Maťo Ďurinda ví, jak napsat správně angažovanou politickou skladbu. Když tak učinil v osmdesátých letech a do světa vypustil věc „Pravda víťazí“, šlo o existenci Tublatanky, protože skladba se přímo strefovala do tehdejší doby, kdy se za názor zavíralo. Jenže přituhuje i teď a k něčemu podobnému rovněž není daleko. Proto je tu po minulé desce „Svet v ohrození“, která pojmenovávala politické a společenské nešvary kolem roku 2010, aktuální kolekce „Uprostred chaosu“, která si definitivně sundala růžové brýle. Více se o tom rozpovídal Maťo, který i vysvětlil, proč se na novou desku čekalo tolik let. Slovo má největší slovenská legenda hard rocku a heavy metalu.
Proč byla pauza mezi „Svet v ohrození“ a „Uprostred chaosu“ třináct let? Byla na stole také varianta, že „Svet v ohrozeni“ bude vaše poslední album?
Album „Svet v ohrození“ nebol nikdy plánovaný ako posledný. Ale tesne v období po vydaní CD „Svet v ohrození“ sa mi narodilo druhé dieťa, syn Martin. Dcera Barborka bola tiež malé trojročné dieťa. A tak som sa chcel viac rokov venovať deťom, aby šťastne vyrastali a mal som na nich čas. Neskôr v tomto období, keď sme nevydávali sériové albumy, som si musel dať doporiadku zdravie a podstúpiť dve operácie, ktoré mi zabrali dlhý čas. Keď sme už po dlhom čase prišli do Bratislavského štúdia Lavagance nahrávať nový album, tak prišla korona a hygienik dal nariadenie, aby sa ľudia nezhromažďovali. Tak sme museli zo štúdia odísť už druhý deň nahrávania. To nás tiež oddialilo skoro o dva roky od vydania nového albumu.
Sledoval jsi, co se za těch třináct let odehrálo na hudební scéně? Myslíš, že pozice rockové hudby je v současnosti lepší než před třinácti lety?
Sledoval som rockovú scénu počas tých trinástich rokov a jej pozícia vo svete hudby nie je ani lepšia ani horšia. Mrzí ma, že mladí ľudia skôr inklinujú ku komerčným žánrovým hudobným brakom, ako keby si radšej oblúbili rockovú scénu, jej kvalitné rockové legendárne skupiny zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov alebo kvalitné heavy metalové skupiny z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Aj dnes sa nájde medzi novými rockovými skupinami všetkých odnoží velká kvalita ktorá by si zaslúžila väčšiu pozornosť a obľubu v Česku a na Slovensku. Rockovú hudbu vnímam a považujem za najkrajšiu, najrozmanitejšiu, pretože ju hrajú a spievajú hudobníci, ktorí si často vytvorili svoj vlastný štýl, techniku hry na nástroji a sami si zložili hudobný repertoár. Tým je rocková muzika originálna a jedinečná a líši sa napríklad aj od klasiky.
Kde vidíš současnou pozici Tublatanky? Jste v pozici stálice a legendy na slovenské, potažmo česko-slovenské scéně nebo musíte stále bojovat o fanoušky?
Ja chcem robiť svoju robotu v hudbe tak, abysme hrávali poctivé rockové koncerty a vždy vydali novinkový album, ktorý bude hodnotný svojim hudobným materiálom. Nechcem s Tublatankou urobiť nejaký podpriemerný hudobný počin a nechcem sklamať fanúšikov, ktorých sme si za tie dlhé roky získali svojimi doteraz vydanými albumami a koncertami. V hudbe treba tvrdo pracovať a myslím, že je vždy dobré bojovať o svojich starých aj nových fanúšikov, ktorých nekvalitou môžeš ľahko stratit.
A kde vidíš pozici nové desky v rámci diskografie? Je logickým pokračování „Sveta v ohrození“ nebo je to krok jiným směrem?
Album "Uprostred chaosu" je určité napredovanie Tublatanky. Ale stále zostáva v štýle nášho typického melodického rocku, ktorý je založený na hraní v triu a nie je precpaný množstvom ďalších nástrojov. Piesne z tohto albumu si myslím, že kvôli ich melodike a priamočiarosti, si môžu všetci ľudia zapamätať a zahrať na gitare alebo akomkoľvek hudobnom nástroji doma, na chate,na výlete alebo len tak si ich zahrať pre potešenie.
Desku jste nazvali „Uprostred chaosu“. Co je to za chaos, o které zpíváte v titulní skladbě? Máš na mysli něco konkrétního?
