Po albume "Poupě" vyšla ďalšia radovka Pačessa. Tešil som sa...
Sklamanie nenastalo, maestro Pačess vie čo chce a vie aj akou cestou to dosiahnuť. Na sedmičku piesní som si dal čas, album som poriadne napočúval a prvé pocity zo začiatočných vnemov :„je to dajaké divné, kde sú tie skvelé melódie z predošlých albumov,“ som vedome zaháňal. „Čakaj, oni tam sú, musíš iba počkať, vynoria sa.“ Podmanivá atmosféra a skvelé melódie sú skutočne tam a bohato, každý album Pačessu preto odporúčam pustiť si viackrát. Refrény nie sú prvoplánové, kúpia si vás postupne. A aj keď sa to nezdá, kompozície sú zložitejšie, nástroje sú umne nahustené, takže ucho musíte mať dobre nabrúsené, výhravková gitara ustáva vo svojej náladotvornosti málokedy. Ak by prestala hrať, neraz ju nahradí klavír čí iný zvuk klávesov. Ďĺžka piesní hovorí sama za seba, chlapci sa netlačili mantinelmi, do sýtosti sa vyhrali.
Tak sa mi aj „titulná“ pieseň Továrny na absolutno, kde hosťuje kultová Bára Basíková, javila sprvu ako nemastná, neslaná, ale neskôr ma proste prevrhla ani figúrku na šachovnicu a musel som uznať, že jej podmanivá a temná nálada je skvelá. Odporúčam pozrieť si aj šikovne natočený profesionálny klip k nej, kde vypláva na povrch silná studňa sarkazmu duše Pačessa, ktorý v pozadí každého textu nesmie opomenúť pivný podtón. Kto nebude študovať text, bude si namýšľať „akú to vážnu tému básnik začal rozoberať“ a pritom pozorný poslucháč okamžite objaví penovú stopu. Dvojzmysel slov je však silný, neraz sa dá cez pivný mok objaviť opis aj svetovej situácie, histórie či príbeh nejakej ľudskej postavičky... Veď kde inde je všetko jasnejšie ako nebo, ak nie v hospode, tam sú pravdy rýchle a prehľadné, všetci všetko vedia.
Milujem farbu hlasu speváka Chymusa. Nesmierne mi, hlavne pri rozprávaní, pripomína jedného českého herca. Ak by, farba hlasu, ktorú mám na mysli, sa ozve hneď v tridsiatejtretej sekunde prvej piesne CD, ktorá sa nevolá inak ako "33". Kto chce, mystiku nájde všade. Neviem meno spomínaného herca, mám v mysli len jeho vypálenú tvár, ale bezplatne poskytnem intencie: je plešatý a vo filmoch zo sedemdesiatych až deväťdesiatych rokoch ho vídať v čiernych okuliaroch so silným rámom. To som teda našepkal, čo? Slabota, priznávam. Kto Pačess počúva, vie koho myslím. Prípadne napíšte do komentárov svoje tipy, potvrdím či popriem, spoločne na to prídeme.
Chýba mi hitovka na obraz songu "Butan-2,3-dion" z predošlého albumu. Ak má niečo z "Absolutna" najsilnejší ťah na bránu, tak je to otváračka "33". Nečakané, čo sa dá navrstviť na jednoduchý metalový riff odrážaný pravačkou ani v osemdesiatych rokoch. Ale tu sa potvrdzuje známe pravidlo: Čím jednoduchší riff, tým viac môže vymyslieť spevák. Tak alebo onak, pieseň "33" je parádna! Atmosféra, spev, chóry v pozadí, vymakané gitarové vyhrávky.
Končím výtkou a to nepochopením zaradenia poslednej piesne "Smutná láska rytíře Licka z Lilče" na album. Jedná sa o španielkovú záležitosť na obraz „učíme sa hrať klasiku na akustickej gitare, skladba pre dve gitary, stredoveká nálada.“ Skladba je pekná, o tom-potom, ale k čomu to? Milý Pačess, ak ťa tento obor zaujíma, naskladaj obdobných piesní za vrece a vydaj si sólovú dosku špeciálne kúskov pre klasickú gitaru, ale namiesto tejto inštrumentálky by srdce chlapca metalového radšej privítalo kus s bustrovaným zvukom, hoc aj bez spevu. Beriem tento album s rezervou, je to skôr EP doplnené starými záležitosťami nahratými s novým, kvalitným zvukom, ale zhrnuté, počiarknuté: Potešilo.
|
