Nadišiel čas prehrabať sa trošku minuloročným archívom a sfúknuť nemilosrdne sadajúci prach z novinky pochmúrnych ekológov ALTAR OF PLAGUES. Takéto návraty totiž občas stoja za to a toto je ten prípad. Textová zložka operuje s podobným materiálom, na aký minulý rok vsadili A STORM OF LIGHT, všímať si ju ale tentoraz nemusíte, hudba samotná vás bude opakovane zamestnávať po veľmi dlhú dobu. Už úvodné, silne atmosférické tóny dvanásťminútovej „As a Womb“ presvedčia, že tu pôjde o niečo viac ako o príjemného spoločníka na chvíľky nudy. Presvedčenie, že ide o jeden z najlepších albumov moderného metalu vôbec, s pribúdajúcimi minútami len rastie, a to sa nám tu nikto ani nesnaží ponúkať nejaké inštrumentálne orgie.
Surovín vstupujúcich do výroby jedného z albumov minulého roku je niekoľko. Ťaží sa vo veľkej miere hlavne black metal, ktorý si tu veľmi dobre rozumie s post-metalom. Oba štýly sa na celej dĺžke nahrávky vhodne, vkusne a cvičenému uchu lahodiacim spôsobom dopĺňajú – či už typicky post-metalovo dunivým pasážam v strednom tempe krásne sekundujú blackové vyhrávky, alebo do organizovaných blackových víchric presakujú typické post-brnkačkové segmenty, aké milujeme u ISIS, CULT OF LUNA alebo CRIB45. Tie bývajú ostatne často veľmi príjemným prekvapením, najmä ak ste si práve dosýta užili kryštalicky čitateľný black metalový uragán, ktorý by bolo treba zapiť niečím, čo ušiam prechodne uľaví.
Mimo tento lákavý koktejl sú na nahrávke prítomné aj fragmenty iných štýlov. V tretej „Watchers Restrained“ sa napríklad po krátkej, no zničujúcej úvodnej tlakovej vlne dočkáme vcelku psychopatického, ultra pomalého, zdravému rozumu sa priečiaceho pochodu vo funeral doomovom štýle (brutálny, do diaľky sa rozliehajúci riff v kombinácii so zlovestným škrekotom je naozaj pre odolnejšie povahy, minimálne preto, že vás táto pasáž bude mučiť približne 5 minút). Už tak bohatú paletu žánrov napokon obohacujú krátke ambientné vsuvky, ktoré tu zafungujú ako občasné mostíky medzi jednotlivými „kapitolami“ viac ako desaťminútových zvukových stôp.
Ešte niečo?
Len toľko, že tie 4 kolosy držia po hromade, všetko sedí ako má a vďaka neustále vpred sa posúvajúcemu dianiu ide o maximálne záživnú kolekciu. Myslíte si, že 4 skladby 50 minút počúvať nevydržíte? V podstate ide celý čas o pár akordov, no keď vám ušami presviští posledná sekcia majstrovsky vygradovaného post-blackového virvaru a za potápajúcou sa ropnou plošinou sa za spomaľujúceho brnkania ako v katastrofickom veľkofilme definitívne zatvorí morská hladina, uvedomíte si, že ste stratili pojem o čase a budete inú spievať. „White Tomb“ je totiž úžasná nahrávka s elektrizujúcou atmosférou. Niekedy sa v dramatických pasážach len kocháte nádherne zafarbenými gitarami, ktoré si jednoducho zamilujete, inokedy uznanlivo kývate hlavou sledujúc prelínanie sa výborne zaranžovaných nosných motívov. Ak aktuálne nemáte na čom závisláčiť, pustite si „White Tomb“. Z makovice ju len tak nedostanete.
|
