Dlhovlasý pesničkár s imidžom potulného samotára je späť. Frontman PEARL JAM sa v roku 2007 sólovo uviedol soundtrackom ku skvelej snímke "Into the wild", kde sa podľa skutočného príbehu čerstvý absolvent vysokej školy, materiálne zabezpečený Christopher McCandless so zdanlivo svetlou budúcnosťou rozhodne dať pohodlnému životu a civilizácii vôbec košom a vyberie sa na Aljašku hľadať samého seba. Tu sa Eddie Vedder predstavil v úlohe chlapíka s gitarou, vzorcom starým ako hudba samotná, zo všetkého najviac dávajúceho obsah pojmu „americká sloboda“ hlavne v tom zmysle, že hudobný podklad k filmu znel v súlade s jeho dejovou líniou trampsky.
Neobjavný, „pracovným“ dojmom pôsobiaci názov „Ukulele Songs“ dáva tušiť, že tentoraz sa Vedder rozhodol skúsiť niečo nové. Miesto pokusu o „vývoj“ sa tu dá skôr hovoriť o vypočítavej snahe prísť s niečím nezvyklým, ale u nahrávok, kde kritériom úspechu nie sú novátorské postupy, progres v rámci vlastnej tvorby, či prínos pre scénu, môžeme podobné myšlienky nechať bokom. Niečo vyše polhodinová hracia doba si v prevažne krátkych 16. zvukových stopách vystačí so štyrmi strunami ukulele a charizmatickým Eddieho hlasom, ktorý už zo svojej „povahy“ iste dokáže zariadiť, aby nejedno opačné pohlavie zvlhlo a pritom nepripomína cukríkové boybandy 90. rokov, z ktorých sa tieto „veci“ dievčatám, každú nedeľu nadšene sledujúcim niekdajšiu DEKU, stávali. V závislosti od vašej aktuálnej nálady potom záleží, či budete piesne vnímať z pozície poloplného pohára alebo v nich zacítite istú dávku melanchólie. Dá sa povedať, že „Ukulele Songs“ atmosféru spomenutého soundtracku zachováva a úspešne dokáže evokovať dotyčný film, i keď Vedder iste v súvislosti s touto zbierkou už nepotrebuje byť vnímaný ako americký tramp.
I'll keep on healing all the scars
That we've collected from the start
I'd rather this than live without you
For every wish upon a star
That goes unanswered in the dark
There is a dream, I've dreamt about you
Ukulele si Vedder nezobral do ruky len ako lacný sprievod k svojim deklamáciám. Nemôžeme povedať, že jeho spev je dominantný – nájde sa nejeden prípad, kedy prsty na strunách vyčarujú tak silnú, až (odpusťte to slovo) dojemnú melódiu, že zatieni Eddieho charizmu. Pravda, tak silné skladby sa nevyskytujú v príliš hojnom počte, rozhodne sa ale väčšina kolekcie dá označiť za záživnú. Vsádzajúc na okamžitý dobrý prvý dojem, koncentruje to najlepšie na predné pozície v trackliste - osobným vrcholom sa asi stala tklivá osmička „Longing To Belong“ s úžasnou cellovou linkou. Inak je zbytočné podrobnejšie rozoberať song za songom, striedajú sa skladby krásne s tými, ktoré sú „iba“ dobré. Výnimku žiaľ tvorí záverečná štvrtina zoznamu, kde Eddie zrejme prepašoval len akési rozrobené, niekoľko desiatok sekúnd dlhé skice označené kancelárskou nálepkou „neviem ako ďalej“. Nie sú ničím zaujímavé a majú jedinú úlohu – dostať hraciu dobu cez polhodiny. Vzhľadom na to, že dokopy dávajú iba asi 5 minút, celkový dojem z nahrávky drasticky neovplyvnia.
Len ťažko si však viem predstaviť, že by sympatický Američan vzal ukulele do rúk aj nabudúce. Už lakonická stopáž súčasnej zbierky ukazuje, že potenciál tohto nástroja je v rámci podobne ladenej pesničkovej táborákovej hudby rýchlo vyčerpateľný. Tým by sa dalo ospravedlniť aj rozhrešenie, ktoré Vedderovi dávam za vyššie spomenuté nepodarky – s blbým ukulele zasa tak veľa toho nenarobíte a nabudúce zasa predpokladám minimálne presun k iným strunám, ak už nie dačo absolútne odlišné. Ktovie... ten chlapík na fotke vyzerá byť schopný všeličoho. Riešiť to ale budeme zbytočne, z dnešnej prednášky si, milé deti, zapamätajte, že Eduško má jednoducho na konte ďalší príjemný prírastok, vhodný ako doplnok teplých prázdninových večerov pod záhradným altánkom. Čo môže a aj pravdepodobne z "Ukulele Songs" urobí sezónnu záležitosť, ktorú znovu vytiahnete až budúce leto, na tom však vonkoncom nezáleží. Samr tájm je tu teraz. Hudba k bohémskemu vdychovaniu voňavého čerstvého vzduchu po letnom daždi.
|
