Post, progress, alebo sci-fi príbeh s hudobným koncom hneď na úvode? Vyberte si. Zohraná partia z Washingtonu ponúka na debutovom albume post metal. Space metal? Áno, aj ten. Nájdeme aj moderne podchytený djent s jemnou dávkou kadejakých progresívnych pochutín. Hovoríme o čisto inštrumentálnej nahrávke, kde sa postupne na rad dostanú aj neokukané nástroje a že im to ladí, tak to si píšte!
Američania na album „Retrogradient“ vybrali deväť veľmi silných skladieb.Namiešali skutočne špičkové zmesi hutných melódií a sviežich zmien v rytmoch, a či hudobnom deji. A ten je veruže veľmi zaujímavý. Perfektne poskladané nástroje, z ktorých je cítiť zdravú zádumčivosť Cult Of Luna, ale aj priamočiary tok vesmírnej energie ponášajúci sa jemne na kapelu Inter Arma. Progresívne ladení metalisti budú určite blahom iba tak odfukovať.
Úvodná „Retrogradient“ sa poriadne zahryzne a nebude chcieť pustiť. Hutné a mocné rífy ohýbajú atmosféru žánru space, alebo sci-fi. Až sa mi tam pýta spev. Možno by zneli ako Mastodon, možno ako Isis a možno úplne inak, toto je iba moja osobná halucinácia. „Perihelion“ znie miestami až orientálne a všetky nástroje, ktoré tvoria celok, do seba fantasticky zapadajú. „Terrakinetic“ pokračuje v nastolenom a celé to má fantastický spád, brutálny song. „Lunambulant“ má v sebe neskutočnú rytmickú sekciu a basová gitara ide ako dobre namazaný stroj. Progresívne poňatie albumu „Retrogradient“ je v skutku famózne, je to miestami až jazz-metal.
Album je špecifický aj tým, že sú v ňom použité nástroje ako hurdy-gurdy, alebo cimbál, čo dodáva „Retrogradient“ slušnú orientálnu príchuť. Deorbit nahrali veľmi nevšedný a komplexný album plný prekvapení. Keď si zoberieme pieseň „Deorbit“, symbolizuje celú tvorbu kapely v siedmych minútach, v nej je povedané všetko. Čo sa týka podrobného rozpitvávania skladieb, je dobré povedať si, že sa jedná o progresívny metal zvláštnej vesmírnej formy v ktorej sú využívané nevšedné a neokukané postupy. Keď si k nim pridáme aj nástroje, ktoré sa bežne v metalovej muzike nepoužívajú, vznikne umelecká stopa, ktorá jednoducho stojí za to.
Album nie je zbytočne naťahované a nie je v ňom ani kus vaty. Má iba čtyridsať minút, ale za to je prešpikované skutočnými skvostami. Američania vošli na pole metalu veľmi silnou nahrávkou, ktorá spĺňa vo svojom žánri najprísnejšie kritéria. Poctivá robota so zmyslom pre detail.
|
