Aj bez znásilňovania vlastného mozgu, ktorý by sa zbytočne snažil vymýšľať nejaké originálne hudobné vzorce, vedia MAR DE GRISES poslucháčovi vytrieť sluch. Dôvod je až príliš jednoduchý – znejú sviežo a príjemne. Tretí štúdiový zápis „Streams Inwards“ obsahuje dosť vydarených a pohlcujúcich pasáží na to, aby ste sa pri tej typickej prebleskujúcej predstave toho, čo vás znova na ňom všetko čaká, na sústredené počúvanie tešili a prostí výčitiek svedomia nad odloženými povinnosťami si vychutnali jeho vábivý obsah, mimochodom krásne korešpondujúci s momentálnym počasím.
Pocity z hudby MDG sú veľmi intenzívne, živé, a preto lákavé. Na ploche slabej hodinky vás prevedú spektrom pochmúrnejších nálad, zahŕňajúcim napr. jesennú melanchóliu („Sensing The New Orbit“ a obzvlášť vydarenú „Shining Human Skin“) ale aj isté psychické stavy, ktorým by sme sa normálne radi vyhli, prechodne si ich však v spojení najmä s poslednou trojicou skladieb užijeme. To všetko pri striedaní svižnejšieho tempa a typicky doomovej rozvláčnosti a ťahavosti – tá pod vplyvom toku umelcových nápadov a vašich myšlienok nie je v tomto prípade taká jednotvárna a nenúti tlačiť počítadlo dopredu očami.
To najkrajšie a najpríťažlivejšie psycho začína siedmou ranou egyptskou. Takmer droneové hrabnutia do strún v „Knotted Delirium“ vás spočiatku naťahujú ako reklama 5 minút pred koncom filmu, keď však po chvíľke skladba vyloží karty na stôl a do jej depresívneho priebehu vnesie nie svetlo, ale priam oslepujúci kužeľ nádeje 6. minúta, budete v siedmom nebi z gradačnej schopnosti Juhoameričanov. Tmavé kobky vám ožijú v hlave počas rovnako výborne vystupňovanej „A Sea Of Dead Comets“, ktorej priebeh je okorenený nenásilnými presahmi do funeral doomových bažín a vynikajúcich, atmosféru zmaru a bolesti podfarbujúcich kláves.
No a konečne depresívne stavy kulminujú v rozložitej „Aphelion Aura“ – tá sa tvári ako bonusovka, kozmická atmosféra desivého, skľučujúceho vzduchoprázdna dopĺňaná ženským spevom, ktorá sa v polovici za pridusených tónov piana postupne preleje do očarujúceho psychopaticky rozplizlého vyvrcholenia, však z nej robí jeden z najlepších momentov albumu. Jej umiestnenie na chvost tracklistu je navyše sympaticky šibalské – posledná skladba, ak je dostatočne silná, spravidla po vypočutí albumu ostáva v hlave najdlhšie, spôsobuje najintenzívnejšie pôžitky a zanecháva najdlhšie trvajúce dojmy ťahajúce sa s vami v podvedomí po zvyšok dňa. Je to hotová slasť pustiť si túto 9 minútovku pred spaním a vzápätí sa odobrať do ríše snov.
Takto dynamické, svieže, pestré dielo aby človek v snáď najkonzervatívnejšom žánri pohľadal. Novinka MAR DE GRISES je preto pre mňa niečím podobným, ako keď astronóm pozoruje kométu, ktorá sa k nám vrátila na dohľad po niekoľkých desiatkach rokov. „Streams Inwards“ je vyspelé dielo ľudí, ktorí nahrávajú až vtedy, keď majú čo povedať – aspoň tomu budem veľmi rád naivne veriť. Doba sa mení - Nevesta Umrela, Sviečky dohoreli, Stratený Raj sa nenašiel. Najlepší doom vám zahrajú v Čile.
|
