Stejně jako v souvislosti s debutem, tak jsme i u příležitosti aktuální (a velice povedené) desky „Nepočaria!" vyzpovídali kytaristu a ústřední postavu slovenských Ramchat, aby nám pověděl, co se v současné době kolem jeho bandy děje. Tentokrát jsme však Hiraxovy ostatní aktivity nechali stranou a soustředili jsme se pouze na jeho black/deathmetalové pole působení.
Náš zin s tebou dělal rozhovor před necelými dvěma lety, kdy vaší aktuální deskou byla „Atrana“. Proběhly od té doby v kapele nějaké změny?
Personálne zmeny neprebehli, album „Atrana“ nahrala tá istá partia chalanov, ako posledný album „Nepočaria!“. Ale máme vonku nový album, vyrážame na turné k nemu, zahráme si ako prvá československá kapela na francúzskom Hellfeste, v auguste nám Metal Age v spolupráci s Pařátom vydá LP verziu „Nepočaria!“, zverejnili sme profi natočený klip k titulnému songu, no noviniek je veľa...
Ke kterému metalovému žánru má podle tebe Ramchat blíže, k black nebo k death metalu? Nebo tam jsou ještě nějaké další vlivy?
Muzika je taký mix death a black metalu v textovej zložke s príklonom k pohanstvu. Aj keď na tomto čerstvom albume sme trochu spomalili a viac sa sústredili na silu refrénov. Prvých päť songov, ktoré sme opäť nahrali u Rolanda Grapowa, obsahovali dokonca veľa heavy, dark a doom metalových častí. Proste to tak zo mňa padalo. Až v druhej várke piesní, ktoré sme už ale točili u Prcka v severomoravskom GM štúdiu, bolo viac tých šťavnatých songov známych z predošlých našich albumov.
Jaké rozdíly vidíš mezi debutem a novou „Nepočaria!“? Určitě cítíš nějaký posun, jakým směrem?
Tak toto by mali skôr zhodnotiť poslucháči, nie ja. Určite zvuk dosiahol diametrálneho posunu k lepšiemu, ale ako som povedal, toto je o nálade každého, kto sa s Ramchat stretol, alebo ešte len stretne.
Jaký je pro tebe nejzásadnější pramen inspirace pro psaní textů? Je to spíše literatura, anebo tvoje vlastní pocity a zkušenosti? Nebo oboje dohromady?
Jednoznačne vlastné pocity. Ja nikdy neviem, o čom ktorá pieseň bude. Pustím si demáč a zrazu to vypadne. Na tomto albume „Nepočaria!“ som už nemal chuť dotýkať sa ťažkých tém, takmer zachádzajúcich do politiky, ako bolo na „Atrane". Ľudí to začalo rozdeľovať, dokonca ma jeden človek napadol za text k piesni „Tŕne hrobov“ a označil za fašistu. To už som fakt nechápal. V klipe sú zobrazené zverstvá, ktoré konali extrémne zmýšľajúci jedinci počas druhej svetovej vojne v koncentračných táboroch, no on vďaka slovnému spojeniu „Na stráž“, ktoré je na sLOVEnsku stále veľmi citlivé a ktoré som v texte použil zámerne a čisto z umeleckého hľadiska, to pochopil úplne inak. Nenapadlo ma, že si to niekto vysvetlí takto. Keď vám niekto v osobnom živote škodí, tak sa s ním proste prestanete stýkať a nebudete ho vyhľadávať, tak aj v spoločenskej, či národnej rovine by sme si mali dávať pozor, komu sa otvoríme a komu nie, preto aj v tom texte sú slová, aby sme vedeli, komu otvoriť dvere a pred kým ich zavrieť. Extrémne zmýšľajúci ľudia vždy použijú extrémne riešenia a už toho zabíjania, netolerancie, ľudskej hlúposti a násilia človeka voči človeku a voči Matke Zemi bolo dosť.
Uvažoval jsi někdy skládat texty v nějaké archaické verzi slovenského jazyka? Připadá ti to jako zajímavý nápad, nebo tě tohle vůbec neláká?
To by som tú staroslovenčinu musel ovládať a to veru neviem. Občas použijem nejaký starý výraz, či si vymyslím novotvar, ale toto je tenký ľad. Nápad je skvelý, už som sa ním zaoberal, ale hranica, aby to nedopadlo katastrofálne, je veľmi tenká.
