Sú situácie, ktoré človeka zastihnú nepripraveného a pokiaľ má spodné prádlo bledej farby, môže z toho byť vcelku hanba. Podobne „efektne“ sa na novinke uvedú istí francúzski trýznitelia duší a zvukovodov – CELESTE. Bez servítky sa do vás oprú v tej stotine sekundy, kedy zapnete prehrávač a búšia a búšia, až kým z vás nezostane mastný fľak. 41 minút bohato stačí, aby sa na ich konci v kúte krčila psychicky nalomená bytosť v blaženom objatí číreho zúfalstva, ktorú títo sústružníci ľudských duší premenili na beztvarú trasúcu sa kôpku rôsolu.
Pokiaľ k extrémnej hudbe aspoň občas nepričuchnete, neradím vám zaoberať sa týmto dielom. „Morte(s) Nee(s)“ je impozantná, dunivá masa do seba sa zlievajúcich riffov, ktorá miesto toho, aby z vás narobila sekanú, vás pritlačí ku dnu a nedá šancu nadýchnuť sa. Absolútne fascinujúcimi vlastnosťami nahrávky sú tempo (zväčša stredné) v úzkej súvislosti s hustotou zvukovej kaše, v ktorej vám aj lyžica ostane stáť. Vaše uši nevedia nájsť pikometer voľného priestoru na regeneráciu. Gitary tlačia a melú a mačkajú. Absolútne brutálny zvuk má na svedomí celkovú neprehľadnosť a tým aj značnú neprístupnosť. Po prvom kole totiž ostanete bezvládne rozpleštení v ringu – kým sa vôbec zdvihnete, CELESTE si postavia na kávu a kým sa nadýchnete do kola druhého, tak si ju aj osladia a vypijú. Prvé kontakty so siedmimi skladbami sa podobajú situáciám, kedy návštevník výstavy moderného umenia nechápavo zíza na zopár nesúrodých ťahov štetcom na plátne a v maximálnom zmätení sa pýta, čo to má ako znamenať.
A milý „umelec“ si dá s odpoveďou sakramentsky načas. Hudba CELESTE je mätúca, ťažká už na bežný konzum, nieto ešte na opojné vychutnávanie vrcholne vzrušujúcich momentov. Tých sa ostatne nezdá byť veľa. Táto tlaková vlna funguje najlepšie ako celok, zložený síce z množstva malých súčiastok, zmysel však dávajúci až ich zlučovaním, kombinovaním a spoluprácou. Nenájdeme tak elementy vyložene vytŕčajúce, pôsobiace ako individuálne katalyzátory poslucháčovho chtíču po ďalšej porcii. „Morte(s) Nee(s)“ jednoducho nemôže okato strhnúť na prvý pokus (ak tým dôvodom nie je neskutočná energia, ktorá sa z disku dráždivým prechodom laseru uvoľňuje), pretože na náhodne objavenej diere v zemi takisto nie je nič príťažlivé – vnútornú výzdobu jaskyne treba odhaľovať postupne a trpezlivo. Napriek tomu, zistíte, že s každým ďalším vypočutím ste sa o nejaký ten milimeter pohli, postupne začne baterka vo vašom mozgu do toho sajrajtu vidieť, všímať si podpovrchové dianie, sprvu spoľahlivo prekryté riffovými masívmi. Každý náznak melódie, každý kamienok v mozaike porozumenia (dá sa to vôbec?) bude vašim malým víťazstvom a ak zistíte, že vás tá ktorá skladba ako celok naozaj baví a začali ste si ju užívať, budete sa cítiť ako Napoleon pri Slavkove.
V zásade v úvodných svižnejších kompozíciách nenachádzam nič vypichnutia hodné, čo ale ani po 15-20 vypočutiach neznamená, že „to“ tam nie je. Veci sa každopádne začnú diať asi v polovici štvrtej „En troupeau des louves en trompe l'oeil des agneaux“ keď Frantíci po predchádzajúcom dvojminútovom rýchliku spomalia a idú na to s rozvahou. Zrazu na vás začnú vyskakovať ľahšie čitateľné technické finesy a hlavne nahrávka získa emočný náboj, ktorý si až do konca udrží. Ak sa pri následnej „(S)“ vydržíte slečne na obale pozerať do očí, nemusím vysvetľovať prečo. Prvotriedny koncentrát zmesi bolesti a zúfalstva – týmto by sa pokojne dalo mučiť zajatcov. „Un miroir...“ len stvrdí stúpajúcu tendenciu kvality smerom ku koncu tejto mizantropie, ktorú napokon s prehľadom zavŕši 13 minútová gradujúca depkoidnosť.
Takto si predstavujem soundtrack k prírodnej katastrofe. Zničujúca sila si razí cestu, kade jej to je milé, majestátne prúdy vodnej masy zanechajú za sebou sodomu-gomoru – už len zrátať obete. Bolesť, zmar, bezmocnosť, úzkosť... zároveň však úžas a fascinácia. Kto je tu skutočným pánom? Masakrózny dunihlav bez kompromisov. Rozumieť nemusíte, chápať už vôbec nie. Úloha štatistu s nadvihnutým obočím vám sekne. CELESTE nie sú kapelou na dobrú noc. Mohli by sa vám snívať veľmi zaujímavé veci. Volume doprava a nachystať čisté trenírky!
|
