Mastodon, dnes už známa a rešpektovaná kapela, prichádza v týchto dňoch s novým objektom záujmu v podobe CD "Crack The Skye". Ťažko povedať, čo presne som očakával od nového počinu, ale mám pocit, že očakávanie bolo priveľké a nezodpovedajúce materiálu, aký sa podarilo vyprodukovať tejto partii štyroch štýlovo nezávislých hudobníkov. Po nadmieru vydarených dvoch predchádzajúcich albumov sa dal predpokladať skladateľský vrchol a upevnenie si pozície jednej z najoriginálnejších progresívno metalových kapiel dnešnej doby. Do istej miery sa to aj podarilo , no mám pocit, že to mohlo byť ešte lepšie. Nemusíte však mať obavy, ani Crack The Skye nezaostáva za technickými kvalitami predchodcov. Čo sa týka pestrosti skladieb, trochu sa mi zdá, že upadá do jemnej konformity a neponúka nečakané šokové situácie na aké sa zo začiatku síce ťažko zvykalo, no bez ktorých som si Mastodon už nevedel a nechcel predstaviť. Prílišná uhladenosť a jemnosť zapríčinila stratu jasných odlišovacích prvkov od ostatných vlnovo a štýlovo rovnako naladených spolkov. To, čo bolo na nich tak návykové, ako nekonečné predstavenie všetkých gitarových techník, besniace tempo, nečakané useknuté v jemnú, miestami zase až psychadelickú melódiu, sa akoby vytratilo. Niekto by mohol aj oponovať, veď sa to už nedalo počúvať a vydržať, pre mňa však práve tieto skutočnosti boli magnetom, ktorý ma k ich tvorbe priťahoval. Nová doska tak akoby predostrela novú, (dúfam, že len ďalšiu) tvár Mastodon.
Celkovo na nej nájdete sedem skladieb, z ktorých je "The Czar" rozdelená na akoby štyri podkapitoly, ktoré navzájom na seba nadväzujú a plynulo prechádzajú do jedného zmysluplného dejového celku, keďže album je koncepčný. Zaoberať sa ruskou tématikou bola myšlienka viac ako dobrá a tak nečudo, že práve ruská kultúra očarila snáď všetkých členov kapely, čoho dôkazom je aj cover dosky. Vo väčšej miere sa v skladbách objavujú jemné melodické pasáže, s melodickými refrénovými časťami, nespôsobujúce bolenia hlavy v takej veľkej miere, ako tomu bolo na predchádzajúcich dvoch albumoch. Náhle zvraty nahradili čitateľné pochody, síce netypické pre Mastodon, ale zato musím povedať originálne vymyslené a interpretované v stále stredne svižnom tempe. Jednoducho dobre zapamätateľné songy, ktorých preverí čas a fanúšikovská priazeň, či už v negatívnom, alebo pozitívnom zmysle slova.
Pri všetkej úcte ku kvalitám skladieb nemôžem predýchať ich jemnosť, výraznú absenciu deštruktívnych psychadelických zvratov a tomu podriadený prejav inak všestranného vokalistu Troya Sandersa. Na jednej strane sa mi doska páči, na druhej strane Mastodon mohli prekvapiť aj o niečo viac. Snáď nabudúce.
|
