástroje sme veľmi neriešili, Matúš sa od detstva venoval husliam, takže prechod ku gitare bol jasný. Ja som pre gitaru veľmi zrodený nebol a zrejme aj zmienený koncert Savatage spôsobil, že som sa postavil na bok pódia s klávesami a mikrofónom . Ak ale existuje prototyp dokonalej rockovej kapely, pre mňa sú to určite Rush. Nehovoril by som o idoloch, neviem či by som sa im chcel podobať (predsa len sú už dosť starí :-)) a chcieť sa im vyrovnať by bola asi nezmerateľná drzosť. Každopádne sú to ľudia, ktorí majú na konte takmer 20 výborných a aj komerčne úspešných štúdiových albumov a popri tom dokázali ostať pevne nohami na zemi.“
Co je pro mladou a relativně začínající kapelu největší problém na Slovensku, taky peníze jako v Čechách?
„O koncertných podmienkach na Slovensku som už hovoril. Samozrejme peniaze sú problém v našich končinách asi všade. My aj vy teraz síce údajne máme sociálne solidárny štát, ale štátne dotácie pre metalové kapely podľa škandinávskeho vzoru by sme čakali asi márne :-). Určite nemá cenu sa rozčulovať, ale podmienky sú priepastné, ťažko je potom západnej Európe kvalitatívne a kvantitatívne konkurovať. Napríklad v Taliansku príde na skúšku každý vo svojom aute, vytiahne svoje najnovšie kombo a nástroj a nikto netuší, že inde môže byť problém zohnať aspoň jedno auto, s ktorým by sa dalo dopraviť na koncert :-). Ako som už spomínal, nahrávanie sme si platili z vlastného vrecka, čo je celkom adrenalín a museli sme si popri tom doslova odrieknuť mnohé veci, ktoré sú možno pre iných normálne. Ale nechcem sa sťažovať, teraz nás čaká fáza propagácie a pevne dúfam, že O.T.D.W. má na to, aby nám vrátil vynaložené náklady.“
Jaké jsou nejbližší plány Castaway?
„To vlastne trochu vyplýva z predchádzajúcich odpovedí. V prvom rade zabezpečiť výrobu cd a šíriť O.T.D.W. a meno Castaway ako sa len dá. Taktiež kvalitne odohrať koncerty ktoré nás čakajú v októbri, no a pomaly sa pustiť do prípravy nových skladieb.“
Teď dovol pár otázek k Tvojí osobě. Pamatuješ si ještě na první desku, kterou sis koupil?
„Jasne, Alice Cooper „Trash“, hneď druhá bola potom „Hey Stoopid“. Coopera mám stále veľmi rád.“
Jak trávíš volný den a kde jsi letos strávil či strávíš dovolenou?
„To je fakt rôzne. Našťastie to zatiaľ nemusím s ranným vstávaním nijak preháňať, takže do obeda mi to ubehne vždy pomerne rýchlo, potom nasledujú prednášky alebo knižnica, tam som do večere, no a potom idem buď niekam von, alebo na skúšku s kapelou a podobne... neskoro do noci potom vysedávam pri internete. Vlastne typický študenstký deň, ak sa spýtaš tak za 2 roky, už to bude asi vyzerať inak :-). Dovolenku som tento rok strávil časť v Taliansku, časť v Bratislave, pár dní som bol podobne ako ty v Tatrách. :-)“
Co bys označil za největší překvapení (ať už v pozitivním nebo negativním smyslu), co tě ve spojitosti s hudbou potkalo?
„Najväčším prekvapením je pre mňa vážne asi to, že som sa začal hudbe venovať aktívne a stále v tom pokračujem. Bol som síce odjakživa rockový maník, ale že by som mohol niekedy hrať mi naozaj v podstate do mojich sedemnástich ani nenapadlo. Všetko sa to zbehlo uprostred dlhých vyučovacích hodín na gymnáziu a vlastne to bez prerušenia pokračuje doteraz... určite ale ide o pozitívne prekvapenie.“
Jak je to s tvým cestováním do Itálie? Kde jsi víc doma, na Slovensku nebo v Itálii? Má tohle tvoje kočování nějaký vliv na Castaway?
