Poviem to tentokrát na úvod úplne jednoznačne a presne. Veď prečo by sme na to nemohli ísť odzadu? Francúzi Mourning Dawn ma neprestávajú udivovať ani po niekoľkých počutiach. Ich novinka „The foam of despair“ je poriadnym šlágrom a či zárezom. Vyberte si, ktoré pomenovanie sa vám hodí viac. Milujem tú atmosféru, na ktorej koniec jednoducho nie je vidno. Je ako more, akoby sa z nej vynárali stále viac a viac nevšedné zvuky, ktoré prekvapujú a vy si ich máte chuť pustiť znova, stále dookola.
Máte radi Shining? Máte radi Lifelover? Melodickú, temnú, nevšednů muziku bez rešpektu, ťažko zadefinovateľnú do dokonalej škatuľky? Agresívnu, ale aj hĺbavú? Dokonale farebnú v odtieňoch čiernej? Potom ste na dobrej adrese. Progresívny doom, ktorý sa občas zrazí s death metalom a následne pohladí black metalovú orchideu len tak zľahka, aby jej neublížil. Škrekot, plač, vzlyk, rúhanie sa a opojné zvuky fantastickej atmosféry ma totálne posadili na zadok.
„Tomber du temps“ začne veľmi vláčne, aby sa rozrástla do takých zvukových výšin, že jej právom patrí pomenovanie: epos. Dostaneme aj porciu saxofónu. „Blue pain“ pokračuje v dokonalej temnote plnej úskalí a melancholicky vražednej istote, ktorá si vás totálne podmaní. „Borrowed skin“ má takmer jedenásť minút a obvinie sa okolo vás ako had. „Apex“ ponúkne ďalší útek pred realitou. Jemne industriálny podtón, nás oddelí od predchádzajúcich skladieb a vtrhne do inej opony, na iné pódium. Je to ešte zimomriavkovejšie. Je to pre mňa niečo ako seriál Papírový dúm, len v hudobnom prevedení. „Suzerain“ pôsobí ešte viac industriálnejšie ako predchodca, jemne mi v tejto skladbě Mournng Dawn pripomínajú Igorrr. Pieseň je fantasticky vyskladaná a pôsobí ako krátky čierno biely film. „The Colour Of Waves“ má niečo cez osem minút a začne zvláštnym doomovým pochodom, ktorého cieľom je vrhnúť Vás do deja. A ono sa to deje. Postupne sa do neho dostávate a zamotávate sa do ťaživej atmosféry všestrannej ničoty.
Záverečná „Midnight sun“ je industrial, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani Ministry v najlepších časoch. Dávka psychadélie si vyberá svoju daň. Je čas poslucháča uviesť do stavu bez tiaže. Uplakaný vokál evokuje spojenie Bjork a speváka My Dying Bride. Šialené? Myslím si, že v tomto prípade nie.
Mourning Dawn nám ponúkajú totálne vymanenie sa z reality. Počúvanie tohto albumu je očistou a katarziou zároveň. Dostáva sa aj na zimomriavky. Vlastná tvár, vlastný pocit, vlastné prevedenie katarziou v umeleckom prevedení hudby Mourning Dawn. Toto sú moje pocity z tohto albumu. Francúzi nemajú len Gojira, Igorrra, alebo Gorod. Sú veľmi silnou metalovou krajinou, to už je snáď dávno jasné. Progresívne poňatie technického death-doom-blacku týchto Francúzov je skutočnou delikatesou aj pre tých najnáročnejších. Je ešte len január a ja mám veľkého favorita do mojej TOP 10 na rok 2024.
Šialené? Myslím si, že v tomto prípade nie.
|