Názov albumu „Uprostred chaosu“ som zvolil ako reakciu na chaotickú dobu, v ktorej práve žijeme. Chaos je dnes všade, doma na Slovensku, u vás v Čechách, ale aj vo svete. Padajú vlády, ľudia demonštrujú, všetko na uliciach ničia a podpaľujú. Chaos medzi ľuďmi, inflácia a hoaxy na internete, ktorým ľudia tak ľahko a hlúpo uveria. Do toho ešte hrozná totálna vojna na Ukrajine so stotisícami mrtvych ľudí, zemetrasenia v Turecku a Sýrii, tiež zo stovkami tisícov ľudí, nepokoje všade vo svete a veľká kriminalita. Ja som za šesdesiat rokov svojho života nezažil taký prúd chaosu a zlyhávanie myslenia ľudí. Som často sklamaný nízkym IQ ľudí. Preto v refréne tejto piesne spievam: “Mám toho dosť takto viac nie, takýto chaos už neunesiem”, pretože situácia u nás doma na Slovensku aj vo svete ma hnevá a som smutný, že sa ľudia nevedia rozumne správať a konať.
Jako pilotní singl jste vybrali úvodní věc „Na životoch všetkých záleží“. Mohl bys ten slogan vysvětlit? Má to spojitost s tím, co se dělo v Americe, konkrétně s hnutím Black Lives Matter?
Úvodná pieseň albumu „Na životoch všetkých záleží“ upozorňuje na jedinečnosť a ochranu každého života. Život človeka je vzácny a človek sa do súčasnej podoby vyvíjal vyše 75 milionov rokov, srdce človeka búcha za jeden deň vyše stotisíckrát. Človek je najdokonalejší tvor na našej krásnej planéte. Ako jediný tvor má druhú signálnu sústavu a to znamená, že vie myslieť, cítiť, rozprávať a cieľavedome tvoriť. V dnešných časoch zomiera zbytočne príliš veľa ľudí. Zažili sme to za kovidu a tiež ľudia sa navzájom zabíjajú kriminalitou, rôznymi spôsobmi a tiež vojnami. V súčasnosti sa odohráva hrozivá vojna u susedov na Ukrajine, ktorá je veľkou katastrofou pre civilizovaný svet. Aj všetky predošlé vojny vo svete, ktorých už bolo až príliš veľa, sú otrasné márnenie životov obyčajných ľudí. Život človeka je vzácny a môže byť krásny a zmyselný. Vážme si ho a ochraňujme. To chcem povedať tou úvodnou piesňou „Na životoch všetkých záleží“.
Album mě zaujalo svou kontrastní atmosférou. Na jednu stranu je na něm titulní „Uprostred chaosu“ a „Na životoch všetkých záleží“ jako tvrdé, kritické věci a pak je tu řada skladeb, které mají pozitivní výraz. Vznikla tahle pestrost samovolně nebo jste chtěli takovou desku udělat od začátku?
Chcel som urobiť pestrý album, aby bol svojimi piesňami a textami kontrastný. A tiež kritický k témam, ktoré ma trápia, ale aby mal aj pozitívne myšlienky a príbehy, ktoré album odľahčia. Keby tam boly len pesničky, ktoré by boly svojimi témami rebelské, názorové a náročné, taký album by bol ťažko stráviteľný pre bežného fanúšika. Aby bol album pestrý, zaradil som na neho rýchle veci v štýle heavy, rýchle melodické rockové odpichovky, dve balady a jednu skladbu v štýle severského rocku. Ale stále som držal album v štýle a zvuku Tublatanky.
Podle mě se velmi povedly balady, ať už je to „V pyramide lží“ nebo „Kolotoč dní“. Je podle tebe dobrá balada pro desku nezbytností?
Myslím, že rockové balady už dlhodobo patria na albumy poctivých rockových skupín, dnes už legendárných, na ktorých som vyrastal. Aj ja to tak cítim a mám rád ten proces, keď pracujem na komponovaní balady a hľadám námet na jej text. „V pevnosti lží“ považujem za jeden z hlavných pilierov nového albumu. Myslím, že má silný náboj v melodike a texte, ktorý odzrkadľuje v akých klamstvách, neprávostiach a politickej kriminalite žijeme na Slovensku už veľa rokov.
Vaší klasikou je nekonečný seriál „Šlabikár“. Má jeho desáté pokračování ještě vůbec něco společného s prvním dílem z vašeho debutu?
