Entrée k tomuhle povídání bych mohl shrnout do jedné věty. Slovenské Castaway mám rád. Nejen proto, že jsme zjevně naladěni na jednu hudební notu a jejich muzika je mi neskutečně blízká , ale i proto, že to vyladění funguje i mimo pódium a každé setkání s touhle šesticí sympaťáků pro mě bylo vždy velice příjemným zážitkem. S klávesákem Andrejem Kutišem jsme vše podstatné o aktuálním životě kapely, která konečně po sedmi letech vydala svoje druhé album, tentokrát řešili po drátě, ale jak je z jeho slov zřejmé, snad brzy bude příležitost potkat Castaway i na českých pódiích.
Sedm let dělí od sebe alba „Over The Drawning Water“ a aktuální „Choices & Patterns“, což v současné době není zrovna obvyklý odstup mezi dvěma deskami. Co členové Castaway kutili celou tu dobu?
Hovoríš o dobe, počas ktorej sa z viac-menej bezstarostných študentov stali viac či menej poctiví pracujúci s narastajúcimi úvermi, čerstvými rodinami, boľavejúcimi kĺbmi a pribúdajúcimi zubnými korunkami, čiže išlo o sedem rokov, ktoré sú pomerne určujúce a determinujúce vzhľadom na ďalšie odvíjanie sa našich osudov. Ale to samozrejme samo o sebe nevysvetľuje dlhšiu pauzu. Ako asi vo všetkom, aj tu je dôvodom viacero faktorov, ktoré sa jednoducho zbehli. Dôležité je určite aj to, že Castaway berieme predovšetkým ako voľnočasovú aktivitu, takže všetky tlaky a termíny sme sa rozhodli zanechať v šere kancelárií a veci s kapelou spojené nechať prirodzene plynúť tak, ako prídu, pri pokiaľ možno čo najnižšej úrovni z toho vyplývajúcich stresov. Výsledkom tohto prístupu je okrem iného to, že album s názvom „Choices & Patterns“ približne s takým obsahom, ako sme ho predstavili, nosíme v hlavách už asi tri roky. Samozrejme, ak by sme si mohli vyčleniť mesiac času iba na nahrávanie a postprodukciu, celá realizácia CD by bola oveľa rýchlejšia. Jeden deadline sme v sebe ale predsa len chceli rešpektovať, a síce vydať skladby vypovedajúce o životnom pocite čerstvých tridsiatnikov predtým, ako sa zaradíme bližšie k štyridsiatnikom, čo sme našťastie stihli.
Ptám se nejen proto, abych se dozvěděl něco z osobního života kapely, ale i proto, že (alespoň na první poslech) je novinka velice odlišná od debutu. Čím jste se při přípravě alba nechali inspirovat, oslovovat, ovlivnit?
Podčiarkol by som to, že ide o pocit vyplývajúci z prvého vypočutia. Skladby zastúpené na „Choices & Patterns“ pribúdali priebežne počas celého obdobia od vydania „Over the Drowning Water“, čo znamená že niektoré z nich majú k debutu celkom blízko. Ale všeobecne si myslím, že aj keď sme tentokrát zvolili možno trochu iný kompozičný a aranžérsky prístup, samotný obsah sa až tak nezmenil. Len sme sa zamerali na to, aby bol výsledok pestrejší a obsahoval viacero dynamických vrstiev. Samozrejme treba priznať aj to, že za tie roky sa nám o dosť výrazne rozšíril poslucháčsky záber, čo znamená, že sme síce v žiadnom prípade nezanevreli na naše pôvodné hudobné vzory, len k nim pribudli nespočetné ďalšie zdroje inšpirácie, čo sa samozrejme na nových skladbách odrazilo.
Zrejme existujú kapely, ktoré nezávisle od vývoja vlastného vkusu neuhnú zo svojho pôvodného teritória, či už preto, že sa im to oplatí aj finančne alebo jednoducho preto, že nechcú riskovať s priazňou svojich fanúšikov. V našom prípade je to však naozaj tak, že o hudobnej náplni našich skladieb nerozhoduje nič iné, ako naše momentálne rozpoloženie. Hráme len to, čo by sme sami chceli počúvať, čo znamená, že naše poslucháčske hudobné záujmy sa nemôžu na našej tvorbe neodraziť, bez ohľadu na to, čo si o tom pomyslí niekto iný. Nijak tým však nechcem znevažovať našich poslucháčov. Naopak, skôr by mi prišlo voči nim neférové predkladať ďalšie power metalové nálože, ktoré by však nevychádzali priamo z nás. Keď hudbu robíš čisto pre radosť, alebo lepšie povedané pre potrebu sebavyjadrenia a určitého naplnenia, úprimnosť výpovede je základom, bez ktorého by to všetko stratilo zmysel.
