Muzika, ktorá má poriadne gule a kĺby v sebe thrash a groove energiu, to je novinka od Bloodshot „Sacramental Gore“. Svojim nástupom a energiou pripomína energiu slávnych Soulfly, i keď to nie je čistokrvný thrash metal. Album sa nesie v poctivom duchu poriadneho nárezu, ktorý v zásade nespomalí ani na malú chvíľku. Materiál je hutný, výrazný a dostatočne rýchly, aby sa do neho zmestili aj vsuvky hudobnej škatuľky hardcore.
Pieseň „Sacramental Gore“ je poriadna otváračka, ktorá nenechá chladného nikoho. Thrash zmiešaný so sviežim zvukom a hutnou atmosférou valcuje všetko, čo stojí v ceste. Album má svojim spôsobom moderný šať a znie veľmi sviežo. Nedá sa opomenúť vokál v silnom pocite hardcore, ktorý miestami evokuje legendárnych Agnostic Front. Bloodshot navarili hopsavý materiál, na ktorý sa len ťažko obsedí na zadku. Obsah balansuje na hrane hardcore a táto poloha kapele sedí najviac. Zdravá agresivita a neskonale hudobná drzosť, ktorá ide do popredia v každej piesni
„Nation Crippler“ pokračuje v móde ostrých gitár a hutnej rytmiky. Nemá zmysel pitvať každú jednu skladbu, nakoľko atmosféra a energia je veľmi rovnaká. Album miestami až splýva a dostáva sa do polohy jedného celku. „Wave Walker“ je ostrá ani britva a miestami zabŕdne až do grunge. So zatvorenými očami počujem korene Alice In Chains. „Compound Destruction“ je ultra rýchlym songom, ktorý poteší silným ríffom. Kapelu si viem predstaviť na živo, v moshpite to musí byť riadne husté. „Rapid Unscheduled Dissembly“ jemne spomalí rozbehnutý vlak, aby vo svojom jadre otvorila až monumentálne hardcorový nával energie. Veľmi sa mi páči pieseň „Metanoia“, ktorá je vo svojom úvode až jemne progresívna. Celkom sa líši od nastoleného konceptu, ktorý by sme mohli nazvať priamy úder. Cesta kapely je jasná. Absolútna priamočiarosť a silná energia, ktorá sa valí z ich nástrojov. Nekompromisnosť vo zvuku, ale aj v skladbách.
Záverečná „Lead Wings“ podčiarkne všetko vyššie napísané.
Na album „Sacramental Gore“ sa dostalo jedenásť piesní a ničím extra novodobým kapela neprekvapí. Piesne sú veľmi podobné a miestami sa celý materiál akoby spája v celok, ktorý sa nesie na celej jednej vlne. Veľa sa na ňom nemení a svojim spôsobom je miestami okukaný. Nie je to zlý album, ale iba čas ukáže, či nezapadne prachom, alebo naopak z neho povstane ako Fénix.
|
