Atmosferická black metalová banda z Dánska Solbrud ponúka album „IIII“, ktorý je náročného pôvodu a vyžaduje si väčšiu, než len veľkú pozornosť. Je to ich čtvrtý radový album, ak nerátam živú nahrávku z roku 2021. V skutočne dlhom hudobnom príbehu sa veci dejú. Keď nahráte album, ktoré má vyše hodiny a pol, je to riadna dávka nákladu, ktorý majú muzikanti na duši. No a je na rešpekte poslucháča, či do toho pôjde. Podľa mňa by ste to mali skúsiť. Po opakovanom počúvaní mi to príde ako jemný stret dvoch veľkých legiend Darkthrone a Emperor, ktorých odkaz akoby som na albume počul. Album by malo byť povinnou jazdou pre všetkých milovníkov týchto kapiel, i keď časomiera je skutočne šialená a porciu muziky by si veľa iných kapiel vedelo rozdeliť aj na tri albumy.
Prvý epos s názvom „Hvile“ má sedemnásť a pol minúty! Je to atmosferické, silné, ba až monumentálne. To, do čoho sa Dáni pustili, nevidíme na black metalovej scéne len tak každý deň. Na záver počuť silný dážď, ktorý akoby navodzuje príchuť celkovej nahrávky. „Tage“ pokračuje v nastolenom a album sa celý čas nesie v akejsi temnej a ponurnej atmosfére. „Nar Solen Brydes Del II – Mod Afgrundens Flammehav“ je poriadne rýchla nálož, ktorá ide veľmi rýchlo pod kožu. Kvíliaci vresk, ktorý prednáša čiernu poéziu je vskutku geniálny. Song patrí medzi najrýchlejšie a najnekompromisnejšie zárezy albumu.
Skladba „Nar soden brydes – Del III: For evigt – for altid – forandret“ patrí medzi kratšie, nakoľko má len niečo cez sedem minút a v takejto valivej a pomalej podobe sa mi Solbrud veľmi páčia. Pre mňa osobne je to jeden z najkrajších kúskov na albume.
„Nar soden brydes – Del IIII: En ny tid for mig star“ je krátky predel, ktorý nádychom, medzi hlavnými časťami kolosálneho eposu. „Aedelrad“ zvukovo pripomenie Darkthrone – len má v minutáži polovicu, čo posledný radový album Darkthrone. Song má šestnásť minút. Trpezlivosť vraj ruže prináša, to je porekadlo, ktoré by s určitosťou mohlo platiť aj na album „IIII“. Pomalé tempá striedajú rýchle a na albume sa toho deje veľmi veľa. Je to konzistentná výpoveď, ktorá však potrebuje veľa času na samotné spracovanie a hlavne veľa času na opakované prehrávanie. Lebo len tam sa vynárajú veci, na ktoré nemáme šancu prísť prvým počutím. „Sjaeleskrig“ začína až bluesovou gitarou a ja mám pocit, že som nastúpil na iný autobus, alebo že som sa stratil. Nie, je to stále Solbrud... „En ild som tusind sole“ má desať minút! Šialené, čo kapela naporcovala. „Aske“ pomaly ohlasuje záver a za pomalým rozbehom sa skrýva poriadna black metalová beštia. „Postludium“ ponúkne definitívny a inštrumentálny záver.
Nakoľko album nie je silno priamočiare, môže to niektorých milovníkov žánru odradiť, ale ja si myslím, že netreba hádzať flintu do žita, dlho som nepočul tak silné dielo v black metalovom žánri. Je to skutočná lahôdka pre nadšencov, ktorí sa nikam neponáhľajú a radi vychutnávajú každý moment, každý tón. Veľmi dlhé piesne sú tým, prečo človek potrebuje čas a rovnako tak náladu. Menšia nepozornosť môže odobrať zo zážitku, ktorý Solbrud na novinke ponúka. Album v podstate ponúka nesmierny zážitok z žánru atmosferický black metal. Ak by sa ma niekto opýtal, že čo to vlastne je, ukázal by som mu práve tento album.
|
