Ak bude partia okolo Adama Michala Darskeho čo dva roky stále sekať takéto prepracované úchvatnosti, máme o kvalitnú muziku postarané nadosmrti. Poľskí bombardéri BEHEMOTH sú včielky naozaj pracovité a ich tvrdá drina im, zdá sa, prináša ovocie v podobe rešpektu a uznania ich nesporných kvalít celosvetovou extrémnou scénou. „Evangelion“ to minulé leto len potvrdil a čo viac, pritiahol k ich tvorbe nových fanúšikov. Muzika skrývajúca sa v drážkach tohto disku s vami (ako už tradične) mocne praští o stenu, takže sa buď stihnete skryť, alebo prívalu bezbožného death / blacku budete musieť (a časom chcieť) čeliť. A kto si vyberie druhú alternatívu, nebude ľutovať.
All Hail Dionysus!
To podstatné, čo sa u Poliakov od na našom webe trestuhodne opomenutej „The Apostasy“ mierne zmenilo, je štruktúra skladieb. Tie oproti predchádzajúcej tvorbe získavajú väčšiu hĺbku, ohromným spôsobom sa pracuje s atmosférou, pre ktorú bude najvýstižnejším slovom asi „pekelná“. Úvodnou „Daimonos“ počnúc, majestátnym monolitom „Lucifer“ končiac. Naopak, za samozrejmosť možno pokladať profesionálnu technickú stránku, vďaka ktorej sú BEHEMOTH už niekoľko rokov extraligovým tovarom. Jednotlivé komplikované vyhrávky, masívne, hrubé riffy a všakovaké technické serepetičky sú rozosiate všade a „Evangelion“ si tak určite vo vašom prehrávači udrží vysokú teplotu.
Všetok pôžitok si však poslucháč tentoraz musí zaslúžiť viac ako kedykoľvek predtým. „Evangelion“ sa totiž otvára o niečo pomalšie ako predchádzajúce diela a najlepším možným spôsobom v sebe kombinuje „hitovosť“ a pekelnú zložitosť a neprístupnosť. Fantastická „Ov Fire And The Void“ spadá vďaka dych vyrážajúcej atmosfére a magnetizujúcemu ústrednému riffu do prvej kategórie, navyše podporená podľa môjho názoru videoklipom roka. Na druhej strane stoja skladby typu „The Seed Ov I“, do ktorých sa preniká ťažšie, vo výsledku však skúseného fanúšika poľskej trojice začnú vďaka častým zmenám tempa neodolateľne priťahovať.
Let The Blood Of The Infants Flood The Streets Ov Bethelehem
Hry s tempom sú všeobecne zložkou, ktorú si po prvotnom vstrebaní najľahšie zapamäteľných melódií začnete všímať a čoraz viac sa v nich s chuťou rýpať. Inferno je totiž maestro bubeník a niekedy sa jeden nestačí čudovať, čo všetko sa dá v rámci dvoch – troch sekúnd odbubnovať, keď sa chce a vie. Jeho zničujúce salvy z vás spravia zmäklý ementál v orientom napáchnutej „Shemhamforash“ alebo vo fantasticky vygradovanom závere siedmej „Alas, Lord Is Upon Me“ (komu ešte okrem mňa tak imponuje záverečný úder?), ktorému predchádza masívny parný valec zložený z dôrazných, strojovo presných úderov a šťavnatých riffov, vypĺňajúcich každý pikometer priestoru. Korunu tomuto skrz naskrz strhujúcemu predstaveniu nasadzuje záverečný „Lucifer“. Ťažkotonážna kára sa vďaka hypnotickému ústrednému riffu pomaly, rozvážne sunie v ústrety danému cieľu, niet sa kam ponáhľať, treba si vychutnať daný elektrizujúci okamih. Hosťujúci Maciej Malenczuk, obradným tónom recitujúc verše z pera poľského neoromantika Tadeusza Micińskieho, vás uhranie a paralyzuje lepšie ako hadí jed.
Na Harfach Morze Gra
Dôkazom absolútnej prepracovanosti celku je aj výborné grafické stvárnenie v čiernobielom booklete s obsiahlymi vysvetlivkami, čo bolo pre autora textu inšpiráciou a v akom kontexte treba slová chápať. Ak tomu venujete trochu času, v neposlednom rade sa niečo zaujímavé aj dozviete. Všetko je vyšperkované početnými citáciami širokej škály osobností svetovej histórie, Aleisterom Crowleym počínajúc, cez Caligulu či Jean–Paula Sartreho a Ježišom Nazaretským končiac. Vrelo odporúčam kúpu originálu, pretože toto všetko umocňuje celkový zážitok na tretiu.
Scattered I Walk Towards The Fractured Light
BEHEMOTH pri svojej momentálnej forme budú so svojou osobitou fúziou dvoch extrémnych žánrov hľadať konkurenciu len ťažko. „Evangelion“ je nahrávka po technickej stránke do posledného zasraného detailu vypiplaná, so zabijáckym zvukom, nesmierne impresívnou atmosférou a gitarovými sólami, ktoré sú tak k sežrání, že to až pekné nie je, zaujímavé však veľmi. BEHEMOTH pozmeňujú svoj hudobný výraz, black metal má na novinke väčší podiel ako v minulosti, čo ma teší. Veľmi rád budem sledovať, kam sa vyberú susedia nabudúce. Neviestka Babylonská na obale pozdvihuje čašu, meč a ponúka vám neodmietnuteľné. Templum Babalonis láka aj po stý raz rovnako neodolateľne. Nech sa páči! OPEN FURT!
|
