Klišovitý názov alba vám po vypočutí vôbec nebude vadiť. Album je plný klišé, ale nie je žiadny problém, aj klišé vie potešiť. V tomto prípade to platí dvojnásobne. Američania Killcode hrajú čistý a rýdzi hard rock. Ani len o kúsok doprava, alebo doľava. Charakteristické črty tohto žánru sú rozpoznateľné hneď na prvé počutie. Perfektné slohy a štadiónové refrény vypeckované na maximum, ktoré sa rýchlo dostanú pod kožu.
Zmiešajte Def Leppard s Bon Jovi, pridajte ako dobrú koreninu kúsok rock`n rollu a vyjde vám kapela Killcode, ktorá hrá moderný hard rock pekne od podlahy. Milovníci starej poctivej rockovej muziky by mali zbystriť sluch a nemali by si tento album nechať ujsť.
Killcode vsadili v podstate všetko na jednu kartu. Poctivý a čistý hard rock. V úvodnej skladbe "Let´s get back to rock´n roll" to jednoznačne potvrdzujú. Štadiónový refrén akoby bol vystrihnutý z dielne Def Leppard a gitarový ríff jemne balansuje na hrane AC/DC. Pieseň "Ride" je jemný blues rock, ktorý trochu upokojí vietor, ale v zásade je všetko úplne jasné. Old school. Aj tak by som mohol nazvať pointu tohto albumu. "Gold" naberá až Neil Youngovskú energiu, alebo skôr atmosféru. "Girl next door" je veľmi pekná rocková balada, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Aerosmith. Nádherná pieseň, zlatý klinec celého albumu. Nádherný melodický refrén je výstavnou skriňou všetkých skladieb.
"Lucky Elephant" sa vracia do starých koľají a chlapi drú poctivo rockové gitary. Pieseň "Phenomen" je príjemným a vzdušným gitarovým songom, ktorého refrén je veľmi nákazlivý, ako väčšina skladieb Killcode. "Father" je ako vystrihnuté z Bon Jovi a záverečná skladba potvrdzuje všetko vyššie napísané.
Album "Live, death, rock´n roll" je pre všetkých milovníkov starej školy rocku s jemnou prímesou moderného zvuku. Melodické, príjemné a v zásade celkom fajn. Poctivá muzika poctivých muzikantov. Starých fanúšikov album dozaista poteší, neviem akou energiou bude pôsobiť na tých prípadne nových. Počkáme si, čas vyrieši veľa otázok.
|
