A toto ja rád – mix ožranských popevkov, píšťalok, gájd, harmoniky, ženského i mužského spevu, rockových, punkových i metalových gitár i temp, keltské aj vikingské nápevy, už len narazená bečka, dobrá partia a „žena moja, večer ma nečakaj, prídem až ráno a to ti budem do uška ešte hulákať refrény od Moravian Bastards!“. Pár pustení a debutový album Moravákov vás nepustí. Štrnásť piesní, jednoducho vystavaných, ale s takými melódiami, ktoré sa vám ako vývrtky zaderú do mozgovej kôry, narobia tam diery, vhodia semiačko silných refrénov, po pár pusteniach z toho vyrašia mocné stromy, hlavu vám zaťaží hustý les. Zlomí vás to. V dobrom vás to zlomí ako mňa.
Obľubujete Divokýho Billa, Tři sestry, Punk Floid, Sakumprásk či s jemným preháňaním si dovolím spomenúť aj Finntroll a im podobné odrhovačky, nemáte čo váhať, zožeňte si túto parádičku. Melodické, chytľavé, jednoducho ale umne zložené, perfektne naspievané, dobre vyprodukované. Vadí mi len angličtina. Chlapi a krásna deva v partii – vyserte sa na cudzí jazyk, ďalšie album dajte celé v češtine a do troch albumov budete v Čechách slávni. Hocijako máte dobrú anglickú výslovnosť, svet má takýchto spolkov na mraky, dlho budete klopať a pravdepodobne vám ani nikdy neotvoria, sú to nadutí skupáni. Ale český národ, milujúci melodiku a slová, ktorá sa s ním zlejú, vás bude na rukách nosiť, slečne aj prsty oblíže.
Neviem, či mám vypisovať hity, ale je ich tu mrte. "Courage and the Pipe", "Barrels of Whiskey" či "Marie" – skôr v rýchlejších tempách, ktoré vám popevkami vystrelia mozog z hlavy – to v prvej polovičke albumu len naznačujú, ale v druhej, ktorá je zoradená bez chyby, príde pecka za peckou, záplava perfektných piesní. Jednoznačne "Fill the Glasses" so silným a nenanúteným refrénom a skvelou atmosférou. Clivá, jemná "Mám", kde sa autor českého textu nebál vyjadriť ani tie najhlbšie pocity lásky k blížnej svojej a ona mu to plným priehrštím úprimne vracia, krásny duet, zrýchlený slaďák, proste veľmi príjemná a otvorená spoveď s krásnym refrénom. Ja, starý metalista, sa roztápam. "The Ram Run Away" je síce typickejšia od Moravian Bastards, kde je refrén toľkokrát zaspievaný, že vám nezostane nič iné, ako si ho od polovice spievať so spevákom, ale opätovne šláger s etiketou vynikajúci. A tá ozývačka v čase 2:11! Normálne ako muzikant závidím!!! Geniálne.
A potom prichádza pre mňa absolútne najkrajšia vec z albumu "Old Tavern Tales" – pesnička "Farewell". Týmto pozdravujem autora linky refrénu, toto je hit svetovej kvality. Podmanivá, silne emocionálna nálada s gajdami v pozadí, no neskutočná záležitosť! Klobúk dolu, skláňam sa až k zemi aj s mojou prasknutou platničkou. A v podobnej nálade pokračuje aj pieseň "I will Drink". Jednoduchý popevok, ktorý po viacerých pusteniach nevyženiete z domu ani s napalmom. Melodický masaker! Niektorý z týchto dvoch šlágrov mal otvárať album, úvodná "Captain in the Jail" ma berie najmenej z celku. Keď som si album pustil prvýkrát, pri tejto piesni mi prišlo ako prvé: „Ďalšia kravina, ktorá sa ide hrať na írsky rockový Kabát.“ Och, aký omyl, to ma len tá úvodná, pre mňa najslabšia skladba albumu, pomýlila.
Moravian Bastards sú originálni, v skladaní melodických a dobre zapamätateľných refrénoch mega talentovaní. Už vidím preplnenú a zvlhnutú Lucernu, hrá Moravian Bastards, všetci tancujú, slopú, plačú od radosti, tešia sa, vojny celého sveta švihnutím čarovného prútika ustali, ľudia sa objímajú, družne rozprávajú, všetci sú bratia a sestry, slivovica im spája srdcia, vznikajú nové páry, ktoré plodia ďalšie usmiate deti s chuťou žiť, obrábať sady, páliť dobrú domácu, na stavbára ju zapíjať pivečkom a spievať si do toho. Život je krásny, ľudia ho len zabudli žiť, prestali si spievať. Ešte, že prišli moravskí spasitelia. Pardon – moravskí bastardi.
|