Teď jedna konkrétní otázka k textům. Na nové desce se zpívá o tom, že už nebudeme otroci. Pověz nám, na které období se tím odkazuje?
Vieš, my Slováci si v sebe nosíme model otroka. Vždy nad nami niekto držal palicu a my sme ticho počúvali. Dráb prišiel na pole a povedal: „Pán nakázal, že od zajtra budete pracovať o hodinu dlhšie.“ Slovák zvesí hlavu, v duchu si ponadáva. Večer príde do krčmy, vypije si, tam je majster sveta, všetko vie, ako je (cez majstrovská sveta v hokeji sa to krásne ukazuje, všetci sú profi tréneri), machruje, ako zajtra vybije pandúrovi zuby. V noci príde ožratý domov, zbije ženu, zobudí deti, rozbije kredenc. A na druhý deň je na poli, má zvesenú hlavu a mlčí.
Je dobré vedieť o našom nadaní. Sme nesmierne múdri a šikovní, len si neveríme. Ak sa k tomu pridá konzum a Matrix, stávame sa otroci kĺžuci po povrchu. Namiesto Dostojevského čítame nadpisy na bulvárnom nete plnom samých negativistických výlevov. Mladí chcú byť rýchlo bohatí, krásni a úspešní. Bez úcty k hodnotám, včerajšku, tradíciám. Bohatstvo bez práce, politika bez zásad, pokrok bez vnímania následkov.
V rozhovorech vysvětluješ, že texty Ramchat nejsou ani tak o mýtech a příbězích jako spíše o každodenních slovanských rituálech, zvycích a hrdém navracení se ke kořenům. Jak se ty osobně (kromě hudby) navracíš ke svým předkům? Prožíváš třeba pobyt v přírodě odlišným způsobem než ostatní?
Keď rituály, tak v mojom ponímaní hlavne energetické. Keď vchádzam do lesa, činím tak s nesmiernou úctou. Vždy, keď sa vraciam späť, zoberiem nejaký odpad, čo tam zanechal spiaci. Raz od času vydymím celý dom bylinkami, bielou šalviou a inými. Keď oheň v našej rodinnej piecke, tak čistý, žiadne plasty či iné veci, ktoré by síce dobre horeli, ale čo z toho, keď to bude bez úcty k živlu. Ako oheň spaľuje negatívnu energiu, voda ju dokáže zmyť, takže neraz si dám cielený kúpeľ. Často s deťmi rachotíme v dome, každý si vezme nejaký hudobný nástroj a už ideme po dome, vyháňanie cudzích energetických entít z priestoru v praxi (inak, keď som bol na Bali, videl som tam vlastné oči rituály ďakovania a prosenia, ktoré robili aj naši predkovia, veľká spojitosť). Tak aj doma zapaľujem menšie ohne s prosbou o niečo. Rozprávam sa so stromami, krami a rastlinami v našej záhrade, všetko totiž považujem za živé. Je toho mnoho. Od slovanských energetických praktík som sa dostal k bylinkám, Keltom, Wicca…
Hudba Ramchat je velmi osobitá, avšak stejně mi to nedá se nezeptat. Necháváš se inspirovat jinými hudebníky, a co posloucháš ve svém volném čase?
Počúvam všetko. Tento týždeň som mal na ušiach Cradle of Filth, Baroness, Abath, U.D.O. a nový trojalbum Therion s Pestilence. Ako vidíš, zmeska všetkého. Nikdy som nikoho nekopíroval. Len počúvam. Albumu dávam tri-štyri razy šancu, ak ma ničím nezaujme, nezapadne medzi obľúbené a už sa k nemu asi tak rýchlo nedostanem, lebo je toho fakt veľa.
Jaký je tvůj pohled na dnešní slovenskou (potažmo českou) blackmetalovou scénu ve srovnání s tou starší, kterou já už nepamatuji?