„V podstate si nemyslím, že keby som bol stabilne doma v Bratislave, Castaway by fungovali diametrálne odlišným spôsobom. Dá sa povedať, že po 2 mesiacoch strávených v Taliansku sa vraciam tak na mesiac domov. Skúšame v podstate vždy len pred koncertom alebo ak sa robia nové veci, čo zas až tak často nebýva. Samozrejme pri tomto systéme si každý čas od času musí svoje party prebehnúť doma. Napríklad kapela, v ktorej hrám v Taliansku skúša pravidelne každý týždeň, ale fakt si nemyslím že by bola tým pádom zohratejšia. Myslím že ak človek dosiahne určitú technickú úroveň hrania, je to v prvom rade o chémii a tá chvalabohu v Castaway funguje. Dokonca by som povedal, že ak napríklad dva mesiace spolu nehráme, o to si to potom viac vychutnáme. Svojho času sme s DPS skúšavali takmer každý deň a viedlo to akurát k ponorkám. :-)“
Jaké nástroje zvládáš ?
„Tak tu ťa asi sklamem :-). Vážne okrem nejakého základného brnkania na klávesy sa nemôžem zatiaľ pochváliť ničím iným. V Taliansku fungujem v jednej power-thrasovej kapele ako spevák, dúfam, že to tam chalanom príliš nekazím :-). Ak sa mám ale priznať, fakt ma fascinuje saxofón, tak snáď raz na dôchodku... “
Zajímáš se o politiku, co říkáš na výsledky voleb a na současnou politickou situaci na Slovensku?
„Politika je v podstate môj študijný obor, takže sa zaujímam. K tej súčasnej situácii ti toho ale radšej veľa nepoviem :-), naozaj nie som veľmi nadšený zo zmeny vlády na Slovensku. Smer sa samozrejme dostal k moci na základe volieb a to pomerne jednoznačne, takže si určite zaslúži šancu. Podľa mňa boli ale všetky doterajšie kroky novej vlády iba populistické nesystémové opatrenia a viedli akurát tak k deštrukcii toho pozitívneho, čo sa tu za posledné roky urobilo, uvidíme kam to pôjde ďalej. Čo ma však desí oveľa viac ako vláda takzvaných socialistov je nástup nacionalistických nálad, zdá sa že na Slovensku stačí nadávať na Maďarov a zaistí ti to účasť v parlamente, bohužiaľ.“
Jak bys strávil den, kdybys měl neomezenou moc?
„Pozrel by som si Pirátov z Karibiku 3... to bol pokus o vtip. Asi by som sa to pokúsil zariadiť tak, aby sa už nikdy nikto nedostal k neobmedzenej moci. No a potom by som si za odmenu pridelil nejaký menší stredomorský ostrov... samozrejme by som stihol zabezbečiť účasť Castaway na všetkých významnejších festivaloch. :-)“
Čeho bys chtěl s Castaway za naprosto optimálních podmínek, dosáhnout? Co všechno Castaway chybí do splnění „optimálních podmínek“ ?
„V prvom rade mi napríklad chýba vedieť optimálne zvládať svoj nástroj, ale s tým už asi veľa nenarobím J. Ale vážne, určite nečakáme, že by nás naša hudba mohla naplno uživiť, až takí idealisti nie sme. Bolo by ale super nájsť vhodného vydavateľa, ktorí by zabezpečil, že by si Castaway na seba aspoň zarobil a my by sme mohli čas od času prísť s novou nahrávkou a absolvovať nejaké koncerty bez toho, aby sme tým zaťažovali rodinné rozpočty. Takže asi nám momentálne chýba najmä ten vydavateľ...“
A moje oblíbená: Jakou otázku Ti nikdy nikdo nepoložil a Ty by sis na ní přál odpovědět? A naopak, kterou otázku bys nechtěl, aby Ti někdy někdo položil?
„Tak v súvislosti s Castaway by bolo určite super odpovedať na otázku, aký je to pocit predať prvých 10 tisíc platní a pripravovať sa na európske turné :-). Naopak nikdy by som nechcel počuť otázku typu kam sa vytratilo naše nadšenie z hudby.“
Díky za rozhovor a za Tvůj čas, držím palce a jako vždy poslední otázka. Máš ještě nějaké přání či vzkaz pro vaše fanoušky?
„V prvom rade ďakujem všetkým, ktorí tento rozhovor dočítali až do konca a samozrejme tebe, Honzo, za poskytnutý priestor, dôveru a čas. Ak môžem, odkázal by som všetkým, aby skúsili dať našej hudbe šancu, keď sa objavíme naživo vo vašom okolí, príďte a dúfam, že to nebudete ľutovať. Album O.T.D.W. bude vonku v priebehu mesiaca, tak ak sme napríklad týmto rozhovorom niekoho zaujali, skúste sa po tom poobzerať. Ak vás Castaway osloví, kľudne si to napálte, stiahnite, budeme len radi, najviac nám však pomôže každý, kto si kúpi cd. :-) Radi tiež odpovieme na všetky dotazy, spomínaná webová stránka je www.castaway.sk, dík a majte sa všetci fajn.“
|