A co bys za dobu, kdy Castaway byli studiově neaktivní, považoval za největší změnu, která se na hudební scéně odehrála, ať už k dobrému nebo špatnému?
Aj ja ako človek výsostne netechnický som si musel pri nahrávaní všimnúť, že dosiahnutie kvalitného výsledku je dnes jednoduchšie, ako pred siedmimi rokmi. Nesúhlasím síce úplne s názorom, že dobre znejúci album si už dnes môže každý vyprodukovať vo vlastnej obývačke, môže sa k tomu ale určite priblížiť. Ešte šťastie, že internet ponúka aj všemožné spôsoby zverejňovania a distribúcie, keďže som si všimol aj to, že CD ako nosiče dnes už nekupuje takmer naozaj nikto. Samozrejme česť výnimkám, ktoré tak robia kvôli pomoci kapele, samotné CD im ale asi doma tak trochu zavadzia a sadá na neho prach. Či je to dobré alebo zlé, je vec individuálneho názoru. Samozrejme, že naše hudobné ikony, ktoré sú po desaťročia zvyknuté na príjmy z predaja nosičov, nepôjdu vykladať tovar do supermarketov a na internet budú nadávať, naopak my, ako ľudia, ktorí sme od počiatku zmierení s tým, že vlastnú hudbu si musíme zaplatiť, voľné šírenie v maximálnej miere vítame. Súhlasím však s tým, že záplava zdarma prístupnej hudby ma veľký negatívny dopad, a tým je devalvácia hudby ako takej. Keď som v deväťdesiatych rokoch minul týždenný zárobok na kúpu CD, bolo úplne samozrejmé, že cestu k nemu som si niekedy vyšliapal dlhými hodinami počúvania aj vtedy, keď moja prvotná reakcia nebola úplne nadšená. To dnes pri záplave mp3 asi nehrozí, čím však ochudobňujeme len samých seba, prichádzame o možnosť vlastného hudobného rastu, nehovoriac o tom, že sa mi zdá, že záujem o texty padol na úplné minimum. Ako súčasť kapely, ktorej tvorba nie je tak úplne prístupná po prvom vypočutí, ma to štve ešte viac :-).
Pojďme si představit album „Choices & Patterns“. Jak se vám na desce pracovalo, jaká s ní panuje spokojenost?
Práca v štúdiu bola veľmi rozdrobená, pomalá, ale celkovo príjemná, až relaxačná. Je jasné, že vychytávanie detailov môže trvať donekonečna a pocit, že album je hotový, je iba vecou akéhosi kompromisu samých so sebou, kedy a kde tú finálnu čiaru nakresliť, keďže prísun ďalších glutamanov z ázijských bistier by už telo nezvládlo. Potom s istotou gravitačného zákona nastúpi ďalší prírodný zákon, podľa ktorého pri prvom vypočutí CD po finálnej mixáži vyskočí hneď niekoľko momentov, o ktorých si presvedčený, že ich treba absolútne zmeniť, ale už to samozrejme nejde. S postupom času aj v našom prípade tých momentov pribúda, nie však natoľko, aby som zmenil svoj názor, že „Choices & Patterns“ je pomerne verným obrazom obdobia, v ktorom vznikal a aj keď som k nemu už dávno stratil akýkoľvek odstup, úprimne môžem povedať, že som na ten album hrdý od prvej po poslednú sekundu. Čo ale nemá nič spoločné s pocitom spokojnosti, ten dúfam v Castaway nikdy úplne nedosiahneme, pretože práve ten kúsok, ktorý k nemu chýba, je aspoň pre mňa veľmi silným motivátorom do ďalšej tvorby. Aj keď od konkrétnych kúskov nových skladieb máme ešte ďaleko, už teraz cítim zdravé vnútorné odhodlanie pustiť sa do ďalších vecí, kde by tých „túžbu po zmene vyvolávajúcich okamihov“ bolo ešte o niečo menej.
Co myslíš, že je nejsilnější stránkou vaší hudby a jak jste spokojeni s tím, jaké jsou na desku ohlasy?
