Rome in Monochrome je kapela, ktorá v sebe nesie neskutočnú melanchóliu a náladotvornosť plnú silných melódií a pocitov. Melanchólia. Ani by to bol ďalší div sveta, v ktorom si hovejú. Z ktorého sa tešia a ktorý nám prinášajú.
Taliani nemajú len AC Miláno a krásnu biatlonistku Dorotheu Wiererovú, ale majú aj kvalitné kapely. Jednou z nich je dozaista Rome in Monochrome. V dnešnej dobe mi skutočne v muzike evokujú nejaké svetlo na konci tunela. Pri všetkých tonách kapiel, známych, menej známych, kvalitných i tých menej je veľmi zvláštne naraziť na niekoho, koho ste ani nečakali. Je to niekedy ako s ľuďmi. Album „AbyssUs“ mi prirástol k srdcu. Je plný nádhernej energie a nečakaných zvratov. Má v zvláštny sentiment, ktorý ma jednoducho nesmierne baví.
Rome in Monochrome sa vezú na svojej bárke melancholického post rocku, ktorý naberá grády a jemne spomaľuje. Chutí a vonia. „AbyssUs“ je veľmi intímni a silne melancholický album. Baví jeho nálada a farba v akej sa nesie. Miestami sa mi kapela náladovo ponáša na Swallow The Sun, milovníci týchto tónov by určite mali zbystriť.
„To Mourn The Shade Of Your Love“ je krásnou post rockovou vecou, v ktorej počujem starých dobrých poliakov Riverside, alebo rannú Anathemu, atmosferická skladba s prekrásnou melódiou a výborným vokálom. „Antiheart“ je nádherná vec, ktorá sa preklápa do art progresívnej polohy. Perfektný song, pri ktorom mi stoja všetky chlpy. „Stains“ je rockovou nádielkou, zafarbenou do post rockového oparu melanchólie. Skladbu obohatila Yasmin Kalach. Pieseň s prekrásnym refrénom je ozdobou na albume.
„Post You“ nás vtiahne do krásneho melodického deja. Mám rád atmosferické vpády do deja plného reality a krásnych harmónií. Kapela má presne na tieto neskutočný dar. Nádhera, skladby id[ relatívne rýchlo pod kožu.
V "A Tomb Beyond the Furthest Star“ príde rada na druhého hosťa Alexandera Hogboma. Kapela má dar zvláštnych vizionárov vo svojich piesňach, pripomínajú mi novátora a starého harcovníka Stevena Wilsona. „Anatomical Machine“ je asi najpomalšou skladbou na albume, najhĺbavejšou a svojim spôsobom silno art rockovou. „Sedatives“ pokračuje v nastolenom duchu spomaleného sveta. Pri novinke Rome In Monochrome sa dá skutočne relaxovať. V dnešnej rýchlej dobe, plnej rýchlo kvasených pocitov a emócií sú taliani ako dar z nebies. Doslova spomalia zemeguľu. „The Dissonant“ vo vokálnom postoji v sebe mixuje Nicka Caveho a Dave Gahana. Krásny song, ktorý vyvážene balansuje medzi životom a smrťou, medzi čiernou a bielou, medzi post rockovým nápevom a metalovým bridge, ktorý nás dostane až na „pinkfloydovskú“ vlnu gitarového vyznania. Inak deväťminútová pieseň!!!
Mám novú obľúbenú kapelu z Talianska. Volá sa Rome in Monochrome. Myslím, že by to na záver recenzie malo úplne stačiť.
|
