Mám rád black metal. Aj ten špinavý, aj one man projekty, i podomácky zmastené nahrávky, nevadia mi ani automatické bicie, ale..., ... ale Mrakomor mi nemá čo povedať. Zvukovo katastrofa. Intro a outro baladické ani z českej rozprávky, ostatné piesne postavené na bustrovanej gitare so zvukom ala rok 1972, no des. Pravdepodobne by som dostal odpoveď, že „to tak má byť a že som to nepochopil“. Mám v distre a v zbierke cez 1000 blackmetalových CD albumov, ale ťažko by som hľadal Mrakomoru obdobnú (ne)kvalitu. Viem, že Mrakomoru išlo o atmosféru, ale musí pochopiť, že old school prebasovaná gitara s málo drajvom a do nej melodicko-náladové vyhrávky ani od chalaniska, ktorý drží gitaru tretí mesiac, tak to nepôjde.
Rovnako tak postupy doprovodky sú milión krát ohraté, takto začína hrať každý gitarista. Ale ten rozvážnejší počká, nejde von hneď s prvým „skvostom“. Keď sa v nahrávke začne zjavovať vyhrávková gitara so zvukom ani od demáčového U2 (ale s postupmi amatéra), oblieva ma pot a trpím spoločne s muzikantom...
Skladby hlasitostne lietajú (titulná pieseň padne snáď o päť decibel oproti prechádzajúcej piesni, intro a outro sú oveľa hlasnejšie ako ostatok) ani prádlo pani Novákovej na sídlisku Hrabůvka, kde som strávil prvých sedem rokov svojho života a o to viac ma mrzí, že nakladám milovanej Ostrave, kde sa nachádza aj guľometné hniezdo Mrakomora, kde kdesi v obývačke v šere padajúcej tmy tvorí svoje dark nálady a chce svetu odovzdať časť bolesti svojej duše. Chápem, no niekedy je lepšie ísť na pivo a vykecať sa. A kým sa nedosiahne určitá úroveň, neťahať black metalový underground do ešte väčších hlbín.
Aby som len nehanil, výraz speváka a spev je vložený do muziky dobre. Rovnako tak k textom nemám výhrady, slová vytvárajú adekvátnu náladu, autor s rýmami naberá zručne.
Mrakomor, nechcem ti brať vietor zo strún, zámer máš dobrý, viem, že sa diametrálne zlepšíš, takže odpusti moje kruté slová, majú bodnúť, ale nie tak, aby si zdochol, ale aby si vyskočil na nohy ani trafený jeleň a trielil správnou cestou besným a temným lesom. Nejaký čas dozadu som tu recenzoval českú post blackovú Noc (EP III.). Treba vypočuť, tam je radosť počúvať gitary, vzniknutú atmosféru. Na tých šiestich strunách sa dá vymyslieť neskutočne veľa a aj nového.
Ak máte radi amatérsky párnástrojový black metal zahratý na troch akordoch s kanálovým zvukom, nech sa páči, celý debut Mrakomoru nájdete na YouTube.
|