O Castaway sa často hovorí ako o prog rockovej skupine, s čím nemám problém, pokiaľ vnímame prog rock ako snahu o autentický, osobitý prejav, ktorý sa nejakým spôsobom vyvíja. Samozrejme, že tvrdiť po dvoch nahrávkach, navyše v tak širokom časovom rozpätí, že nejaká kapela má svoj vlastný zvuk je nezmysel, ale chcem veriť, že sa k tomu postupne približujeme.
A práve v tom by som videl našu silnú stránku, možno sa mýlim, ale myslím si, že prirovnať Castaway „un bloc“ k nejakej inej, slávnejšej kapele nie je tak úplne jednoduchá úloha. Je jasné, že jednotlivé prvky našej produkcie môžu pripomenúť to či ono, cesta k osobitosti v rockovej hudbe však dnes podľa mňa vedie práve cez spájanie najrôznejších vplyvov a som rád, že práve toto spájanie nie je pre Castaway cudzie. No a čo sa týka ohlasov, musíme priznať, že prvé mesiace po vydaní „Choices & Patterns“ sme boli s jeho propagáciou pomerne opatrní, album sa v podstate dostal iba k nášmu najbližšiemu okoliu. Nie že by v tom bola nejaká tajuplná obchodná stratégia, len tak nejak spontánne sme tú hlavnú promo vlnu odložili až na tento rok, keď začneme aj s koncertovaním. Takže, aby som to zhrnul, na reakcie v podstate stále čakáme, dúfam, že aspoň pár duší sa nám podarí osloviť.
Už na minulé desce se vyplatilo poslouchat s bookletem v ruce, protože texty u vás dělají hudbě další rozměr. Jaká témata zpracováváte na nové desce, čemu je album věnováno?
Ak si to naozaj myslíš, je to super, pretože presne o to sa snažíme, neodsunúť texty na druhú koľaj. Aj keď úprimne mám pocit, že ľudí, ktorých obsah spievaných slov skutočne zaujíma je stále menej, čo asi súvisí s tou devalváciou a posilňovaním spotrebného charakteru hudby, o čom sme už ale hovorili. Kým na prvom albume sa dali naše texty pomerne jasne rozdeliť na akési vnútorno-intímne a všeobecno-spoločenské, na „Ch&P“ sa tieto dve zložky akoby prelínajú a vytvárajú jeden celok, čo je asi dôsledok vedomého rozhodnutia ubrať trochu z možno prílišného pátosu, ostať v civilnejšej rovine. Ako som už naznačil v úvode, album sa venuje dospievaniu v zmysle vstupu mladého človeka do fázy „reálneho“ života, teda toho, na ktorý sa predtým pripravoval a na ktorý bude neskôr iba spomínať. Jednotlivé skladby sú vlastne o pocitoch, s ktorými sa musí väčšina ľudí v tomto štádiu ak nie vyrovnať, tak aspoň nejakým spôsobom vysporiadať. A možno práve miera tohto vysporiadania svojim spôsobom spoluvytvára osobnosť a životy každého z nás.
Či už ide o pocit straty nevinnosti pri vnímaní sveta okolo seba, poznanie, že za každé naše konanie treba niesť zodpovednosť, ktorá si na nás vždy niekde počká, duchovné hľadanie a s tým spojené krízy, uvedomenie si, že človek sa od zvyšku živých tvorov odlišuje aj svojou schopnosťou ostať absolútne ľahostajným ... ale to som interpretoval už takmer polovicu skladieb, takže ten zvyšok rád nechám na samostatný výklad každého jedného poslucháča :-) Nechceme sa hrať na nejaký koncept, ale pri troche intelektuálneho zveličenia sa dá povedať, že texty na „Ch&P“ vytvárajú medzi sebou, ako aj vo vzťahu s hudobnou náplňou albumu, určitý vzájomne prepojený celok. Objaviť tie prepojenia je však už na každom jednotlivom poslucháčovi a čase, ktorý je do toho ochotný investovať.
V době, kdy se někteří hlásí k teorii, že už nemá cenu vydávat album v CD-formátu, neb o ně nikdo nestojí, vy přicházíte s poutavě vyvedeným obalem. Jak velký význam má pro tebe grafické a vizuální ztvárnění desky? Obal desky je řešen hodně netradičně, předpokládám, že i tohle je součást celkového kontextu desky. Jak moc důležité jsou pro vás obálky alb, co má symbolizovat ta aktuální?
