Patálie s vydaním „VII / Född Förlorare“ by sa pokojne mohli spisovať na toaletný papier. Niekoľkokrát odkladaný dátum vydania sa predlžoval minimálne rok a napokon vyústil do odchodu od Indie Recordings, čo sa javí byť logické, najmä keď následne Spinefarm nemali žiaden problém s jeho stanovením bez prieťahov a hlavne na prvý pokus. Do toho už v podstate symptomatické obmieňanie zostavy, napokon ale jednej z najkontroverznejších postáv tvrdej hudby nič nebráni prísť s ďalším manifestom zúfalstva a zmaru. Hovorím o postave, nie o kapele. SHINING, to je totiž Kvarforth. Premisa rovnako nespochybniteľná, ako že Mikael Åkerfeldt je OPETH. V oboch prípadoch tak možno prehlásiť z toho dôvodu, že okrem kompozičných prác, ktoré prakticky bezvýhradne berú obaja na svoje plecia, vstupuje do hry aj iný faktor. Hovorme mu kúzlo osobnosti (akokoľvek morbídne to môže znieť najmä v súvislosti s frontmanom švédskych nekorunovaných samovrahov).
Hoci sa SHINING roky tvária ako black metalové teleso, na posledných albumoch ich za takú kapelu nemožno považovať bez následného dodatku „ale...“, ktorého dôvod sa však mení, a preto im to zožerieme. Novinka v tomto smere ide zrejme najďalej, ako sme kedy mohli počuť – ide o najmelodickejšiu položku v diskografii. Zásluhu na tom má aj početný zástup hostí – v tomto smere bude určite prekvapivou účasť Petera Bjärgöa (ARCANA) a doslova šokujúcou prítomnosť etno-popových krajanov NORDMAN, ktorí si strihli refrén v „Tillsammans Är Vi Allt“.
Kto čakal hudobnú nadväznosť so "šestkou", môže si hneď dať dva citróny. Dnes je definitívne jasné, že z famózneho "Klagopsalmera" sa totiž vykľul iba jednorazový experiment a pre jeho samotnú výnimočnosť je to najmä po vytesaní do hlavy spôsobenom desiatkami vypočutí len dobre. Novinka má tak hudobne nadväzovať na cenený „Halmstad“, čo sa jej hneď od úvodnej kompozície nedá zazlievať - krivka impresionizmu stúpa najvyššie práve pripomínaním „Halmstadovsky“ znejúcich vzorcov.
Formálne je všetko po starom – 6 kompozícií dá dohromady niečo vyše 40 minút a úvodné sekundy predom uvoľneného singlu „Förtvivlan, Min Arvedel“ sľubujú zaujímavý priebeh. Akoby si zdrogované malé dievčatko, sediac na schodoch pred domom s neprítomným skleným pohľadom, prespevovalo svoju obľúbenú uspávanku, žmoliac plyšového medvedíka. Nemohlo to začať lepšie! S jedlom tak rastie chuť, tá ale v konečnom dôsledku postupovaním do hlbín albumu môže začať klesať. Niežeby bola „sedmička“ zlý album, len mám pocit, že znalosť všeobecne najuznávanejšej „päťky“ a tak trochu aj "štvorky" je mne osobne na škodu. Jednak sa vďaka tomu začne vytrácať moment prekvapenia a okrem toho nové skladby na vyššie spomenutú tvorbu hľadia s miernym odstupom – napríklad aj vďaka sólam, niekedy pripomínajúcim psíka a mačičku, keď piekli tortu. Chris Amott (ARCH ENEMY) hosťujúci v „Människa O Avskyvärda Människa“ potvrdí. Zdanlivo beznádejnej atmosfére dodávajú punc tradičné sebapoškodzovacie vokálne doložky (z ktorých suchý tuberácky kašeľ je ingredienciou z tých najmenej deviantných), pravdou však je, že hudobne je album v rámci možností švédskeho samovražedného trenažéra dielom o niečo pozitívnejším, ako tomu zvyklo byť v minulosti. Najväčšiu pozornosť pútajú vkusne naaranžované akustické pasáže stojace primárne na sugestívnych linkách akustickej gitary - tu je „Född Förlorare“ najsilnejšia.
Vlastnému vysoko nadpriemernému normálu sa napokon SHINING limitne blížia v záverečnej „FFF“, ktorá mi príde najzáživnejšia. Celkovo hrá veľkú rolu fakt, či ste nováčik, alebo máte tvorbu švédskych mizantropov prelezenú z každej strany. V prvom prípade nemáte nad čím špekulovať a pridajte si minimálne jeden bod. Mohutný, prierazný gitarový sound, výstavba kompozícií a v neposlednom rade aj Niklasov prednes v štýle "Milý denníček: dnes som nedostal sedatíva" vyrazí cvičenému uchu dych. Ak však patríte do ostatnej skupiny, už pred dosiahnutím dvojciferného počtu vypočutí zrejme stihnete „Född Förlorare“ pokoriť, ak nie priamo vymačkať ako zubnú pastu – do prehrávača ju následne budete vkladať oveľa sporadickejšie. Nezbavíte sa totiž pocitu, že i keď si normu splnil, začal sa nám Kvarforth trochu vyčerpávať.
|
