Alkohol vie byť sviňa a keď ho človek vypije príliš, robí veci, ktoré nemá. Niekto to vyspí, niekto robí bordel, kade chodí a kamarát vtedy vykrikuje oplzlosti na ženské akéhokoľvek veku. Ale prečo práve Alestorm sa musia vtedy rozhodnúť nahrať nový album, to fakt neviem. A čo je najhoršie, dopadlo to presne tak, ako by človek očakával. Katastrofálne.
Denník pirátov, deň 1.
Dnes je veľký deň. Kapitán Bowes rozhodol, že sa všetci majú konečne vykodrcať z tej zadymenej putiky U jednookého Jacka a pripraviť loď (loď :D) na odchod. Má totiž v pláne dostať sa na jeden opustený ostrov, kde jeho otec zakopal poklad obrovskej hodnoty. Tešíme sa, je to chlap so srdcom na pravom mieste a na jeho počesť otvárame zásoby rumu v podpalubí.
Denník kapitánov, deň 1.
Zašívali sme sa tu dosť dlho. Bolo na čase vyhnať tú chátru do prírody a pripomenúť im zasa vôňu čerstvého morského vzduchu. Musel som tomu dať nejaký zmysluplný cieľ, aby som mal o čom rozprávať na novom albume. Zatiaľ to síce nevyzerá ružovo, ale keď ich nechám vychľastať polovicu podpalubia, určite sa nebudem stíhať čudovať, čo sa okolo mňa deje. Dosť bolo silných rečí a podradného chľastu. Dvíhame kotvy!
Denník pirátov, deň 2.
Z tej včerajšej „oslavy“ kapitánovho dobrého srdca ma bolí hlava. Nielen mňa. Pevnina zmizla a okolo nás je šíre more. Teším sa tomuto pohľadu, už sú to mesiace, čo nás kapitán Bowes naposledy takto prevetral. Naďalej veríme, že kurz je správny, hoci nikto už nijaký nedrží. Koniec koncov, od čoho je tu kapitán?! A nejaký Leviathan, ktorého sme mimochodom dnes ráno zazreli podozrivo blízko, nás zastaviť nemôže. My máme kapitána Bowesa. On je chlap! Fakt!
Denník kapitánov, deň 2.
Ťažko tomu uveriť, ale s tou bandou neschopných grázlov a ožranov som skutočne vyplával. Nevzpierali sa, na pobrežie to práve mali namierené anglickí štátni úradníci s početným ozbrojeným sprievodom a ktosi spomenul, že už tri roky neplatí vo svojej domovine dane. Pravda, nemal som im dovoliť toľko rumu naraz. Skutočnosť, že sa mi ráno jeden blázon s ožratým papagájom na pleci sťažoval, že videl Leviathana, ma utvrdila v tom, že pre mnohých je tá močovka, ktorej hovoria rum, trocha silný tabak. Ale oproti tomu, čo zrejme bude nasledovať, je to neškodný výstrelok morského vlka – primitíva.
Denník pirátov, deň 4.
Dnes mala na nás smolu nejaká francúzska výletná škrupinka. Všetci tam smrdeli ako opice, tak sme chlapov povraždili a ženy sme si nechali pre zábavu. Človek sa v takých chvíľach ani nenazdá a zrazu je ráno. Unavení z celonočnej šichty v lone tých krások sme si dali šlofíka a kapitán, keďže jediný mohol, pohádzal ženské cez palubu, aby neklesla morálka. Je to chlap.
Denník kapitánov, deň 4.
Okolo nás plávala talianska dobytkárska loď, ktorá prevážala svine a ovce. Chcel som ich nechať na pokoji, koniec koncov, čo budeme žrať, keď sa vrátime... Ale posádka skandovala moje meno a ja som musel ukázať, že som kapitán. Dobytkárov sme vytrieskali, dobytok, žiaľ, nie, a to bola chyba. Chyba bola aj to, že tá nenažraná banda kriminálnikov včera zasa chľastala. Z oviec a svíň si spravili sexuálne otrokyne a jeden nestačil čumieť, akú majú výdrž. Teda, nie ovce, ale tá podgurážená čvarga. Dobytok si teda užil (aj posádka) a keď ráno tie chlípne mozgy pochrápali, osobne som všetko, čo malo štyri nohy, povyhadzoval cez palubu. Nikto si nič nevšimol. Amatéri!
Denník pirátov, deň 8.
Konečne poriadny súper. Na obzore sa objavil odveký rival, kapitán Black. Zamrazilo ma. Z jeho vycvičenej posádky šiel vždy strach. Príležitosť naostriť meče, sekery a vyleštiť delá. K stretu naozaj došlo. Vyzerali sme celkom bojaschopne a chvíľu sme do seba pálili ako zmyslov zbavení... ...potom sa stratila delová guľa. Vysrali sme sa na to, preliezli cez paluby, vyobjímali sa a za popíjania nášho rumu do rána hulákali „Pirate Song“. Milujem život piráta.
Denník kapitánov, deň 10.
Toto je zrejme môj posledný zápis. Priplávali sme totiž k ostrovu plnému „pokladov“ môjho otca, ako som im sľúbil. Samozrejme, nič tu nebolo, to som vedel skôr, ako sme vyplávali. Ale poznáte to, loď treba občas prevetrať aj za cenu toho, že robíte hovadinu nepredstaviteľných následkov. Doviedol som ich tam, kde malo byť zlato akože zakopané. Myslel som, že beží moja posledná hodina, no hádajte, čo tie potvory vykopali! Rum! Tak predsa mi môj otec niečo zanechal. Toľko rumu, že by im to stačilo do konca vekov na slušný život. Keby ho predali a nevychľastali. Zasa! Rozumiem im. Nudili by sa. Zvykli si na život na mori. Nemôžem im to urobiť, nemôžem ich zastaviť – vyzerajú tak šťastne! A okrem toho, sme predsa nejakí morskí vlci!
Teraz vážne. Nový materiál Škótov Alestorm je kvalitatívne súci nanajvýš do jukeboxu nejakého zapľuvaného baru na výpadovke, kde vám pár promile pomôže otvoriť myseľ aj takýmto bezduchým holá-hej hopsačkám. Pokiaľ debut vyzeral aspoň v prvej polovici nádejne, na tých pár dobrých skladieb sa nadviazať nepodarilo. Všetci, čo máte dostatok vkusu, dvihnite kotvy skôr, než vás 4 Škóti pozvú na panáka. „Black Sails At Midnight“ je totiž originálny ako ďalšia inkarnácia reklamy na Persil. Sústredene vypočuť tento disk až do konca je robota hodná najväčšieho tvrdohlavca a skalného pirátológa. 46 minút vás totiž v 10 skladbách dokáže k smrti nudiť. Skutočnosť, že sa tak možno naučíte štrikovať, by som však kultúrnym prínosom tejto sebranky rozhodne nenazval... Nepočúvajte to! Tento rok priniesol už príliš veľa dobrého, než aby ste strácali čas a nervy s týmto!
|