Každý nový „Šlabikár“ odzrkadluje dobu a roky, v ktorej sa Tublatanka práve nachádza. Napríklad v „Šlabikári 2“ sme odchádzali od rodičov a začali sme stáť len na vlastných nohách. V najnovšom „Šlabikári X“ hľadáme prímerie s časom, prímerie sami so sebou niekde hlboko v nás. K veciam, ktoré nás pália a obklopujú. Pretože človek chce mať všetko v rukách, ale často koná zle.
A který „Šlabikář“ máš nejraději ty osobně?
Najradšej zo série „Šlabikárov“ mám „Šlabikár 4“ lebo má vydarený gitarový riff, ktorý je pečaťou piesne a tiež krátke stop-time v melodii spevu a inštrumentácie piesne.
Drtivou většinu materiálu na album jsi dal dohromady se svou manželkou Mirkou. Jak probíhá vaše spolupráce?
Ano, vo väčšine piesní som spolupracoval so svojou manželkou Mirkou. Ona sa odmalička venuje skladaniu a textovaniu vlastných piesní. Mala aj vlastnú rockovú dievčenskú skupinu, v ktorej spievala hrala na gitaru a so skupinou koncertovala. Moja manželka má rockovú hudbu v srdci, vyrastala na The Beatles a The Rolling Stones a jej najobľúbenejšie skupiny sú Deep Purple, Led Zeppelin, Him, Alter Bridge a Dream Theater. Moja spolupráca s ňou prebieha, že ja mám v ruke gitaru, ona je za klavírom a spolu komponujeme pesničky. Cítim, že Mirka má talent na tvorbu piesní a textov. Považujem ju za kvalitného autora piesní. Výhoda je, že sme doma a môžeme spolu kedykoľvek, keď máme čas, robiť nové pesničky.
Deska je na světě od konce února. Jaké na ní máte ohlasy? A jak to vypadá, co se týče prodejnosti?
Ja sa teším, že máme veľmi dobré ohlasy na celý album. Máme odozvu od fanúšikov, že sa jednotlivcom páčia rôzne pesničky z albumu a to je dobré znamenie. Nevyberú si len jednu alebo dve piesne, ktoré považujú za svoje obľúbené, ale každý má oblúbenú inú pieseň. A tiež som veľmi rád, že fanúšikovia hodnotia zvuk albumu ako veľmi dobrý. Za kvalitný zvuk ďakujem môjmu kamarátovi, gitaristovi a zvukovému majstrovi Jimimu Cimbalovi. Keď sme začali nahrávať, tak nám Jimi povedal, že zvuk bude robiť tak, ako by to nahrával pre seba, pretože našu skupinu má rád odmalička a záleží mu na dobrom zvuku novej Tublatanky.
Za dva roky to bude 40 let od chvíle, kdy vyšel vás debut. Připravujete už teď nějaké speciální oslavy? A mohl bys říct, jestli má tato deska v tvém životě nějaké speciální místo?
Za dva roky to bude naozaj štyridsiat rokov od vydanie našej prvej dosky a určite pripravíme oslavu úplne prvej LP Tublatanky, ktorú by som chcel celú odohrať na výročných koncertoch. A teraz je tu aktuálne výročie od prvého koncertu Tublatanky v Bratislavskom PKO. Na festival Mladá vlna nás vtedy zavolal Rišo Müller ktorý ten koncert usporiadaval. My práve hráme na Slovensku výročné koncerty k štyridsiatim narodeninám. Som rád, že v druhej polovici roku 2023 budeme hrať oslavné koncerty k štyridsiatim rokom v aj Českej republike a teším sa na fanúšikov.
Na závěr se tě musím zeptat na otázku, která mě zajímá už dlouhou řadu let. Váš hit „Pravda víťazí“ byl kdysi hymnou sametové revoluce, ale ta skladba vznikla více než rok před pádem komunismu. Tušili jste, že k něčemu takovému dojde nebo ta skladba byla psána jako reakce na jiné události? Neměli jste s jejím textem v roce 1988 problémy?
Pieseň „Pravda víťazí“ sme spolu s textárom Martinom Sarvašom písali ako protest proti nášmu uväznenému životu vo vtedajšom socialistickom Československu za železnou oponou. Netušili sme vtedy, že sa raz stane nepísanou hymnou sametovej revolúcie, ktorá prišla skoro dva roky po vzniku pesničky. S jejím textom a aj s ďalšími vecami sme mali problémy už roku 1988, keď sme s ňou prvýkrát vystúpili na koncerte. Ja som bol dvakrát predvolaný na ŠTB, ale ten príbeh je na dlhé rozprávanie...
|
