Po dlhotrvjúcom albume "Gabreta Aeterna", vydanom v roku 2020 prichádza plzeňská Panychida s päť pesničkovým EP, ktoré vyšlo v podobe digipackového CD u nemeckého blackmetalového labelu Folter Records. Toto je moja parketa, túto vetvu českého pagan black metalu mám skrze rád, pričom Panychida to robí majstrovsky.
Takmer dvadsaťttri-minútový minialbum otvára blacková vypaľovačka "Bouře les ničící" s perfektne zaranžovanými spevmi. Ako prichádza refrén, spevy odídu v panoráme do strán, celú stenu podoprie mohutný mužský chorál, no nádhera. Temný, ba až mystický text vás zákerne vábi kamsi do stredu hustého temného lesa, samozrejme, je šero, ba až noc, vydal by sa tam len hlupák, dá sa to len počúvať... Najrýchlejšia pecka z Ep-ka, pre mňa prvá lahôdka z nahrávky.
Nasleduje pieseň "Pustina". Už sa brieždi, je hmla, ale kde-tu vykukne slnko. Otváračka ladí mierne do vesela, ale je to len otázka času, kedy nastúpia kopáky s kotlom a už sa opäť zmráka. Umne vymyslené blackové vyhrávky, krásne vyrifované zasekávané gitary, spevák vás znova ťahá temnotou textu do bažiny, srdca cholerového lesa. V polovičke šlágra to už bubeník nevydrží, správne chorý na nervy velí do speed polky, ale je mu málo a už sa klepe. Správne! K záveru púti zmäteného pološedivého stroskotanca sa pieseň vracia do stredných rýchlostí...
Hudobníci z celého sveta vždy dávali najhitovejšiu pieseň ako tretiu v poradí. Vždy sa preto na trojku nesmierne teším. Možno Panychida o tomto vzorci nevie, ale trafili. "Dřevo pánům příjmem, lidu obživou" je vrcholom šialenstva zblúdilca hľadajúceho východ z démonického lesa Říruřca smerom von... Perfektná atmosféra, tak ako má byť, žiadne gitarové sóla, ale skvelo vymyslené gitarové melódie, krásne sa vlniace pod profesionálne nazvučenými činelami Beyerových bicích. Spevák Vlčák sa tu najviac opiera o svoj čistý spev, ktorý ukladá pre mňa do trochu strohého, ba až profesorského, na jeho pomery najnižšie basovo položeného spevu. Môže byť. Tieto akademické spevy síce moc nemusím, ale chápem, tu sa spevák našiel, to mu sedí, toto je jeho ksicht, a tak to má byť.
"Prokletí Christlova dvora" už ničím neprekvapila, ale ani nesklamala. Beží si v stredných, kopákových náladách, koncepčne pekne ústi do coveru "Via Doloros", prerábky od Impaled Nazarene. Ten mi moc nesedí, nemusíte mi žeravým kutáčom vyšetrovať zuby, názor nezmením. Je to zrazu po štyroch autorských temnotou nasiaknutých songoch akosi moc pozitívna záležitosť, priveselá, jednoduchá... Týmto nechcem uraziť ani Impaled Nazarene, je to ich dvadsať rokoch starý štich, ale ja byť kapelou, vykašlem sa na takýto prisladký bonus a šupnem tam nejakú ich ďalšiu psycháčinu. Moje slová potvrdzuje extrémna zmena nálady, keď po konci coveru vás repeat prehrávača opätovne hodí do nálady úvodnej "Bouře les ničící..." To akoby vás ktosi ovalil basebolkou. Pre istotu priamo do oka...
Napriek tomu veľká pochvala za ďalšiu kvalitnú nádielku pagan blackmetalu. Originálnu, nikoho nekopírujúcu, magickú, dobre vyprodukovanú. To, že ten blúdiaci stratenec v čierno čiernom lese nakoniec skapal, na to vykašľať. Hlavne, že sme prežili my, poslucháči, a môžeme EP-ko "Říruřec" omieľať do bezvedomia.
|
