Slovenský Doomas združený okolo plodného Petra Betka (Gothoom Festival) vydal po ôsmich rokoch nový radový album. Ak sa dá osem piesní obsiahnutých na tomto celku pomenovať dvomi dvoma slovami, tak by som použil jednoduchosť a atmosféra. Pri tej jednoduchosti nechcem zmiasť srdce fanúšika, nespájať s primitívnosťou, to by bol veľký prečin. Naopak, Doomas sú priam majstri v tom, ako sa hrať s jedným či dvomi základnými rifmi a vystavať z nich silnú pieseň. To nedokáže mnoho kapiel, väčšinou musí riff striedať riff, čo nemusí byť na škodu, ale keď nejaký nápad omieľate dookola pár minút a aranžmán mení iba bubeník (nastúpia napríklad dvojkopáky, zmení sa takt alebo rýchlosť...), prípadne sa jemne rozdvojí druhá gitara, či zmení technika pravej ruky (tóny sa začnú tlmiť či vybrnkávať) nálada sa mení a ľudské ucho vníma, že prišlo čosi „nové“. No z hudobného pohľadu neprišlo nič nové, tónina i základné akordy ostávajú. Tým ale naberá na sile samotná nálada, pieseň vás vtiahne do seba a opanuje vás. Metalový minimalizmus dotiahnutý v nejednej skladbe do dokonalosti. Ale rovnako nechápať tak, že by všetky skladby Doomas boli na obraz jednotónovcov Sun O))). Slováci sú oproti nim priam technometalisti, v použití viacerých motívov na skladbu sťaby Dream Theater.
Druhý najsilnejší pilier albumu je atmosféra. Silná atmosféra! Je docielená použitím klávesov a to predovšetkým vokálnych samplov, hlavne mužských spevov. Tu nemožno opomenúť poľských bratov Behemoth. Ak by mal Behemoth vydať nový album a do sveta by v trailere použili dobre vybratú pasáž z "R`lyeh", nik by si to nevšimol, chvály na temnotu by sa len tak sypali. Veľmi málo na albume začujete muziku bez podkladových klávesov. Jednoduchých, ale za to dobre vymyslených a nadmieru účelných. A v nich usadený mocný, široký a perfektný spev Peťa. Ide z neho strach, ako inak, metal musí bolieť.
Vyzdvihnúť musím pieseň "Portal", hlavný riff je megamocný (aj keď v sebe nemôžem utlmiť pocit, že som ho už počul u Arakain). Úvodná "Cult Yog-Sothoth" stojí taktiež v rade na vyznamenanie, hlavne za gitarový motív, ktorý sa predstaví v čase 5:40 a dohrá sa s ním pieseň. Triviálnych posúvačkových pár kvínt a aká parádička z toho po dobrom vyrifovaní vznikne, nádhera! Do tretice moje srdce teší "Consumed by the Ocean-Father". Má síce temer desať minút, ale teší ma v nej otlačok mnou obľúbenej starej Katatonie. A opätovne a znova: klobúk dolu pred Doomas, nikde sa v nej neponáhľajú, dlhé plochy nechajú vyznievať, opakujú ich do zblbnutia, až s nimi splyniete, zamilujete sa do nich a necháte v sebe pôsobiť ich mágiu.
Mocný doom metalový album s občasným priklepnutím do blacku, ale inak podmanivý, lstivo čarovný opus, vhodný na dlhé cesty autom či utíšenie metalovej duše pred zaspávaním. Hojivý, tešiaci, vydarený. Siahnite.
|