Na sLOVEnsku v posledné roky vznikla rada nových a nádejných spolkov, mnohé sa však radia medzi ten špinavý raw black. Ten mi však stačí z prvých albumov Bathory. Mám úctu k slovenským legendám (ak to tak môžem povedať) ako bol Mystic Death, Pagan Spirit alebo Ancestral Volkhves. Ale ktovie, možno raz práve z týchto mladých kapiel vzniknú kvalitné smečky. Ja som si v roku 1993 odmietol na kotúčový magnetofón nahrať LP splitko Emperor / Enslaved. Odmietol som tie kapely aj dlhé roky počúvať, aby mi po pár rokoch padla sánka.
„Nepočaria!“ nabízí několik opravdu silných skladeb, které je dle mého názoru potřeba slyšet a zažít naživo. Jaké jsou koncertní plány pro české území?
V Čechách sa objavíme 5. 7. na Symbolic feste a 4. 8. v Karlových Varoch na Rockových Sadoch. Hľadáme nejaký český fesťák, na ktorom by sme mohli vystúpiť 6. 7., to máme voľný deň, lebo sa zo Symbolic festu budeme vracať na Gothoom fest. Prípadne aj fesťák, ktorý by sa konal 3. 8. to pôjdeme smer Karlové Vary, tak ak o niečom viete, dajte vedieť.
Vystupovali jste v dalších zahraničních zemích kromě Česka? Toužíš po tom vůbec?
Mimo sLOVEnska a Čiech sme v žiadnej inej krajine nehrali. Už som spomínal, že sme prijali pozvanie na francúzsky Hellfest, to sa proste neodmieta. Síce hráme v stanovom mestečku, ale na druhej strane v piatok o 18:20, čo je parádny čas a aspoň sa neprekryjeme s megahviezdami tohto najväčšieho svetového metalového festivalu. Akurát pred dvomi týždňami sme odmietli ponuku jednej talianskej kapely ísť s nimi rumunsko-bulharské päť zástavkové turné. Už máme svoje roky, radšej sme povedali nie. Ale v septembri nás volajú do poľského Gdaňsku na jeden silný koncert. To asi neodmietneme, už len z úcty k tomuto mestu.
Máš nějaký vysněný festival nebo nějaké místo, na kterém bys velmi rád s Ramchat vystoupil a proč, případně nějaké jiné sny s kapelou?
Vysnívaný bol Hellfest a ono sa to stalo. Z mojej osobnej roviny – chcel som si ešte splniť sen natočiť s kapelou profesionálny výpravný film a aj to sa mi splnilo klipom k songu „Nepočaria!“. Túžil som nahrávať album u svetového producenta a dvakrát sme točili u Rolanda Grapowa. Mastering k poslednému albumu sme robili v pražskom BioTech štúdiu, keď dokončujú nahrávky veľké mená nielen českej hudobnej scény. Priznám sa, všetko mám odfajknuté, nie je už vo mne hlad. Svetovou kapelou nikdy nebudeme, z toho som sa už dávno vyspal, ale páči sa mi názor nášho gitaristu Viktora, ktorý vraví: „Robme na našej amatérskej úrovni veci čo najviac profesionálne“. A toto sa nám myslím si, že darí. Odozva fanúšikov je neskutočná. Sme im za to nesmierne vďační a sme radi, že pochopili, že im chceme priniesť vždy totálne kvalitný produkt, na ktorom nešetríme ani peniazmi. Ale tak dobre – mojim snom je zahrať si s Behemoth na nejakom ich sólovom koncerte. Nergala považujem za nesmierne originálneho človeka, ktorý kašle na mienku iných. Keď cíti, nahrá si svoj country album, či sa objaví v megakomerčnom časopise ako jeden z najmodernejšie sa obliekajúcich mužov Poľska. Hranice jeho duše sú neobmedzené a to cítiť aj v muzike Behemoth.
Chtěl bys na závěr českým fanouškům předat nějaký vzkaz?
Ľudia, buďte sami sebou. A v dobe, kedy sa už ani nechce poslucháčom sťahovať albumy do kompu, nieto si ich napáliť, či kúpiť originál nosič, odkazujeme, že ak sa im bude niečo páčiť, nech dajú kapele aspoň lajk pod video, či napíšu pár slovný komentár. Bude to uzavretie energetického kola, každý muzikant čaká na odozvu a nemusí to byť len návštevou ich koncertu, či kúpou trika. Vďaka.
Mockrát děkuji za tvůj čas a přeji mnoho úspěchu s novou deskou!
|