Práve preto, že ten záujem o CD je všeobecne takmer na nule sme dlho rozmýšľali, v akom formáte chceme „Ch&P“ vlastne realizovať. Najprv sme sa pohrávali s myšlienkou vinylu, keď sme si ale všetko spočítali, bolo nám jasné, že na to ešte nenastal ten správny čas :-). Skončili sme teda pri CD s tým, že by sme ho predsa len chceli niečím ozvláštniť a obohatiť. Matúš vtedy prišiel s myšlienkou, že pozná veľmi šikovného grafika, ten zas poznal rovnako šikovnú výtvarníčku a po pár vzájomných stretnutiach a konzultáciách bol obal na svete. Z našej strany sme týmto veľmi talentovaným ľuďom poskytli iba základnú myšlienku, texty piesní a nejaké exporty nedokončených skladieb zo štúdia, všetko ostatné už bolo na ich tvorivosti a asociáciách. S výsledkom sme veľmi spokojní, pretože sa podľa nás neuveriteľne triafa do atmosféry skladieb a zároveň ju dopĺňa a rozvíja. Vizuálny vnem z obalu tak tvorí spolu s textami a hudbou integrálny celok, ktorý poslucháčom uľahčuje, aby do toho albumu skutočne prenikli. Základný motív samozrejme vyjadruje dilemu nastolenú samotným názvom „Ch&P“. Je lepšie sa zaradiť a nechať unášať alebo stavať sa na odpor a skúšať nevyšliapané cesty, je produktívnejšie zabývať sa v predpripravenej ulite alebo byť neustálym hľadačom a pochybovačom? My sami na túto otázku jednoznačnú odpoveď neprinášame, nevieme, či ten biely odvážny operenec letiaci proti všetkým bude v konečnom dôsledku spokojnejší ako kŕdeľ, ktorý sa správa vzorovo. Aj keď náznak riešenia je možno už v tom kumulatívnom názve, voľby aj schémy by sa asi mali vzájomne dopĺňať, koexistovať, nie sa úplne navzájom vylučovať.
Jaké aktivity chystáte na podporu alba? Jak to vypadá s koncerty Castaway? Pokud vím, tak všichni máte i další hudební projekty (snad jen u Matúše jsem žádný zatím nezaznamenal), jak se vám daří sladit si váš program? A jak to vypadá s koncertováním v České republice?
Pred pár dňami sme mali možnosť odprezentovať zopár nových skladieb naživo v metalovej relácii jedného z okruhov Slovenského rozhlasu, čo bola skvelá príležitosť aj milá skúsenosť, v podstate dve hodiny v celoslovenskom okruhu venované Castaway. No a už zajtra (10. 1.) sa chystáme na prvý koncert, ktorých bude tento mesiac spolu 5, čo je celkom slušné číslo po troch rokoch absencie na pódiách. Sme teda náležite namotivovaní, aj keď sa samozrejme snažíme držať pri zemi a nemať prehnané očakávania, sám som zvedavý, či si na nás po toľkých rokoch ešte niekto spomenie. Ak áno, na jar a jeseň by sme veľmi radi pokračovali, vrátane Prahy a zvyšku Českej republiky, kde už sme trochu sondovali, či by do toho nejaká česká kapela s nami išla. Podstatné je u nás plánovať všetko s dostatočným predstihom, pretože ako sám hovoríš, každý z nás, a veru aj Matúš, je hudobne aktívny aj v iných kapelách, takže základné pravidlo na predchádzanie kolízií termínov u nás znie „prior tempore, potior iure“, teda čo je zabookované a oznámené skôr, to má prednosť :-).
Blíží se křest vašeho alba, čím bude tenhle váš koncert speciální?
Okrem toho, že pôjde o naše prvé vystúpenie v Bratislave (11. 1.) po veľmi dlhej dobe a zároveň krst albumu, ktorého príprava nám zabrala sedem rokov, bude to mať pre nás aj ďalší emotívny náboj. Už asi môžeme prezradiť, že takmer po desaťročí bude s nami na dlhší čas posledný krát na pódiu náš basák Yogi, ktorý sa rozhodol zobrať si po krste koncertnú pauzu na dobu neurčitú. V podstate sme ho k tomu trochu prinútili tým, že v poslednom sme skutočne aktívne nehrávali a iba pozvoľna sa pripravovali na nahrávanie „CH&P“. Yogi sa medzitým stihol stať vzorovou hlavou rodiny a stál aj pri zrode dvoch pomerne úspešných kapiel, čo samozrejme znamená aj poriadnu časovú zaneprázdnenosť. Ale výhoda toho, že Castaway tak úplne nefunguje ako štandardná kapela je to, že sa od nás nedá ani úplne štandardne odísť. Pôjde teda skôr len o utlmenie Yogiho aktivít v Castaway a komerčné lákadlo, ktorým chceme na krst prilákať čo najviac ľudí :-).
