Hráči z Depressive Reality a The Rays of the Sun dostali chuť tvoriť a výsledkom ich energie je štvorpesničkové EP "Zrádce". Piesne začali vznikať už v roku 2017 a textovo chalani čerpajú z historického obdobia vlády přemyslovských knížat a králů.
Najprv chcem pochváliť zvuk. Na jednotku. Gitary hutné, rezavé, zreteľné. Bubeník radosť počúvať, hrá sa s tými blanami i činelami. Výsledok je doom / heavy metal s nemálo pasážmi melodického death metalu. Klávesy podporujú refrény a rify s ambíciou stať sa silnými... Jednoznačne sa to vydarilo v refréne "Homburg", a to vďaka vyhrávkovej gitary. Pre mňa tak vznikla najoriginálnejšia pasáž EP-ka.
Napriek týmto slovám pochvaly mi celé EP pripadá lacné a na mená, ktoré sa nahrávania zúčastnili (hostia z kapiel Dysangelium, Fleshless, Your Delusion, In The Shadows...), až priveľmi jednoduché, ba až primitívne. Mimo zvuku, ktorý je moderný, ostala muzika kdesi v rokoch deväťdesiatych. Je to na obraz prvých Root, Törr, Amon, DAI atď, len s tým rozdielom, že vtedy tie texty skutočne vytvárali hrôzu, no dnes ostať na tejto vlne je cesta stagnácie. Nech mi je odpustené, chce to začať pracovať so slovami v textoch s väčšou snahou docieliť čosi oveľa silnejšie, originálnejšie... nech spomeniem aspoň pražský Naurrakar či Panychidu alebo Umbrtku či iné české kapely, ktoré si povedali, že nezostanú v klišé „dupotu koní“. Píšem to napriek tomu, že mám príbehové texty nesmierne rád, ale rovnako tak viem, že sa to dá robiť oveľa mrazivejšie.
Oblivium Regnum oveľa viac pristanú doom nálady, než death metalové zahraté stokrát opočuto už len z českej scény. Preto kvitujem úvodnú pieseň "Břetislav a Jitka" a záverečný štich "Poslední bitva", ktoré sú pomalšie a aj atmosferickejšie. Škoda sóla hosťujúceho Michala Filipiho v úvodnom songu. Menej echa a viac nahlas a vyniklo by viac, lebo vymyslené je parádne. A keď už sa púšťam do súdov, ticho radím spevákovi snažiť sa začať používať oveľa viac hlasových rovín a veľmi opatrne pri rozhodovaní, kedy a kde sa zaradí ženský spev. Kapela s nadhľadom pri nahrávaní ženských vokálov neraz v štúdiu vysloví krutú, ale oslobodzujúcu pravdu: „je to píčovina, znie to ako z roku 1998, zbytočne to zjemňuje a je to viac na smiech ako pre dobro veci.“ Nájsť totiž dnes niekoho, kto vie profesionálne spievať je malina, ale či to bude dobré pre celok, tak to chce odstup a nadhľad.
Pravdepodobne za túto recku pôjde moja hlava u českých metalistov na klát. Viem, že práve takéto prevedenie metalu máte ako Česi radi a možno ja, Slovák, čakajúci v muzike i v textoch progres, som dnes vytiahol priveľa ostrý nôž. No nedá sa mi inak, tak to cítim. Rovnako ako vy cítite tvoriť takto. Tak na mňa zabudnite, robte si to po svojom. Určite sa mýlim.
|