Jaký máš nejsilnější zážitek s hudbou?
Vzťah s hudbou mi trochu pripomína vzťah s osudovým partnerom, kde prvé ohnivé časy zaľúbenosti strieda možno trochu menej rozpálené, ale o to stabilnejšie, zrelšie a vyrovnanejšie spolužitie. Už som pochopil, že sa už nikdy nebudem tak nadchýnať novými albumami a koncertmi svojich obľúbencov ako sa to stávalo v polovici 90 rokov. Tie najsilnejšie zážitku sú teda u mňa určite spojené s objavovaním a čakaním napríklad na albumy Savatage, nehovoriac o prvých absolvovaných koncertoch. Vtedy som mal možno tendenciu hudbu až preceňovať, dnes viem, že aj keď nám dokáže pomôcť preniesť sa cez ťažké časy, ich príčinu za nás nevyrieši. Čo však neznamená, že by som sa už dnes na ohlásené novinky alebo živé vystúpenia netešil či nebrázdil stovky kilometrov za koncertnými zážitkami, tá závislosť je nezvratná. Len to celé vnímam triezvejšie, s väčším odstupom, pribudli samozrejme aj iné priority, ktoré som ako 15 ročný nevnímal. No a pribudol aj ten pohľad z druhej strany, z pódia, pri ktorom sa ale snažím držať entuziazmus čo najviac pri zemi. Je oveľa príjemnejšie nechať sa prekvapiť a spontánne sa tešiť z vydareného koncertu, ako týždeň pred tým nespať nedočkavosťou a potom napríklad zistiť, že v prvej skladbe sa ti odpáli odposluch a do konca vystúpenia už len tŕpneš.
Kolik času a energie investuješ do Castaway, je pro tebe odezva dostatečně naplňující?
Najprv musím povedať, že Castaway pre mňa znamená veľmi veľa, a to predovšetkým z dvoch dôvodov. Jednak preto, že sa prostredníctvom našej hudby môžem podieľať na vytváraní niečoho, čo považujem za hodnotné a zmysluplné. Už len to má samo o sebe, bez akéhokoľvek feedbacku, svoj terapeutický význam. Každý jeden poslucháč, ktorý to vníma podobne, je však pre mňa dodatočným odôvodnením toho, že to, čo robíme, má zmysel. Druhým, nemenej podstatným dôvodom, sú ľudia, ktorí Castaway vytvárajú. Castaway nie je kapelou, kde by bol niekto preto, že je gitarista alebo basák, ale je to združenie ľudí, ktorí spolu chcú kreatívne tráviť nejaký čas a šťastnou náhodou niekto z nich ovláda gitaru alebo basu. A presne podľa tohto kľúča sme sa rozhodli zaplniť uvoľnené miesto v Castaway, aj keď presnejšie by bolo povedať, že miesto nezapĺňame, ale skôr vytvárame ďalšie navyše. Tento úvod bol dôležitý, aby som vedel jasne vysvetliť aj druhú časť mojej odpovede, a síce, že pri tom všetkom nechcem dopustiť, aby Castaway začal ovládať naše osobné životy. Určite netrpíme predstavou o vlastnej dôležitosti, nie sme U2 ani Metallica a myšlienka, že by sme rok čo rok dlhodobo zanedbávali svojich blízkych len preto, že čaká Castaway, je pre mňa neprijateľná a v podstate absurdná. Ide teda o to nájsť tú správnu mieru, aj keď dúfam, že tá miera je kratšia ako jeden album za sedem rokov :-).
A teď už jen závěrečný prostor pro to, co bys rád řekl, aniž bych se Tě na to zeptal :-)
Tebe Honzo budeme mať dúfam priestor poďakovať čo najskôr osobne nad nejakým českým mokom, takže teraz by som chcel naozaj úprimne poďakovať všetkým čitateľom, zaželať im veľa síl v tomto a ďalších rokoch a ak bude mať niekto možnosť a záujem, budeme nesmierne radi, ak venuje trochu svojho času Castaway.
|
